Strategická séria od Eugen Systems dostala tretí prírastok, ktorý opäť vtiahol hráčov do víru vojny. Aj tentoraz tvorcovia nasadili do boja stovky druhov jednotiek a prirodzeným vývojom dospeli od pozemných vojsk a lietadiel k námorníctvu. To sľubovalo nové taktické možnosti a posun série o krok dopredu, no predsa sa tak nestalo.

Konflikt sa tentoraz presunul do Ázie v rokoch 1975 -1991, čo znamená nové lokality aj národy, ktoré medzi sebou skrížia pomyselné meče. Situáciu v pohnutom období naznačuje set štyroch kampaní, kde sa zoznámite s hlavnými mocnosťami. Ľahké ťaženie vám do rúk zverí obranu Južnej Kórei, ktorú napadol jej agresívny sused - Severná Kórea. Cieľom je udržať sa dovtedy, kým nepriplávajú námorníci z USA a nedobyjú hraničné územia, ktoré oddeľujú znepriatelené štáty. Budete ovládať aj týchto "amíkov", takže sa naučíte útočiť z vody a nasadiť do boja lode a obojživelné jednotky.

Progres je založený na presúvaní figúrok, ktoré reprezentujú rôzne regimenty a batalióny na mape.  Keď narazíte na nepriateľa, presuniete sa na bojisko v reálnom čase. Veliteľskými vozidlami obsadzujete sektory a tak získate body na privolanie posíl, ktorých počet a sortiment závisí od zloženia skupiny v oblasti.  Cieľom je v určenom čase získať stanovený počet víťazných bodov skôr ako súper.  V prípade vypršania limitu končí bitka nerozhodne.

Tentoraz je celkový postup v ťažení zjednodušený. Za politické body môžete na mape stále v každom kole prikupovať posily, ale už bez doplnkových taktických manévrov. Čiže je to bez chemických útokov alebo  bombardovania, ktoré by predchádzali invázii na nové územie. V podstate to vôbec nevadí a postačia aj sprievodné obrázky dôstojníkov, ktorí približujú situáciu formou písaného textu. Finále ťaženia je však odfláknuté, len dostanete ďalší odkaz, kde stojí, že ste vyhrali. Čo je však závažnejšie, tvorcovia nedomysleli niektoré situácie, ktoré môžu nastať v ťažení a dochádza k bizarným a niekedy neriešiteľným stavom.  

Každý sektor dokážete vybojovať alebo ubrániť len vtedy, ak  je v nasadenej armáde minimálne jedno veliteľské vozidlo a tých nie je práve nazvyš. Akokoľvek silné zoskupenie bez veliteľských jednotiek pri najbližšom útoku nepriateľa okamžite a bez boja  ustúpi do iného sektoru. V kampani som musel ubrániť hlavné mesto Južnej Kórei. Všetky veliteľské vozidlá som ponechal vysunutým armádam v susedných sektoroch, inak by neboli bojaschopné. Nepriateľovi sa podaril prielom a zaútočil na moje sídlo, kde som mal výraznú prevahu vojska, ale bez  veliteľskej jednotky. Moja armáda ustúpila do vedľajšieho sektoru a ťaženie som prehral bez boja.  Pri reštarte som už túto chybu neurobil, nič to však nemení na tom, že vzniknutá situácia bola absurdná a nelogická.

Ďalšie kampane sa nesú v podobnom duchu, len majú stúpajúcu obtiažnosť a prím postupne hrajú Čína, Veľká Británia a Sovietsky zväz.  Táto ponuka je v zásade dostačujúca, hlavne keď ju beriete len ako prípravku na multiplayer, od ktorého právom očakávate viac zábavy. Lenže sieťová hra je trochu sklamaním a nespĺňa očakávania. Nezachráni ju ani extrémne množstvo jednotiek na zemi, vo vzduchu a na mori.

