Precitáte vo svojej kryokomore a zisťujete, že dvere sú pootvorené. Tajomný hlas v hlave vám vraví, že ste na hviezdnej lodi Infinity a hrozí vám nebezpečenstvo. Ďalej radí, aby ste dvere vyvalili a potom bežali. Stále len bežali.

Ak ste vlastníkom múdreho telefónu alebo ste aspoň tajne a náhodou lašovali v kamarátkinom, je dosť pravdepodobné, že ste narazili na hru Temple Run. Veľmi jednoduchá schéma, keď musíte utekať pred stádom opíc a nezakopnúť. Ovládanie bolo dokonale prispôsobené dotykovým obrazovkám a celá hra sa stala ohromne populárnou. Preto automaticky vzniklo milión všakovakých napodobenín, ktoré sa na tomto jednoduchom, no zábavnom princípe, chceli priživiť.

Wales Interactive na to idú z opačnej strany a pokúšajú sa priniesť mobilnú hru do prostredia domácich počítačov. Niekedy takéto šialené nápady vychádzajú, no musí za nimi stáť niekto, kto tomu rozumie. Ak sa to podarilo Rovio s ich naštvanými vtákmi, neznamená to automaticky úspech aj pre neznámu spoločnosť Wales Interactive, ktorá síce má niekoľko ocenení ako BAFTA a v ich štúdiu bol na návšteve sám princ Charles, no to je asi tak všetko.

Ovládanie takýchto mobilných hier je často výzva sama osebe a pokiaľ je šmýkanie prstom po obrazovke vybalansované, tak býva aj zábavné. Problémom ale, samozrejme, je, že tak ako na mobily neprenesiete ovládanie klávesnicou, tak ani z mobilu nedostanete ovládanie na klávesnicu. Prachsprosté tapovanie a slajdovanie prstov namapované na klávesnicu akosi stráca svoje čaro a ovládanie sa stáva jedným veľkým quick time eventom a nudou.

Toto je aj problém tejto hry. Neovládate samotnú postavu, tá totiž automaticky beží vpred, len jej úkony. Skok, slajd, vľavo a vpravo. Ak chcete na konci križovatky zabočiť, musíte miesto šmyknutia prstom otočiť myšou do požadovaného smeru. Nepriatelia sú knokautovaní rýchlou QTE kombináciou tlačidiel na myši a WSAD klávesami. Bohužiaľ, existuje len jeden druh nepriateľa, ale ten sa vyskytuje v množstve 1 až 3 kusy naraz, od čoho závisí aj komplikovanosť QTE sekvencie.

Ovládanie ale nie je jediným kameňom úrazu. Začať by sme mohli vizuálom, ktorý je slabučký ako posledné zápasy Brazílie. Objekty sú málo polygónové a textúry malé a škaredé. Dodatočne sa tieto nedostatky autori snažia zakryť rôznymi optickými efektmi a presvieteniami. No aj tie sú na úrovni „aha, včera som objavil lens flare“. Obdobne skončili aj zvukové efekty z kategórie „stiahol som na nete zadarmo“. Veľmi zreteľne tak spoznávate zvuk vysávača alebo závlahového systému. Podotýkam, vo vesmíre a v úplne iných úlohách. Tie štyri minútové zvukové loopy (rozumej hudba) z toho celého asi vychádzajú najlepšie.

Doraziť to môžeme celé príbehom, ktorý je skrátka smiešny. Prirovnal by som to k vtipu, ktorý vám rozpráva šesťročná neter. Musíte zbierať nejaké digitálne papiere (názov som si vymyslel, nikto vám nepovie, čo to je). Načo? To sa nikdy nedozviete, lebo aj v mobilných hrách to tak býva, tak to bude aj tu. Kúsok príbehu je vám vyrozprávaný vždy na konci úrovne pri ceste výťahom a dozviete sa, že ste ...!!!Brojler alert!!! Vlkolak !!! Koniec brojlera!!! Takúto šokujúcu informáciu sa dozviete, keď ste sa už zopár ráz premenili. Nevadí. Autori sa pri rozprávaní príbehu tvária vôbec veľmi tajomne ako mačka vedľa vyhrabanej jamky, ale vy už viete dopredu, ako to dopadne. Presne to, čo si tam zahrabe, sa vykľuje aj z príbehu. A to by chceli pokračovať ešte ďalším dielom. Len to nie!

Samotné prebehnutie hry zaberie tak hodinku (áno, bohužiaľ celú hodinu), ale týrať sa môžete ďalej v Arcade móde, v ktorom donekonečna bežíte a bežíte a aj keď si vyberiete, cez ktorú úroveň chcete bežať, tak sa náhodne skladajú rôzne úrovne hry. Zbierať však môžete známe powerupy, ako magnet alebo premenu na vlkolaka a najlepšie skóre sa zapisuje do online rebríčka. Porozprával by som vám aj o multiplayeri, no zakaždým, keď som ho chcel skúsiť, celkový počet hráčov bol nula. Takže smola. Vlastne, asi šťastie.

Voľakedy ste si mohli na automatoch zahrať takzvané onrail strieľačky a niekoľko firiem sa ich pokúsilo preniesť aj na PC (napríklad Virtua Cop). Ich problémom ale bolo, že boli prispôsobené práve na automaty a boli tak príliš krátke a samotné ovládanie myšou nepresvedčivé (napríklad čokoľvek od American Laser Games). Ako prišli, tak aj odišli, pretože toto hráči na domácich počítačoch nevyhľadávali a hry boli, chvalabohu, neúspešné. Niečo podobné zodpovedá aj zhovadilosti typu Infinity Runner, ktorá sa snaží preniesť reálie mobilných zariadení na platformu domácich počítačov, no veľmi sa jej to nedarí. Dokonca, ak by existovala verzia na tieto prenosné zariadenia, utopila by sa vo vysokej konkurencii, ktorá to navyše robí o niekoľko tried lepšie, či už ide o ovládanie, grafiku alebo zvuk. Zostáva nám teda už len zamyslenie, načo by sme potrebovali na najlepšej grafickej platforme priblblú mobilnú hru, po ktorej by neštekol pes ani tam.