Rozdiel medzi kvalitným vývojárskym tímom produkujúcim vynikajúce hry a tým, ktorý nám dokáže priniesť „len“ dobrú hru, je prozaický. Ten prvý menovaný sa vie vypnúť k heroickému výkonu a dostať zo svojich útrob nezabudnuteľný kúsok, aj po niekoľkých dieloch zaujímavý pre širokú hernú verejnosť a adekvátne hodnotený a predávaný. V druhom prípade neoslní dielko, hoci aj vcelku podarené, na prvý a ani druhý alebo tretí pohľad. Napriek tomu, že sa nejedná vyslovene o nepodarok alebo nekvalitný paškvil. Talianski vývojári z Milestone, žiaľ, patria dlhodobo do druhej skupiny.

Či už sa pozrieme na sériu WRC alebo MotoGP, majú spoločných hneď niekoľko menovateľov. Licencie sú jednoznačne neprehliadnuteľným plusom, v pozadí neostáva ani ponuka módov, ponúkajúcich hodiny a hodiny zábavy, no v konečnom dôsledku je výsledný dojem len mierne nadpriemerný. Ak vôbec. Pri pohľade na výtvory EA Sports alebo Codemasters Racing máme pocit, že dostávame prvotriedny produkt natrieskaný tým najkvalitneším materiálom. Limitujúcim faktorom a tým dôležitým na miskách váh pre Milestone je však engine hry, neschopnosť dokopať hrateľnosť do nebeských výšin a minimum zmien. Napriek tomu, že sú viditeľné a upozorniť na ne nie je problém pre nikoho.

V najnovšom MotoGP 14 tak dostávame servírované dobre známe menu: tri kubatúry jednostopých žihadiel zaštítených oficiálnou licenciou sa nám predstavujú v podobe, ktorú nedokážeme zaškatuľkovať ani ako arkádu a ani ako simulátor. Hrá sa to dobre, ovláda sa to taktiež celkom fajn, no po niekoľkých odjazdených okruhoch chýba to najdôležitejšie. A síce adrenalínový pocit z jazdy, snaha upútať pozornosť a dostať sústredeného (virtuálneho) jazdca do nálady, kedy pre neho prestáva existovať okolitý svet. Keď sa vykrúca na stoličke s vyplazeným jazykom a krikom pri prejazde zákrutami na hrane, bojuje o lepšiu pozíciu, zlepšuje svoje časy čo i len o desatinu sekundy na kolo, snaží sa dokonale spoznať okruh a správanie motocyklu v extrémnych prípadoch. A hlavne prežíva ten skvelý pocit z rýchlosti a ohromujúcej akcelerácie.

Lenže tak to už býva v žánroch, kde je konkurencia nulová. Ak si totiž chcete zajazdiť na motorke s licenciami ovenčenými pretekmi a jazdcami, inú možnosť ako MotoGP 14, nerátajúc staršie kúsky, nemáte. Vyskúšate si instantnú jazdu, jeden šampionát alebo celú sezónu, potom sa pozriete na kariéru, v ktorej sa musíte predrať do čela najlákavejšej, a teda najvyššej kubatúry zo samotného dna a... a vlastne vás to prestane baviť, pretože sa necítite ničím hnaní dopredu. Inak klasika: karavan, lepšie tímy, levelovanie jazdca a odomykanie nových prilieb a podobne. Síce tu máme osvieženie v podobe módu úloh (Challange the Champions) s vopred daným zadaním, ktorého splnenie už vyžaduje nejaký ten tréning, no hrateľnosť to nemení. Alebo sa popasujete s udalosťami, odohranými v skutočných pretekoch v tomto ročníku. Stále je to len položka v menu, ktorú okúsite, poviete si, že jej prítomnosť je fajn, no na prekonávanie prekážok vás už ďalej lákať nebude.

Vopred hodíme za hlavu novinku v podobe Safety Car Mode, kde je základná myšlienka založená na šoférovaní safety car vozidla. Je bizarná a nezmyselná. Čerešničkou na torte je ovládanie vozidla, ktoré má aj do arkádového OutRunu ďaleko. Auto na trati pláva, jazdný model je akoby z inej galaxie a zodpovedného človeka za jeho prítomnosť v hre by bolo málo aj zavesiť za citlivé miesto do prievanu. To dôležité, o čo v hre ide, je totiž samotné jazdenie na motorke. Je odlišné od klasického pretekania s vozidlom. Obrovská akcelerácia núti prezieravo taktizovať omnoho skôr pred každou zákrutou, do ktorej musíte vojsť vo vhodnej rýchlosti a na správnom mieste, inak strácate ťah a ostatní jazdci vám unikajú. Práve zvládnutie citlivého narábania s plynom v týchto momentoch a načasovaní zatáčania je základný kameň úspechu. A práve preto je pretekanie na motorke adrenalínové, poľaviť nemôžete ani v jedinej zákrute.