Multiplayer nedoznal žiadne výrazné zmeny. Bojuje sa v režimoch jeden na jedného až po bitky štvorčlenných tímov, spravila komunistické frakcie proti zvyšku sveta. Hostiteľ nastaví počet víťazných bodov, prípadne obmedzenia. Samozrejme, stanoví podmienky víťazstva, ktoré v troch režimoch dosiahnete zabíjaním nepriateľov, územnou prevahou a obsadením kľúčových sektorov veliteľskými vozidlami. V boji používate jednotky z vášho balíčka, ktorý si môžete v menu hry vytvoriť z ľubovoľných jednotiek, ktoré sú tak, ako v AirLand Battle, opäť všetky od začiatku odomknuté. Po štarte rozložíte prvé jednotky a pokúšate sa v spolupráci so spojencami poraziť opozíciu. Môžete pritom využívať signály umiestnené do sektorov, ktoré naznačia, že túto oblasť treba brániť, dobyť, alebo že tam mierite so svojim regimentom.

V multiplayeri je teraz navyše režim desať proti desiatim a taktiež, samozrejme, námorné jednotky. Masívna bitka s dvadsiatkou hráčov síce má svoje čaro, ale až taký extrémny záujem o ňu nie je. V každom prípade, za skúšku stojí.  Čo sa týka námorných jednotiek,  bohužiaľ nepredstavujú žiadny pozitívny prínos. Zdalo by sa, že boje na vodnej hladine rozšíria taktické možnosti, ale to by najskôr museli byť jednotky dobre vyvážené.

Sortiment námorníctva je slušný a aj keď je škoda, že chýbajú ponorky, lodí a obojživelných jednotiek, ktoré sa z mora presúvajú na pevninu, je dostatok. Námorníctvo má prakticky všetko, čo iné vojenské odvetvia. Z pobrežných sektorov môžu prúdiť lode, priplávajú transportéry a priletia lietadlá (aj keď som nenarazil priamo na lietadlové lode). Dominantné sú však vlajkové a veľké vojnové lode, ktorými môžete obsadzovať pobrežné sektory. Práve tieto plavidlá  predstavujú najväčší problém. Sú totiž extrémne silné a húževnaté. Dve takéto lode dokážu obrátiť na prach obranu okolitých sektorov a rozdrvia početnú letku, aj keď v nej budete mať lietadlá na úrovni veterána alebo elity.

O neprimeranom účinku loďstva som sa presvedčil v zápase dvoch štvorčlenných tímov. Moje družstvo zdecimovalo sily súperov, takže to traja vzdali a opustili hru. Štvrtý za body nakúpil desiatku veľkých vojnových lodí a tie nemilosrdne likvidovali všetko v (nadmernom) dosahu svojich striel. Osamelý hráč, ktorý bol na pokraji záhuby a prišiel prakticky o všetky sektory, zlikvidoval väčšinu armády štyroch protivníkov, ktorí mali niekoľkonásobnú presilu. Flotila sa potopila až po intenzívnej paľbe ďalekonosného delostrelectva.

Práve prisilné lodné jednotky sú príčinou, prečo mnohí hráči uprednostňujú mapy výlučne s pevninou. A keďže sa systém hry skutočne nezmenil, multiplayer bez loďstva je vlastne taký istý, ako bol v Airland battle. Dá sa predpokladať, že tvorcovia zapracujú na vybalansovaní jednotiek, zatiaľ je to však veľmi nevyvážené. Rovnako, ako jednotlivé národy.

Grafike ani tentoraz nemáme veľmi čo vyčítať. Hra má slušne spracované prostredia a veľmi štýlové efekty výbuchov. K tomu praktický zoom, ktorým plynulo prechádzate z detailného bojiska na zväčšenú mapu, kde koordinujete batalióny vo forme ikon. Možno označená jednotka, keď je  zväčšená v osobitnom okne, mohla vyzerať krajšie, ale to až tak neprekáža.

Wargame: Red Dragon je dobrá stratégia, ale za 40 € prináša veľmi málo nového obsahu. Nepôsobí ako plnohodnotná hra, ale námorná expanzia, ktorá pridáva jediný herný režim a sortiment zle vybalansovaných lodí. Ak ste vynechali AirLand Battle, potom je to pre vás stále dobrá voľba a neoľutujete. No ak  vlastníte predošlý titul, nie je dôvod investovať do nevýrazného pokračovania.