Máj bol na Vite mimoriadne bohatý. Popri God of War Collection a Soul Sacrifice vyšli viaceré chuťovky z Japonska a premiéry sa dočkala aj Conception II. Prvý diel by ste v našich končinách hľadali márne, vyšiel iba doma ešte na PSP (2012), preto je prekvapivé, že Atlus uviedol dvojku. Prišla paralelne aj na 3DS, ale z hľadiska grafiky i ovládania odporúčame Vita verziu.

Conception II nie je typická RPG. Mieša dva žánre: obľúbený simulátor randenia a RPG s preliezaním dungeonov. Symbióza funguje, i keď je lepšie súdiť obe zložky samostatne a potom ich súlad. Z veľkého intra a prvých minút nebudete tušiť, akým smerom sa hra chce uberať. Je tu predstavenie postáv, perfektná animácia, pár slečien odpadáva z jedného chlapíka. A potom sa dozviete, že svet Aterra zaplavili monštrá a len pár vyvolených poznačených znakom Star God môže s nimi bojovať. Vy ste prirodzene hrdina, ktorý patrí medzi nich. Navštevujete akadémiu, kde sa s ostatnými chystáte na boj s monštrami. Času je málo a veľa bojovníkov s prizmou Star God na svete neexistuje. Na boj si totiž nevystačíte po vzore iných RPG sami, treba povolať silných pomocníkov – vlastné deti, takzvané Star Children. Keďže ste sólo junák, deti nemáte s kým splodiť a treba klofnúť nejakú spolužiačku, aby ste sa k nim dostali. Preto obsahuje Conception II deľbu na simulátor randenia a RPG. Nikto nepríde do boja len tak, bez detí v akcii ste bez šance, najmä v druhej polovici hry.

Randenie a vytváranie vzťahov v hre má celkom pragmatický význam. Na škole je sedem slečien, čo majú potenciál stať sa vašou priateľkou a počas jedného prechádzania môžete investovať čas i energiu do priazne troch z nich. Každé dievča má navyše aj samostatnú príbehovú líniu. Hra ponúka viacero koncov, ani jedno prejdenie vám neodomkne všetky elementy hry - dianie, povolania, závery. S každou priateľkou môžete mať tri deti, čo je jeden tím a keďže sa venujete trom súčasne (je to taký multi-kulti benefit hrdinu), spolu vám to vyjde na deväť rozličných povolaní pre RPG časť. Vy i priateľka bojujete tiež a máte odlišné zameranie,  viete teda kombinovať jedenásť povolaní a členov. Povolanie detí sa určí pri narodení a sú tu rozličné typy, ako bojovník, lovec, klerik, mág a tak ďalej a každé má silné i slabé prvky.

Nebojová časť má prichystané série dialógov, dvorenia a small-talk s tínendžerkami, ktoré vám vo svojom veku určite nebudú recitovať filozofov, ale zaliečať sa skôr lacnými spôsobmi. Radi s vami preberú veľkosť šiat, pár záľub, ale nečakajte výrazný posun vpred, ani keď sa s nimi lepšie poznáte. Vašou primárnou úlohou je byť na očiach, vyberať si trojicu favoritiek, komunikovať, kupovať dary a ste na dobrej ceste. Pomôže troška sladkých rečí, určite aj nezabudnuteľné rande, prípadne neskôr výlet do dungeonu. Ak ste na dobrej ceste, vybudujete si pevný vzťah a môžete sa „spolužiakovať“, výsledkom čoho budú nové hviezdne deti, ktoré si zoberiete do boja. Randenie nie je prepracované na úrovni top japonských simulátorov, ale obsahuje tradičné prvky žánru a najmä nováčikovia sa rýchlo zorientujú, čo je plus. Cieľ je získať a vychovať si hviezdne deti, preto má táto časť potenciál najmä v prvej polovici hry.

Systém dialógov, rozhodovanie a interakcie vzťahov nie sú síce také silné ako v Persona 4, ale stále je tu dostatočné množstvo kombinácií a povolaní, pre ktoré sa oplatí hrať naplno. Čím viac detí, tým viac možností. Nezabudnite na tvorbu troch tímov, ktoré majú  po troch členov, takže si môžete vybrať, či bude každá skupina variabilná alebo sa rozhodnete staviť všetko na jedno povolanie v skupine. Prvá družina môže byť bojová, druhá obranná, tretia zameraná na mágiu.

