V poslednom čase je stále obľúbenejšie rozdelenie adventúr na niekoľko epizód alebo ich vývojári aspoň (ne)násilne rozseknú na polovicu. Ak ponecháme stranou to, že si celé dobrodružstvo nemôžeme vychutnať naraz, má toto rozpílenie príbehu svoje pozitíva. Minimálne majú vývojári možnosť zapracovať na vylepšeniach do ďalších častí na základe reakcií hráčov. Ďalšou adventúrou do tejto zbierky je Shadows on the Vatican, ktorá sa nám v reedícii prezentuje prvým čriepkom The Greed.

Nik vás nezačne zatracovať, ak ste o tejto hre doposiaľ nepočuli alebo vám vyšumela z hláv hneď po jej oznámení. Shadows on the Vatican je totiž nezávislé dobrodružstvo, z ktorého nízkorozpočtové pozadie cítiť na sto honov. Je teda vizuálne skôr priemerná hra, z animácií pohybov zostane slabším žalúdkom nevoľno a dabing taktiež medzi plusmi nenájdete. Nevadí, dôležité je to, že sa to v podstate dobre hrá, má to svoju atmosféru a na druhú epizódu sa po približne 3-4 hodinách budete skôr tešiť ako by ste celý projekt odsunuli radšej do zabudnutia. Nečaká vás však nič prekvapujúce, žiadne úpenlivé čakanie na rozuzlenie ako od interaktívnych adventúr od Telltale. Ale čert to ber, nostalgické adventúrenie (rozhovory, predmety a samozrejme, sem tam aj nejaký ten zákys) je dnes skôr raritou, preto ho vítame s otvorenou náručou.

Hlavným hrdinom je bývalý kňaz James Murphy. Jeho viera bola oslabená stratou priateľa počas misionárskej práce v Afrike – a práve tam sa vzdal svojho poslania a oddanosti k Bohu a vzal si na svoje plecia nemenej dôležitú pozíciu doktora pracujúceho pre nemocnicu v Chicagu. Ani tentoraz sa nevyhne nečakaným zvratom, možno aj horším, než na čiernom kontinente. Prvá časť nás zavedie do talianskeho Ríma, v ktorom sa začínajú po malom pátraní vynárať podivné machinácie ohľadom financovania realít. Samozrejme, ukryté pred zrakom verejnosti. Ako sa ukáže, za nemalého prispenia samotnej cirkvi. Aby toho nebolo málo, Jamesov priateľ, kňaz Christopho, utrpí nepríjemné zranenie vysvetlené ako obligátny pád zo schodov. Či to bolo skutočne tak, zistíte neskôr, ak sa vyberiete po Christophových stopách a odhalíte pozadie prípadu, na ktorom pracoval.

Pátranie týkajúce sa nešťastnej udalosti zavedie Jamesa do lokálnej banky. Od tohto momentu pôjde o život už aj nášmu hrdinovi, o čom sa presvedčí v samotnom závere prvej epizódy, kedy príbeh začne výraznejšie naberať na obrátkach. Stále si však drží pomerne vlažné tempo, nikam sa výrazne nehrnie a pomaličky odmotáva zamotané klbko príbehu založeného na skutočných udalostiach. Zápletka je načrtnutá rozumne, neskĺza do zbytočnej patetickosti a drží sa reality. Štipka Dana Browna nesmie chýbať, avšak žiadna, niekedy až absurdná, konšpiračná teória, sa na vás nevyvalí. Možno by trochu viac vzrušenia hrateľnosti ako takej pomohlo, v tom je prvá časť štvordielneho dobrodružstva možno až príliš nevýrazná. Tempo rozprávania si, žiaľ, udržiava po celý čas totožnú úroveň.

Zápletka je teda zaujímavá, aj keď rozprávač je mierne neskúsený a nedokáže neposedné, spisovateľské pero udržať pevne v rukách, takže vás ovalí hlúpa situácia alebo jej riešenie. Počas hrania na vás vyletia všetky činnosti známe z klasických point&click adventúr. Rozhovory s inými postavami sú pomerne rozsiahle a nik vás neodpálkuje odpoveďou v jednej vete. Väčšinu času pôsobia rozhovory prirodzene, aj keď niekedy je toho možno až príliš. A to hlavne vďaka dabingu. Nevýrazný, príliš umelý, neosobný vo vzťahu k postavám. Jednotlivé charaktery ostatných ľudí sú síce striktne vykreslené a ľahko odhaliteľné, no ich nahovorenie  (možno s výnimkou hlavného hrdinu, no i tam to je jednooký medzi slepými kráľom) postavy výraznejšie nediferencuje. Vzhľadom k epizódnemu charakteru hry nenatrafíte počas putovania na mnoho príležitostí pokecať si. Výber ďalšej témy rozhovoru je zobrazený ikonou, nie je tu žiadna možnosť voľby a vetvenia príbehu.

