Za posledných pár mesiacov som sa pustil do viacerých Vita dungeonov, ktoré majú blízko k legendárnej sérii Wizardry spred dvadsiatich rokov. Ale Demon Gaze vyvolá najlepšie spomienky a duchovne sa k tejto klasike veľmi výrazne približuje. Samozrejme, je postihnutý japonským dizajnom bizarných démonov a hrateľnosť je odlišná.

Príbeh začína nečakaným prebudením hrdinu menom Oz. Netuší, čo sa deje, no jeho amnestický syndróm mu podobné patálie prináša často. Oz má silnú schopnosť demon gazera. Keď sa dostatočne dlho pozerá na démona, dokáže ho opantať, podmaniť a neskôr využiť v boji. V regióne zúri veľa démonov, ktorých by bolo dobré uloviť, využiť a odvrátiť svetovú katastrofu na horizonte. A tak sa Oz rýchlo naučí pravidlá hry: tu je Dragon Princess Inn, základňa, kde možno oddychovať, šmeliť predmety, meniť členov partie a tam naokolo svet Mythrid s rozličnými prostrediami, kam sa treba vydať. Malá jaskyňa, väčší dungeon, vždy nebezpečný finálny boss. Všetko je jasné.

Dungeony zažili zlatú éru v 90. rokoch minulého storočia, keď kraľovali Wizardry, Dungeon Master či Lands of Lore. Zrazu sa po dvoch dekádach do zaprášeného žánru pustili japonskí borci, ktorí sa neboja hodiť vás na 30-40 hodín do bludiska. Isteže, s vlastnými pravidlami, náhodnými súbojmi, unikátnymi démonmi či nenásytnou majiteľkou krčmy.

Demon Gaze má načrtnutý príbeh o hlavnom hrdinovi Ozovi, poltucet sprievodných postáv a zlo na horizonte, ale nemá grády, na aké sme zvyknutí z iných JRPG. Sú tu dlhé scény dialógov v putike, ktorá slúži na vydýchnutie medzi tuctami dungeonov, ale postavy, hoci dostatočne pestré a zaujímavé, sa nikdy naplno neponoria do deja. Zlí démoni a zničenie sveta sú dostatočnou motiváciou a občasná výmena názorov  v krčme slúži na vydýchnutie, ale nie na vytvorenie dostatočnej príčiny pre ďalšie putovanie. Stačí si pamätať, že ste unikátny bojovník, ktorý musí ukoristiť duše ôsmich démonov a chrániť svet.

Dragon Princess Inn je základný hub sveta, z ktorého vyrážate do boja a za smrťou. Vonku je päť prostredí a v nich jaskyne na preskúmanie. Dragon Princess Inn skrýva zaujímavé postavy, najmä sympatickú majiteľku Fran, ktorá si nechá zaplatiť prakticky za všetko. Vrátite sa z boja a víta vás s účtom za prenocovanie. Chcete si najať nového člena partie, musíte zacvakať za ďalšiu izbu. Chcete navštíviť obchody? Tam vás čakajú ďalšie bizarné postavy a ich cenníky. Spočiatku je návrat do krčmy, kde vás Fran chce ľahko skasírovať, dosť náročný, ale čím viac sa vám bude dariť, tým skôr sa oplatí prísť späť. Samozrejme, treba kalkukovať, kedy sa výlet do dediny oplatí a treba využívať nové možnosti levelov, predmetov, zvážiť ich predaj a manažment.

Napriek tomu je Dragon Princess Inn dobrá lokalita, ktorá vám regeneruje sily potrebné na ďalšie cesty. Dialógy plynú, postavy sú celkom zaujímavé (hrobár Prometh spáva zo zvyku v rakve, majitelia obchodov Cassell a Lezerem majú zvláštny vzťah a podobne) a navyše tu môžete vytvoriť svoju partiu. Možností je veľa. Družina má miesto pre 5 členov, na výber je sedem povolaní, päť rás a členov partie možno priebežne meniť. 

Samozrejme, taktické možnosti rozširujú aj zajatí démoni. Vďaka vyššie uvedenej schopnosti zajímať duše môžete presvedčiť démonov, aby sa pridali k vám a využiť ich v boji. Nie je to iba kópia Pokémonov, démoni sa totiž ťažšie krotia, dajú sa použiť iba na limitovaný čas a potom vám utečú do dungeonu alebo spôsobia obrovskú paseku. Iste, stále je to cenný element a možno ho využiť v akcii, no spočiatku sa nemôžete spoliehať iba na démonov, ale treba si vytvoriť vyrovnanú a nezdolateľnú partiu.