Hre, žiaľ, citeľne chýba pompézny pocit z rýchlosti a ten správny adrenalín. Síce sa musíte snažiť, avšak ide len o dôsledok toho, že chcete uspieť v samotnom preteku a neskončiť na posledných priečkach. Stádo ostatných jazdcov sa stále správa (teda rovnako ako minule) neuveriteľne strojovo. Snažiac sa držať ideálnu stopu dochádza k viditeľným súbojom medzi ostatnými len minimálne, nie je badať žiadne chyby jazdcov, ktorí by sa chceli predrať dopredu a išli až na samotnú hranicu svojich schopností a možností motocyklu. Nehovoriac o tom, že neváhajú zablokovať vás pri rôznych manévroch, pretože skripty nepustia a dopúšťajú sa tak nielenže nebezpečných kúskov, za ktoré by im v skutočnosti niekto po preteku napravil fasádu. Jazdia bez ohľadu na svoje okolie. Pretekať sa s robotmi už náležite nie je taká zábava ako to poznáme z iných hier.

Multiplayer je zbytočne obmedzený nutnosťou registrovať sa na špecializovanej stránke. Hnus, velebnosti. Pre porovnanie atmosféry tentoraz nemusíme zablúdiť do skutočných pretekov, veď omnoho prirodzenejšie a zaujímavejšie vyzerajú preteky či už v F1 od Codemasters, ale aj Need for Speed od Electronic Arts. Je to možno príliš krutá vizitka pre Milestone, no ak sa ani po rokoch a niekoľkých vydaných ročníkoch nedokázali prebudiť, to nie príliš drsná, ale výchovná facka.

Neoslní ani technické spracovanie. Engine hry je kritizovaný už roky, nakoľko nespĺňa štandardy ani predchádzajúcej generácie konzol. MotoGP 14 nie je ohyzdná hra, avšak nie je ani ničím zaujímavá. Modely motoriek nestoja za spomenutie, asfalt, na ktorý neustále čumíte spoločne s okolím, je skôr len nutným zlom a grafické efekty pri jazde za zhoršených podmienok majú to najlepšie už dávno za sebou. Navyše sa hre nevyhli nepríjemné bugy, ktoré ju robia často nehrateľnou. Nie raz nám vypadla textúra povrchu alebo hra jednoducho zamrzla. A čo je horšie, toto škaredé káčatko je hardvérovo neúnosne náročné. Je úplne jedno, že vám na vašej šunke bežia v pohode najnovšie preteky od Codemasters, MotoGP 14 sa bude plížiť  ako opilec snažiaci sa nadránom nájsť svoju posteľ.

Jediné, čo stojí za obšírnejšie spomenutie, sú animácie jazdcov priamo počas jazdy. Nie sú to už nehybné figuríny a nádherne vidno, ako málo niekedy stačí k oživeniu: niekoľko animácií spúšťajúcich sa vo vybraných situáciách. Nič to nemení na tom, že pole jazdcov sa vozí za sebou ako husičky na pašu. Zvuky sú minimálne, motorkám chýba potrebný hluk, gumy nepískajú, v boxoch si asi dali pauzu a zvysoka na vás všetci kašlú. Takto rozhodne trhače asfaltu nevyzerajú a nezvučia.

Vo svojej podstate MotoGP 14 nie je zlou hrou, ale ovácie virtuálnych pretekárov nezíska. Od Milestonu sme ani nič iné v podstate nečakali a znovu nás obslúžili len ničím nezaujímavým projektom, ktorý ťaží z hlavne toho, že neexistuje žiadna konkurencia šliapajúca mu na päty. Ak teda nutne chcete jazdiť na motorke a ukázať Rossimu, že patrí do starého železa, inú možnosť vlastne ani nemáte. Žiaľ, je to tak. Byť jednookým kráľom medzi slepými, nie je najlepšia bilancia. Majitelia minulých ročníkov môžu, až na fanatikov, na ten nový pokojne zabudnúť a my už len dúfame, že nabudúce prejde hra výrazným face-liftingom, inak pošleme krabicu s MotoGP 15 rovno do večných lovísk. MotoGP 14 je dobrá, mierne nadpriemerná racingovka, ale to bol aj predchodca. A aj jeho predchodca. A ďalej to poznáte.