Jedným zo žánrov japonských hier, ktorý sa k nám dostáva iba sporadicky, je vizuálna novela. Tento formát na prvý pohľad zdieľa pár atribútov spoločných s interaktívnymi filmami 90. rokov - dlhé scény rozprávajúce dej a občasnú aktivitu hráča pre posun v dialógoch, ktoré tvoria gro scenára. Zdá sa, že hráč nemá kontrolu nad dianím, ale opak je pravdou. Novela v japonskom podaní má mnohé odlišnosti. Cut-scény nie sú natáčané so živými hercami, ale zasadené do manga engine a každý dialóg si treba odkliknúť. Tak pri hre ľahko nezaspíte a navyše sa môže vetviť do rôznych koncov. Alebo je prekrytá rôznymi hádankami ako hlavnými hrateľnými časťami.

Danganronpa spĺňa v tomto smere viaceré požiadavky vizuálnej novely, no neostáva iba pri nich. Do hry sa prepašujú aj väčšie prvky voľnosti (napríklad pohyb po vytýčenom priestore) a najmä detektívna adventúra i súdna dráma v štýle Ace Attorney. Ale pri vizuálnej novele treba ísť po poriadku – a načrtnúť jej dej. A Danganronpa má šialenú naráciu a brutálny námet.

Spočiatku netušiaci študent Makoto Naegi prichádza na univerzitu, ktorej úspešné doštudovanie mu má zaručiť svetlú budúcnosť. Dostať sa na túto školu je umenie, sem prichádzajú iba tí najlepší a so skvelými vlastnosťami. Makoto je spočiatku priemerný, jeho devízou sa ukáže byť šťastie - aj sem sa dostal vďaka nemu a má označenie Ultimate Lucky Student. V prvý deň sa nervózne dostane do budovy a upadne do bezvedomia. Keď sa zobudí, objaví sa v skupine ďalších štrnástich študentov. Prehovorí k nim mechanický medvedík Monokuma, ktorý má s nimi veľké plány. Ostanú uväznení v priestoroch školy a cesta von (ukončenie štúdia) vedie cez vraždu iného študenta. Po spáchaní zločinu začína vyšetrovanie a zavŕši ho súdny proces. Ak na ňom študenti dokážu usvedčiť páchateľa, bude potrestaný. Ak nie, stihne trest všetkých ostatných a on môže opustiť budovu školy.

Je to šialená psychologická dráma, ktorú korunuje samotný Monokuma. Mechanický medvedík má tvár s dvojakým výrazom (úškľabok i úsmev) a rázne zasahuje do diania pri porušovaní pravidiel. Je to však dusný príbeh najmä z pohľadu 15 nevinných študentov, ktorí prekročia prah dospelosti podstatne skôr a pochopia aj dôsledky svojich činov. Hoci na začiatku je každý nevinný a odmieta myšlienku vraždy, okolnosti i tlak zo strany Monokumu pri ukázaní videí, kde sú napríklad mučení alebo stratení rodičia či niekto blízky, dokážu pohnúť mladým človekom rýchlo. Psychológia sa prejaví pri prvej vražde - niektorí sa rozsypú mentálne a nedokážu triezvo uvažovať. Citové putá mladých ľudí sú dané k rodine, priateľom či hudobnej skupine, kde je spolužiačka obľúbenou líderkou. Nie nadarmo platí, že smerovanie človeka determinuje jeho vývoj počas obdobia od 15 do 19 rokov. Vtedy je zraniteľný, citovo formovaný a do tohto obdobia je bravúrne zasadená Danganronpa.

Prvú hodinu sa preklikáte cez dialógy ako v každej inej vizuálnej novele a čakáte hrateľnú časť, asi úvodnú hádanku. Najprv vás čaká spoznanie jednotlivých študentov – Ultimate Fashionista, Ultimate Popstar alebo plavecké eso, knihomoľ, autorka bestsellerov či líder motorkárskeho gangu. Potom sa na prekvapenie otvoria chodby školy a v pohľade z prvej osoby voľne kráčate. Stretávate študentov, snažíte sa s nimi skamarátiť (prirodzene hrozí, že ten kto je váš priateľ, vás zabiť asi nechce, no do mysle nepriateľa nevidíte). Prvé dialógy sa točia najmä okolo vzniknutej situácie. Nikto neverí, že sa to deje naozaj, snaží sa pátrať, ako sa dostať zo školy von, ale márne. Dvere, okná i učebne sú zvnútra zabarikádované. S niektorými študentmi si padnete do oka, iní vám budú nepríjemní. Dialógy skrývajú aj funkciu  Re-action - ak sa vám niečo nezdá počas výmeny názorov a veta svieti fialovou farbou, môžete sa okamžite chytiť tejto témy a rozvíjať ju. Neskôr zistíte, že pri skúmaní priestorov možno nájsť medialy, za ktoré v automate získate darčeky. Venovanie vybraným osobám vám zlepší vzťah, reputáciu, prípadne si nájdete spojenca či spriaznenú dušu.

