Už celých 22 rokov séria Mario Kart určuje smer vývoja hier s motokárami a pravidelne taktiež dvíha latku kvality, ktorú sa potom konkurenti pokúšajú dosiahnuť. S Mario Kart 8 sa navyše dostali do pre nich neznámej situácie. Kým predchádzajúce dve hry v sérii nastupovali už na slušne rozbehnutých systémoch a to sa odrazilo aj na ich predaji, osmička je na tom opačne. Wii U sa stále nedarí a práve táto hra má skúsiť nakopnúť konzolu k lepším predajným číslam. Tomu zodpovedala kampaň a rôzne promo akcie k launchu hry, ale ako je to s jej kvalitami?

Nintendo opäť raz stavilo na osvedčenú kartu. Nemám teraz na mysli značku, ktorá je zárukou kvality a obľúbenosti, ale  skôr na štýl, ktorý sa tiahne celou hrou od jej prvého spustenia. Mario Kart 8 je novou hrou, aj osvedčenou klasikou v jednom. Ako taká zaujme nováčikov a poteší aj veteránov zbehlých v predchádzajúcich častiach. A tentoraz Nintendo dosiahlo tento efekt priamo herným obsahom. Autori sa obzreli za vyše  20-ročnou históriou značky, vybrali to najzaujímavejšie a najlepšie a skĺbili to v jedinečnom a hlavne návykovom mixe s náložou noviniek.

Avšak svoju minulosť nevykrádali v takej podobe, v akej ju v zaprášenej truhlici našli. Všetko dôkladne očistili, vylepšili a prispôsobili na vydanie v roku 2014. A je až pozoruhodné, ako sa im to podarilo všetko zladiť tak, aby v tomto obrovskom súkolí neškrípalo ani len jediné koleso. Dokonalá súhra starého s novým je však len jednou z niekoľkých výrazných pozitívnych stránok hry. V prípade Mario Kart 8 skutočne v každom momente a na každom pixeli badať, že je hrou, od ktorej úspechu závisí veľa.

Od sedmičky síce ešte neuplynuli ani 3 roky, no aj tak sa do hry musíte chvíľku dostávať. Nepotrvá to však dlho a už budete driftom v zákrute a jednou presne mierenou ranou zeleným pancierom prekonávať aj tých najzdatnejších súperov. Základy podobných „kartovačiek“ sa nikdy nemenia. Čo sa mení, to sú drobnosti. Drobnosti, ktoré však predstavujú vo výsledku veľké rozdiely. A netreba pre ne chodiť ďaleko. Sedmička priniesla do pretekania plachtenie pomocou rogala a spôsoby, ako naštvať súpera v posledných metroch pred cieľom, sa rozrástli o úplne nový, ktorý spôsobil pravdepodobne nejedno zničené 3DS.

S osmičkou do série prichádza antigravitačný režim. Normálne si pretekáte ako v každej inej hre, snažíte sa predbiehať súperov, prípadne im nečakane do cesty hodíte banánovú šupku, aby sa na nej pošmykli, keď tu zrazu prejdete špeciálnou bránou a sa neveziete na kolesách, ale vznášate. To so sebou prináša najmä rôzne alternatívne trasy, ktoré sú všemožne pokrútené, prevrátené a neraz sa vám pri nich až zatočí hlava. Niektoré cesty sú dlhšie, iné kratšie. A niekedy vám len postačí, ak sa takýmto spôsobom vyhnete panciermi ozbrojeným súperom.

Antigravitačný pohon má aj druhú výhodu. Odpudzuje váš dopravný prostriedok nie len od trate, ale aj od ostatných súperov. Musíte sa naučiť, ako sa priblížiť k súperom, aby ste dostali chvíľkové zrýchlenie odrazením od nich. To do hry pridáva zaujímavú dynamiku, kedy sa súperov jednak bojíte kvôli možným power-upom, no na druhej strane sa s nimi aj tak púšťate do súbojov koleso na koleso. Podobný princíp môžete využiť aj na ojedinele rozmiestnených plošinkách, ktoré vás rýchlostne nakopnú. Pozriete sa vďaka tomu nie len na bežné trate, ale aj do vesmíru či pod morskú hladinu.

Táto novinka prichádza do už dobre známej plejády prvkov, medzi ktorými nájdete už spomínaný vzdušný klzák (v rôznych podobách), postupné zvyšovanie rýchlosti pomocou zbierania mincí (a každý zásah vás o ne zas pripraví), či zrýchlenie dobre načasovaným výskokom na skokanskom mostíku. Nechýbajú ani drifty v ostrých zákrutách, ktoré sa musíte naučiť správne ovládať, len aby vám taktiež po skončení dali malý a chvíľkový rýchlostný bonus, ktorý sa však vo veľkom môže ukázať v posledných metroch pred cieľom.

Mario Kart 8 ponúka skutočne množstvo možností, ako sa predrať dopredu a získať aspoň dočasnú prevahu nad súpermi. Paradoxom je, že Mario Kart je séria, v ktorej jednoducho nechcete byť na čele až do doby, kedy si to vyžaduje situácia. Je za tým jednoduchá logika - power-upy sú silné a čím vyššie na čele ste, tým viac nepriateľov s rôznou výzbrojou máte za chrbtom. A môžete hádať, kto je ich hlavným cieľom. AI vám vždy ide po krku a inak to nie je ani v prípade živých protivníkov. Avšak práve s AI sa spája jedna z najväčších výčitiek hry. Jazdí síce slušne, potrápi vás a pozíciu vám len tak nedaruje, no vždy sa pri hraní s ňou nebudete vedieť ubrániť pocitu, že power-upy padajú dosť nerovnomerne. Na niektoré budete potrebovať odohrať možno aj 10 hodín, aby vám čo i len jediný raz padli.