Dungeony sú náhodne generované, čo zaručuje spočiatku solídnu variabilitu, ale v druhej polovici sa už rozhľadíte a zistíte, že neprinášajú veľa nových nápadov. No je tu pekná séria chodieb i labyrintov na rýchle stratenie sa. Vizuálna stránka sa snaží meniť aspoň niektoré časti. Pocitom opakovania trpia dlhšie verzie bludiska. V krátkych sa ľahko orientujete a hladko sa dostanete k cieľu.V dlhých sa tárate, neimponuje vám séria nepriateľov či boss, je to skôr povinná jazda. Na PS Vita sa dá hrateľnosť dávkovať, no Sorcery Saga pred pár mesiacmi si držala variabilitu na vyššej úrovni a dokazuje, že s dungeonmi sa vyhrať dá. Dizajnéri dungeonov našťastie mysleli na snoričov, takže je tu veľa dební na skúmanie a primárne sa v nich skrývajú predmety na liečenie i nepriatelia. Za to má hra plus, pretože nesnoríte zbytočne.

Súbojový systém je ťahový a vaše možnosti sú tradičné - útok, obrana, troška mágie, rozličné ťahy, čo si pýtajú manu, či už útočné, obranné alebo liečivé. Aby nebol systém žánrovo monotónny (útok-obrana-mágia-liečba), autori núkajú aj reťazové útoky Chain Drive súvisiace s vlastnosťami detí. Je to fajn kombinácia, ale netreba sa nechať učičíkať spočiatku silnou partiou. Neskôr už pôjdu body zdravia i mágia nadol a len s dobrými skupinami detí sa vám podarí prežiť nejednu presilu či pár bossov.

Aj bežní nepriatelia majú určitú slabinu a treba ju odhaliť. Pretože k nim pristupujete zo štyroch smerov a chodíte si po bojisku, máte viac možností. A väčšina nepriateľov má práve pri prístupovom bode svoju slabinu – ak ju zasiahnete, HP protivníkov budú jednoznačne klesať. Počas boja treba obkolesiť cieľ, rozložiť sily a členov na štyri časti a skúšať. Treba správne dumať, čo, kedy a ako použiť. Je tu relatívne strmá krivka znalostí a musíte viac experimentovať ako v iných hrách, čo je tiež pol bodu k dobru.

Sortiment oponentov je solídny. Želali by ste si možno viac nápaditých druhov ako iba RPG štandardy, ale v kombinácii s vlastnosťami vás vedia potrápiť až do konca. Citeľne lepší sú bossovia, ktorí vás netestujú z kúziel či tradičných ťahov, ale viac nútia premyšľať, kam udrieť najskôr. A postupne ide obtiažnosť plynule hore, napriek tomu, že vy už do konca veľa nových trikov nenájdete, skôr lepšiu taktiku a súhru skupín detí na bojisku. Mimochodom, hra neskôr ukáže aj zaujímavý nápad, čo robiť s deťmi, keď nie sú priamo v boji. Ak sa vám podarí odomknúť funkciu škôlky, môžete ich tu nechať a budú získavať určité skúsenosti, hoci sa nezapoja do bojovej vravy v dungeone. I keď stále platí, že sa v teréne naučia a vyvinú najlepšie.

Conception II vyšla na dvoch systémoch, 3DS a Vita. Na 3DS má hrá iné rozloženie obrazu, hojne využíva spodný displej na doplňujúce štatistiky. 3DS aplikuje svoj 3D efekt pre zobrazovanie modelov a detí, čo je celkom zaujímavá vlastnosť. Ide o jednu z lepšie vyzerajúcich hier v 3D a aj v dungeonoch, ktoré nie sú bežne k svetu. Vita ide viac do horizontálneho zobrazenia a celkovo vyzerá lepšie, grafika školy je pekná a dungeony sa síce ku koncu zunujú, no prvé kusy vám budú pripadať príťažlivé. Aj ovládanie je intuitívnejšie, hoci otrlí 3DS hráči budú spokojní s voľbou tlačidiel i dotykov. Novinka má kvalitný soundtrack a je radosť počúvať aj pomerne presný dabing jednotlivých postáv.

Na rozdiel od bežných JRPG nemá Conception II taký silný príbeh, čo by vás chytil a nepustil. K žánru, aj postávam pristupuje inak. Božský hrdina si pod vašou taktovkou vyberá pekné slečny, má kopec detí a dobrých bojovníkov na desiatky hodín v dungeonoch, kde sa oplatí zbierať skúsenosti. Ani jedna časť hry nie je stopercentne prepracovaná a má väčší potenciál, no spojenie prekvapivo funguje a dlho baví. Je tu kopa nových nápadov a dá sa tu stráviť more času v taktickom boji, čo fanúšikom postačí.