Prvá vražda je na spadnutie a v prvej kapitole zistíte, prečo sa delí na Daily Life, kedy možno voľne behať, a Deadly Life, čas po vražde na vyšetrovanie. Voľnosť končí, máte jasný cieľ - nájsť dostatočné množstvo stôp, aby ste nielen usvedčili vinníka, ale často aj obhájili sami seba, čiže dokázali že s vraždou určite nemôžete byť spojení vy. Pokiaľ je Daily Life a behanie po škole príjemnou adventúrou, tak Deadly Life je intenzívnou detektívkou, kde na mieste činu čaká bezmála 8-10 stôp a kopa detailov. Možno si vypomôcť tlačidlom a vyfarbiť si aktívne miesta obrazovky. Je na vás, aby ste si všimli aj zapísanie stôp do denníka, lebo tu sa k nim môžete vrátiť a pred vyšetrovaním je dobré si ich preštudovať, aby ste vedeli reagovať na možné obvinenia. Všimnete si aj odlišné správanie pár spolužiakov. Keď začnú vraždy, pevné charaktery sa rozsypú. Niektorí sa držia obďaleč, iní stoja pred vchodom, dúfajúc, že sa otvorí, iní blúdia po telocvični. Po zozbieraní stôp promenáda po škole končí a zídete do súdnej siene.

V súdnej sieni začne výborná variácia na Ace Attorney. Dynamická dráma vo vás prebudí nielen fanúšika Johna Grishama a skvelých DS logických hier. Najprv začnú typické dialógy, kde sa snažíte vrátiť k zločinu, no súčasne aj jeden zo štyroch hrateľných momentov. Je tu Nonstop Debate, kde odrážate falošné obvinenia. Počas dialógu musíte zo zozbieraných stôp a vnímania deja určiť, ktoré vety v debate sú nesprávne a odpáliť ich preč. Herný mechanizmus má formu revolvera s nábojmi. Najprv iba pálite do zlých výrokov (stačí ťuknúť na displej), neskôr musíte vypáliť svoj výrok proti inému (výroky pritom slúžia ako náboje v šachte a možno si medzi nimi vyberať).

Je tu aj takzvaný Hangman’s Gambit, kedy vyberáte správne slovo z písmen a bude slúžiť ako vybraná stopa v debate. Bullet Time Battle poteší dokonca fanúšikov rytmických hier. Najprv sa snažíte držať krok v diskusii ťukaním do tlačidiel a keď príde moment jedného na jedného, musíte mať pripravený dôkaz, ktorým zmyjete zo seba potenciálnu vinu. Minutie dôkazov stále nemusí stačiť – príde finálna úloha Closing Argument slúžiaci ako komiks roztrhaný na mnoho útržkov, ktorý treba zložiť. Zhruba tucet bielych miest pokryjete kľúčovými bodmi, časťami zločinu v správnej chronológií. Ak vaša teória zločinu sedí, pokračujete ďalej. Ak nie, musíte skúšať znova. Na základe nájdených stôp i debaty by ste mali zrekonštruovať zločin.

Len čo sa vám podarí ukončiť jednu kapitolu, vyriešiť prvú vraždu, život na škole ide ďalej. Už tu žije o pár študentov menej, ale dej sa prehupne do druhej kapitoly a snaženie sa začína nanovo. Pred štartom prvého súdneho procesu ubehne z hry dobrých päť hodín a vy si postupne uvedomíte, že zatiaľ čo zo začiatku vám robilo trošku problém poznať všetkých 15 študentov, neskôr sa ich profily rýchlo vyfarbia. Všetci študenti sú perfektne napísaní, no kládol som si otázku, či ich nie je veľa na to, aby ste si s každým vytvorili vzťah a pamätali formy jeho správania (nehovoriac o možnej zmene pod tlakom). Výsledok je pozitívny - postupná interakcia i grafická štylizácia vám pomôže a druhej kapitoly sa nedožijú všetci, tak sa začnete sústrediť na zostávajúce typy. A pri 10 či 7 postavách sa dej sleduje podstatne ľahšie.

Niekomu môže pripomínať Danganronpa menej akčné Hry o život alebo Battle Royale, no uvedomte si, že tu sa nebojuje zbraňami a akčné časti prakticky chýbajú. Ostáva tu ale hrubá vrstva beznádeje až zúfalstva až do záverečných titulkov. Je dávkovaná nesmierne silno a citové vydieranie je presne ten dôvod, ktorý si (spolu s niekoľkými skutočne krvavými momentmi vrážd) pýta hodnotenie 18+. Nie je to hra pre mladších hráčov, rovnako ako ani psychologické trilery v kine nevítajú také publikum. No je to excelentná ukážka využitia videoherného média - na rozprávanie príbehu, na angažovanie hráča, na podstatne hlbšiu sondu do našich emócií a rozhodovania človeka v krajnej situácii.

Preto je veľmi dobré vidieť, že autori využili aj príležitosti cieľového videoherného systému ako PS Vita. Grafika je výborná, rozlíšenie vysoké, dialógy a engine sú kvalitné. Viaceré časti majú pôvodné japonské znenie dokresľujúce pôvodnú atmosféru. Aj soundtrack sa vryje do pamäti rýchlo. Ovládanie cez tlačidlá i analógovú páčku pri pohybe je stopercentné, dotykový displej využijete pri adventúrnych častiach a hľadaní predmetov či stôp. Nie sú tu žiadne rušivé elementy a to je plus.

Danganronpa je jedna z najoriginálnejších hier posledných piatich rokov. Posúva kvalitu scenáristiky do nevídaných výšin a výborne ukazuje potenciál videoherného média pre tento príbeh. Rozprávanie je špičkové, no kde by skončil komiks či film, nastupuje vaša aktívna participácia na vyšetrovaní a je rozpracovaná do najmenších detailov. Je to zážitok, od ktorého sa neviete odtrhnúť a  zamrzí vás len pomalšie tempo. Z môjho pohľadu je to najlepšie investovaných 20 hodín herného recenzovania na PS Vita.