Mladý komik Weirs Al Yankovic vydal v roku 1985 hudobný singel „Like a Surgeon“, kde si nie len strieľal z populárnej pesničky od Madonny, ale aj opísal neľahký osud mladého chirurga, ktorý ledva vyliezol zo školy a už musí niekoho rezať na operačnom stole, pričom občas spraví chybičku alebo dve. A prečo o tom píšem v recenzii? Jednak tá skladba presne vystihuje to, čo vás čaká v hre Surgeon Simulator: Anniversary Edition, ktorá vyšla na PS4 so všetkým obsahom predchádzajúcich verzií. A taktiež sa pri hraní táto pesnička veľmi dobre počúva. Teda ak neuprednostníte zvučku z československého seriálu Sanitka...

Surgeon Simulator je "hlboký" pohľad za oponu operačných sál, kde chirurgovia bojujú o ľudský život. Konečne tak budete môcť na vlastnej koži prežiť obľúbené scény zo seriálov ako Nemocnica Chicago Hope, Pohotovosť, či z už spomínanej staršej klasiky Sanitka. Vžijete sa do kože mladého chirurga v nemocnici na pokraji...pravdepodobne na pokraji krachu a obrovskej žaloby. Všetky transplantácie má totiž vo svojich krivých rukách človek, čo operačné nástroje drží po prvý raz a nedá sa povedať, že by bol zručný. Skôr práve naopak.

Poznáte ten nevtipný vtip o doktorovi, ktorý operuje a zrazu zistí, že už vlastne pitvá? To bude aj váš prípad. Ale nemusí vás to nijako zvlášť mrzieť. V podstate je to istým spôsobom morbídna zábava, keď vám pod rukami zomiera telo, tryskajú z neho litre krvi, srdce ste vymenili za pohár a oči z očníc vyberáte kladivom. Rovnako ako Goat Simulator alebo Octodad, ani Surgeon Simulator nemôžete brať vážne. Ak by ste sa o to čo i len chvíľku pokúšali, museli by ste vyhodiť konzolu von oknom lebo je veľmi hlúpa. Vlastne by sa dalo povedať, že toto je svätá trojica "trollovacích" hier.

Asi ste si už domysleli, že keby v hre všetko fungovalo ako má, pravdepodobne by len ťažko mala čo ponúknuť. Aj preto si autori radšej zvolili tú druhú cestu – Surgeon Simulator vlastne ani poriadne nefunguje. Hra vám pod nohy hádže jedno poleno za druhým a často vás chce len prvoplánovo nasr...diť. Ale ono to, prekvapivo, nie je úplne na škodu veci, keďže tam, kde samotný koncept príliš nefunguje, do hry vstupuje ľudská kreativita a hráči skúšajú, ako sa im bude hrať s ich vlastnými nápadmi.

S nadsádzkou tak môžeme hovoriť o akomsi medicínskom pieskovisku. Ibaže namiesto piesku je pred vami rozrezané telo. A všade naokolo najrôznejšie nástroje, z ktorých drvivú väčšinu skutočne nepotrebujete, ale akosi je to s nimi väčšia zábava. Transplantovať zuby bežnou cestou je nuda. Keď si na to zoberiete kladivo, je to o niečom inom. To isté platí aj o ostatných operáciách, keďže hra si príliš na realizmus nepotrpí. Pokojne tak môžete pri transplantácii mozgu odstrániť lebku kladivom a spraviť z nej 1000 dielikov puzzle.

Ani táto, nazvime to cesta najmenšieho odporu, však nie je úplne hladká. V hre toho skutočne veľa nefunguje. V prvom rade fyzika. Kolízie objektov a podobné chyby sú na dennom poriadku. Taktiež ovládanie je také nepresné, že v skutočnosti by ste lepšie operovali po pár pohárikoch kvalitného českého metanolu. A to, samozrejme, úmyselne. Aj to z hry nerobí kúsok na bežné večerné hranie, skôr veľmi netradičný párty titul, kde si ešte na chate sami súdkom piva nastavíte hardcore obtiažnosť.

Surgeon Simulator je šitý na mieru kooperatívnemu hraniu. Pravdepodobne vám to takto pôjde ešte horšie ako osamote, no to neznamená, že s kamarátom po boku nebude väčšia zábava. Každý totiž ovláda jednu ruku, navzájom si môžete pomáhať, aj keď si častejšie budete skôr zavadzať a nadávať pred obrazovkou. Vaša úspešnosť bude skutočne mizivá, ale výborne sa pri tom nasmejete. Zvlášť ak jeden z vás bude chcieť operovať kladivom a druhý mu v tom bude chcieť zabrániť. Možností ako si hru spestriť je mnoho, len nejako musíte prehryznúť to, že je úmyselne chybná.