Ľahko sa povie, ťažšie koná, lebo dungeony nie sú najjednoduchšie. Ich dizajn je často prekvapivo prepracovaný do posledných detailov  - najmä prvé mapy. Neskôr však skĺzne do sileného štandardu a dokáže prekvapiť, až keď sa blížite k finálnemu bossovi. Pôdorysy neskrývajú prázdne chodby, ale koridory naplnené rozličnými pascami, utajenými cestičkami, jednosmerkami a slepými uličkami. Ešteže je tu šikovná mapa zapisujúca miesta v teréne, lebo križovatiek i cestičiek stále pribúda, čo komplikuje hľadanie cesty späť a návrat k určitému bodu. Záber na dungeony z pohľadu prvej osoby nebýva vždy prehľadný a niekedy si chcete pozrieť pôdorys s odstupom a nie iba v detailoch.

Najväčším oživením dizajnu dungeonov sú takzvané circles - kruhy. Sú povinnou zastávkou na ceste k bossovi. V každej jaskyni musíte nájsť všetky a majú variabilné využitie. Sú užitočné na uloženie pozície i vyvolanie súboja s nepriateľom podľa želania. Je to šikovná vecička, ktorá môže zabezpečiť aj lepšiu odmenu. Ak chcete napríklad brnenie či zbraň, vložíte do kruhu jeden až tri drahokamy a vyvolá sa nepriateľ. Po porazení máte vyššiu šancu, že padne potrebný predmet. Nie vždy sa darí, ale je to podstatne vyššia pravdepodobnosť na zisk, ako keď sa pohybujete v teréne. A nepotrebné predmety sa vždy dajú predať, obetovať či inak využiť.

Ťahové boje s päticou členov sú vnímané z pohľadu zúčastnených a dostatočne variabilné, hlavne ak si správne namixujete partiu. Môžete síce utekať z boja, keď prituhne, ale zbabelý útek neodporúčam. Za rohom čakajú ďalší nepriatelia a systém grindovania je potrebný. Všetky skúsenosti zužitkujete, postup o pár levelov navyše oproti už odporúčanému momentu sa oplatí a pri absencii veľkého počtu vedľajších questov treba brať hneď všetko.

V boji uplatníte základné útoky, lepšie údery, mocné kúzla a solídnu defenzívu. Je to silná zostava, ktorú si pri pätici postáv treba osvojiť a nespoliehajte sa na neskorší nástup démonov. Nie sú to vyvolané bytosti v klasickom ponímaní, kde si na nich počkáte, vyvoláte a hneď sa súboj skončí zasadením mocného úderu. Po porazení sa uložia ako kľúče a hlavný hrdina Oz má špeciálny príkaz na ich vyvolanie. Pomôžu svojimi pasívnymi schopnosťami (odhalia tajné chodby, liečia, zvýšia silu), dokážu sa aktívne zapojiť do boja, no fungujú inak. Pri absencii magických bodov (MP) čerpajú z takzvanej demon gauge a keď sa minie, zdrhnú. Schopnosti démonov sú silné, ovládanie náročné a nefunguje tradičný tréning. Stále však platí, že dokážu zmeniť výsledok boja a nemožno sa spoľahnúť iba na vlastný kvintet, ale musíte sa naučiť inú taktiku.

Objavovanie chodieb, súboje a naháňačka za lepšími zbraňami sú tri hlavné náplne hry. Zbrane, predmety a hlavne artefakty sú v hre esenciálne, pretože majú tradične aj výnimočné vlastnosti a preto sa do nich oplatí investovať. Dokonca ich môžete aplikovať na rozličné postavy, takže bojovník skúsi troška mágie a čarodejník si zvýši svoju obranu. Snaha kombinovať sa cení, ale sami musíte prísť na to, či sa vám oplatí aj v jednotlivých bojoch. A práve predmety a artefakty občas prevyšujú aj potešenie z boja. Ak vám konečne padne niečo vzácne, ideálne pre vašu postavu, budete často šťastnejší ako pri zdolaní väčšieho bossa.

Prirodzene, bossovia sú ťažkí a štandardne prvé dva-tri pokusy skončia zlyhaním a prehráte. Neskôr sa vrátite zistiť, čo sa (ne)podarilo a skúsite súboj znova. Výnimkou nie je šesť-sedem bojov a Demon Gaze sa tu nenápadne začína približovať systému pokus-omyl, ktorý poznáme z Dark Souls. Je potrebné byť trpezlivý, občas sa vrátiť, ešte level-dva gridnovať a skúsiť inú zostavu. Dať postavám iné predmety, šetriť si zaujímavého démona a vyraziť znovu do boja.

Grafika Demon Gaze patrí na PS Vita k ľahkému nadpriemeru. Je sčasti daná aj minimálnou veľkosťou, má sotva pol giga, čo je dnes rarita. Časť dialógov je nadabovaná, ale tradične nie všetky. Audiovizuál však nie je tým najväčším lákadlom. Tým je hlavne samotný obsah, ktorý spĺňa základné predpoklady na dobrú zábavu.

V nebezpečných chodbách Demon Gaze strávite veľa času. Príbeh síce má slabšie miesta a viac vedľajších úloh by prospelo, ale hra to kompenzuje rozsiahlymi bludiskami, náhodnými súbojmi, výpravami za bossmi s vhodnou partiou a lapaním démonov. Je to skrátka poctivý dungeon.