Ale s power-upmi sa tvorcovia pohrali, aj keď samozrejme čerpali z dosť širokého zoznamu. Netreba zabúdať, že v prvom rade ide o zábavu. Aj keď máte niekedy chuť vyhodiť konzolu von oknom, zvlášť ak sa tesne pred cieľom za vami objaví nenávidený modrý ostnatý pancier (automaticky navádzaný na jazdca na prvom mieste a vždy trafí), ten pocit, keď to v ďalšom preteku súperovi vrátite, je na nezaplatenie. Všetky power-upy sú určené na útok, no taktiež ich viete vhodne využiť na obranu. Z noviniek zaujme obrovský klaksón, ktorý spôsobí zemetrasenie a tak vás ochráni pred prilietavajúcim pancierom. Alebo môžete vytasiť mäsožravú rastlinu, ktorá zožerie súpera, či bumerang, ktorý sa vám vráti. Ak máte šťastie, nájdete na ceste šťastnú osmičku – 8 power-upov v jednom.

V hre na seba môžete prebrať podobu jednej z 30 postavičiek. Postupne si ich však musíte odomykať, prípadne môžete hrať aj za vlastného Miika. Postavy sú rozdelené do 3 kategórií podľa hmotnosti a v ich rámci ešte do ďalších podkategórií, ktoré ovplyvňujú ich vlastnosti, ako rýchlosť, zrýchlenie, ovládanie a podobne. Napríklad medzi najrýchlejších sa radí Bowser, no nevie tak dobre ovládať motokáry. Rozdiel pri hraní samotnom však nie je až taký veľký a dá sa jednoducho zmazať v priebehu preteku.

Na podobnom princípe fungujú aj dopravné prostriedky, ktorých si v hre postupne odomknete až 26 a medzi nimi rôzne motokáry, motorky aj štvorkolky, ktoré sa taktiež líšia svojimi štatistikami. Navyše si ich môžete upravovať, pridať vzdušný klzák, či vymeniť kolesá. A všetky sa v týchto vlastnostiach mioerne líšia. Ako som však uviedol už pri postavičkách, rozdiel nie je markantný a dá sa jednoducho zmazať vašou šikovnosťou alebo šťastím. Navyše tieto vlastnosti pri nich ani nie sú udané, takže si jednoducho vždy vyberiete len to, s čím sa vám preteká najlepšie.

Mario Kart 8 celkovo ponúka až 32 okruhov na pretekanie. Tieto sú však rozdelené na dve hlavné časti – nové a retro okruhy. Delia sa na polovicu a nové sú vytvorené špeciálne pre Mario Kart 8. Retro okruhy predstavujú výber 16 najlepších okruhov z histórie série, ktoré si stále zachovávajú pôvodného ducha, no vyzerajú a hrajú sa moderne. Nájdete tam trasy z úplne pôvodnej SNES hry, GB, DS, 3DS, N64, GC a aj Wii. Vo štvoriciach sú všetky okruhy následne zaradené do jednotlivých šampionátov.

Okrem základného pretekania hra ponúka aj tradičný Battle Mode, ktorý síce vyzerá jednoducho, ak ste ho nehrali, no stačí vám jedno kolo a už ho z hlavy nepustíte. Vyberáte si spomedzi 8 tratí, na ktorých sa postavíte súperom priamo v boji. Každý má 3 balóny, na mape sú roztrúsené power-upy a kto zostane posledný, prípadne bude mať na konte najviac „fragov“, ten vyhráva. Jednoduchý koncept je dotiahnutý k dokonalosti, nakoľko sa s prehrou jednoducho nezmierite a tiahnete znova do boja s ešte väčším odhodlaním ako minule.

To všetko je úplne úžasné, no Mario Kart séria nikdy nebola o hre jedného hráča. Vždy to boli preteky, ktoré ničili vzťahy. Kamarátstva sa trieštili ako porcelán a priateľky vás vyháňali spať na gauč. A presne v tom istom tkvie aj čaro Mario Kart 8. Splitscreen multiplayer až pre 4 hráčov na jednej konzole je zážitkom a vzájomné podpichovanie hre dodáva kúzlo neopakovateľnosti.

A ak by vám nestačilo porážať kamarátov vedľa seba, môžete sa pustiť do online zápolenia, ako v preteku, tak aj v súboji (z jednej konzoly dokonca až dvaja hráči naraz). Online systém je rýchly a intuitívny, môžete si v ňom spravovať  priateľov a aj organizovať turnaje, ktorým je venovaná samostatná časť. Dosť tu však chýba voice chat, ktorý je obmedzený len na lobby a v hre so súpermi si nepodebatujete. Sympatický je však systém rankov. Každý hráč začína na úrovni 1000 bodov. S výhrami body pribúdajú, s prehrami ubúdajú, no nemusíte mať strach z toho, že by ste klesli na nulu.

Zaujímavou novinkou je aj možnosť zdieľať video obsah, replay alebo zaujímavú akciu z pretekov. Jednak to môžete robiť štandardne prostredníctvom YouTube, no Nintendo pre tento účel vyvinulo aj špeciálnu službu. Volá sa Mario Kart TV a je implementovaná do hĺbky v hre samotnej. Po každom preteku tak môžete svoje najjagavejšie momenty hneď vyvesiť pred nos svojim priateľom. A naopak, môžete sledovať, ako sa vodí vašim kamarátom a ostatným hráčom z celého sveta.