Pred vami je človek, pravdepodobne budúca mŕtvola. Pre začiatok z neho musíte odstrániť plachtu. Úplne banálna úloha sa však vie zmeniť na nočnú moru, keď sa vám akosi „zrazí“ s rukou a zostane v nej zaseknutá. Nakoniec sa jej ale zbavíte. Telo je už otvorené a vašou primárnou úlohou je dostať vnútornosti von. Nerobte si s nimi starosti, pokojne ich zahoďte. Ak sa vám ich aj podarí uchopiť, aj tak pri snahe opatrne ich položiť odletia niekde mimo obrazovku. Zoberiete si kladivo a snažíte sa odstrániť rebrá. Spôsobíte pri tom vážne krvácanie, ale to nie je prekážkou.

Následne beriete do ruky skalpel. Skôr sa snažíte, keďže sa vám ho podarí uchopiť až na piaty pokus a aj to úplne nakrivo. Je pravdepodobnejšie že ním pacientovi najskôr vypichnete oko, ako to, že sa trafíte a presne odrežete srdce. Takže nešťastníka zmrzačíte ešte viac a popritom vám pomedzi jeho orgány spadne asi milión predmetov (vrátane štýlových digitálok). Nakoniec z neho ale to srdce vytrhnete. Lebo predsa len, keď to nejde silou, tak to pôjde ešte väčšou silou. Už vám len stačí hodiť do pacienta niečo nové (prípadne tam to staré nechajte, ak chcete stvoriť Pána času). A ak v ňom zostalo aspoň deci krvi, máte vyhraté a môžete ísť na ďalšieho pacienta.

Surgeon Simulator ponúka 5 základných operácií: srdce, obličky (obe), mozog, oči (môžete pacienta „obdarovať“ heterochromiou) a nakoniec zuby. Nie je toho veľa, ale autori vybrali asi zo najzaujímavejšie. To však neznamená, že toho hra neponúkne viac. Všetky tieto operácie môžete vykonať aj v ďalších prostrediach s vlastnými pravidlami: v sanitke (ktorá sa trasie), na chodbe (kde je zhon) a vo vesmíre (kde nie je gravitácia). Zážitok to nijako extrémne nemení, maximálne je tak hra ťažšia, no je celkom zaujímavé sledovať orgány lietajúce v priestore. Okrem toho hra ponúka aj niekoľko tajných operácií. Napríklad sa pozriete, čo sa skrýva pod šedou kožou mimozemšťanov či aké veľké srdce má Heavy z Team Fortress 2.

Ovládanie hry na gamepade sa zdá byť jednoduché. Náročné je však všetky potrebné úkony správne skoordinovať. Potom si to stačí už len skombinovať s nešťastnou fyzikou, veľkými nepresnosťami  (čiastočne za ne môže aj horšie čitateľná hĺbka prostredia) a katastrofa je na svete. Základom je však zvládať nakláňanie a rotovanie dlane pohybom ovládača, uchopenie pravými zadnými tlačidlami a pohyb ruky. Je to intuitívnejšie ako to bolo na PC, no výrazne menej presné. Nerobte si nádeje, že to niekedy dokonale zvládnete. Ani to nejde, no tak je to asi dobre, keďže s normálnym ovládaním by akékoľvek čaro hry vyprchalo ešte skôr.

A práve to je asi najväčší problém celého Surgeon Simulatora. Vybral sa cestou, ktorá je veľmi prvoplánová, ak nie je odvedená dobre. A v tomto prípade nie je. Chce vás rozčúliť, svojským spôsobom pobaviť a potom vás nechá na seba zabudnúť. Takáto samoúčelná forma prevyšuje obsah, podobne ako Godard vo svojom novom provokatívnom filme Zbohom jazyk a rovnako sa utápa sama v sebe. Jednoducho sa toho vtipu po 10 minútach prejete a hra vám už ponúkne len málo navyše. Potešia humorné popkultúrne odkazy (Heavy, sonický šraubovák...), no to je tak všetko, kvôli čomu sa vám hru oplatí hrať aj ďalej. Inak si na ňu spomeniete len občas po pár pivách.