Predmetov zatiaľ vo svojom inventári (nachádza sa obligátne v hornej časti obrazovky) nebudete mať mnoho a ich používanie sa snaží riadiť prísnou logikou, hoci tá akoby niekedy pochádzala z inej galaxie. Chvalabohu sa dá mnohé vydedukovať a nemusíte krvopotne skúšať všetko na všetko. Niekedy by možno pomohla rada ako sa posunúť ďalej, ale príliš často to ani nebudete potrebovať. Skôr zamrzí aktivácia predmetov či posun v príbehu po kliknutí na predmety pravým i ľavým tlačidlom. Všetko je to ale len sila zvyku. Už samotná, pomaly sa rozpletajúca zápletka vás nikam nepostrkuje, nemusíte sa zbytočne ponáhľať a v uzavretých lokáciách môžete všetko poriadne preklikať. Nechýba ani tradičné vyhľadávanie na internete, no je príjemne intuitívne za využitia Jamesovho zápisníka. Interaktívne hádanky sa zatiaľ nekonali - ak nepočítame správne natočenie plátna na okne.

Jedinú výhradu máme k akčnej medzihre so „sledovaním zloducha v aute“. Zhora videná mapa oblasti vám nič nepovie, vyzerá hrozne a ovláda sa taktiež nezmyselne klikaním na šípky. Nie vždy to funguje, takže klikáte ako odušu a niekedy sa stane, že to skrátka prepísknete a označíte nesprávnu možnosť. A všetko odznovu. Princíp je jednoduchý: na každej križovatke, respektíve pri možnosti vybrania nasledujúceho smeru, musíte zvoliť, kam sa vyberiete. Bolo by to fajn, ak by ste tušili, čo vás čaká za najbližšou zákrutou. Niekedy je to slepá ulička, inokedy záchranka či smetiarske auto blokuje cestu. Lenže to vy netušíte, fog of war známy zo strategických hier všetko pred vami zakrýva. Nastupuje neobľúbený systém „pokus-omyl“, kedy jednoducho budete skúšať, veď máte vždy 50% šancu, že sa trafíte a ten správny postup si pekne staromódne napíšete do notesu. Aby ste nezabudli, že najprv treba ísť dvakrát vľavo, potom hore, vpravo, vpravo atď.

Grafické spracovanie na obrázkoch vôbec nie je zlé a mnohé lokácie doslova potešili svojim výzorom. Pôsobia ľudsky, zaujímavo, sú bez zbytočne rušivých elementov, no naopak nie sú úplne pusté. Taký je Jamesov byt, miestna fara alebo aj rezidencia jedného z boháčov či ulica pred barom. V kostole sme toho mnoho nečakali, no tam nás – podobne ako napríklad v banke – prekvapila až prílišná strohosť, hoci možnosť vytrieskať tu z toho niečo určite bola. Príbehové posuny sú vytvorené pomocou komixových prestrihov a vôbec nevadí, že tu neuvidíme klasické animácie. Vlastne je to aj dobre. Komixové spracovanie pod taktovkou Lorenza Ruggieriho (Marvel, DC Comics) má myšlienku a spád, avšak animácie pohybov sú bizarne otrasné. Postavy skôr plávajú priestorom, pohybujú sa neuveriteľne umelo, nehovoriac o zobrazení akýchkoľvek činností. Ak ide James vziať nejaký predmet, je to utrpenie sledovať a udržať obed v žalúdku. Všetky postavy sú navyše vytvorené špeciálne a ich trojrozmernosť v 2,5D pozadiach neuveriteľne bije do očí. Slabé textúry a bábkovský efekt sú kopancom do zadku.

Napriek tomu, že sme možno kritikou nešetrili a vidíme veľký priestor k zlepšeniu vo všetkých oblastiach, je potrebné hodnotiť prvú epizódu The Greed z cyklu Shadow on the Vatican skôr pozitívne. Pôsobí na naše nostalgické spomienky a v podstate sa aj dobre hrá, takže vyvoláva skôr nutkanie dotiahnuť to do konca. Suma sumárum bude šestka a kúsok fajn resumé, adventúristi určite skúste a ak rozprávanie začne naberať na tempe, dočkáme sa nenápadného point&click hitu. Podobne ako kedysi dávno, keď sme objavili nečakanú laskominku Moment of Silence.