Hatoful Boyfriend je jednou z tých podivných záležitostí, ktoré sa vymykajú z bežného sortimentu hier. Niežeby ste jej nedokázali prísť na chuť, ale musíte mať vyslovene chuťové bunky nastavené na niečo netradičné, aby ste vydržali hrať až do konca. Pritom prvé prejdenie vám nezaberie viac ako hodinu. Ale tu hra nekončí, práve naopak. Druhé či tretie absolvovanie odhalí jej reálne hodnoty. Recenzovanie tohto kúsku je odlišné, ale o to zaujímavejšie.

Hatoful Boyfriend je v jadre adventúra, vizuálna novela, aké môžeme hltať z Japonska. Rozpráva dej o dievčine, ktorá prichádza do St. PigeoNation’s Institute, kde študujú tí najlepší vtáci, holuby, celý druh operencov. Začne chodiť do školy v druhom ročníku, kedy sa mnohí už poznajú. Znie to bizarne, na škole narazíte iba na vtáky, hoci pri predstavovaní osôb uvidíte aj ľudskú podobizeň – zrejme na charakterové dokreslenie postáv, aby ste si zaradili archetyp z japonských hier. Sú tu typickí krásavci aj utiahnuté postavy, skrátka pestrý mix. Chcete sa s nimi kamarátiť, budovať vzťahy, pomáhať, tráviť čas.

Adventúrna časť štúdia je jasná. Budete sledovať dlhé dialógy počas školského roka, odklikávať sa vpred a často dostanete voľbu, čo chcete študovať. V hlavnej náplni si vyberáte lekcie, ktoré zvýšia štatistiky, ako múdrosť, charizmu či vitalitu, ale je to iba prázdny efekt, ktorý ďalej nič neovplyvňuje. Môžete chodiť stále na tú istú lekciu alebo ich striedať a budú to vždy iba čísla v rohu obrazovky.

Školský rok v Japonsku je delený na trimestre: štartujete v apríli, v lete je pauza, od septembra do Vianoc fičíte zas a na konci je krátke oddychové obdobie počas zimy. Počas roka zažijete udalosti, ktoré sú aj pri opakovanom hraní nemenné: výlety, festivaly, školské udalosti. Popritom si vyberáte jednotlivé lekcie, ale tie majú zväčša iba jednu pointu: aby ste na nich naďabili na kamarátov, ktorých chcete stretnúť.

Hatoful Boyfriend je totiž popri adventúre, ktorá v skutočnosti ani nemá dej, ale iba sériu školských epizód, randiacim simulátorom. A hoci to znie zvláštne, že sa dievča ide usilovať o priazeň operencov (ale stále chlapcov v pomocnej podobizni), je to hlavný cieľ i náplň. Postupne počas štúdia objavíte sedem kandidátov na pozíciu priateľa a vaše rozhodnutia vám budujú náklonnosť: od kamoša z detstva Ryoutu, cez boháčov či milovníkov, až po edukatívne typy, doktora či bežca Okosana.

Preferencie sa budujú jednoducho: ak scenár ponúka určitú križovatku, kedy sa rozhodujete, s kým sa porozprávať alebo niekam ísť a začnete si voliť tú istú postavu, budete s ňou častejšie a máte šancu uhnať ju do úspešného finále. Alebo sa strhne hádka či konflikt a môžete sa postaviť na jej stranu. Na výber sú aj krúžky, ktoré budete absolvovať, čo má tiež vplyv na rozvoj vzťahu. Ak si zvolíte aktivitu, kde môžete mať k danému priateľovi blízko, budete s ním často, núkajú sa nové možnosti dialógov a spolupatričnosti. Napríklad ak si zvolíte bežca Okosana, je zrejmé, že treba ísť na atletiku, zúčastniť sa každých pretekov či prihovárať sa mu na výletoch i konverzovať na jednoduchšie témy.

Ak budete preferovať skôr boháčov či inteligentov, debatný krúžok alebo školská rada bude pre vás to najvhodnejšie. Tu sa už môžete realizovať v rozličnej úlohe (viceprezident, pokladník), ale základ je, že ste stále s vytypovanou postavou. Na rozdiel od iných randiacich simulátorov je celá interakcia zúžená iba na dialógy, klikanie možností a kríženie cesty. Nemusíte kupovať darčeky (až na jeden moment v deji) alebo sa venovať minihrám, nič také Hatoful Boyfriend neponúka.

Pri správnej kombinácií rozhodnutí a rozhovorov sa dopracujete do konca a odídete, respektíve ukončíte hru, s vytipovaným priateľom. V tomto momente sa hra však nekončí, ale môžete si dať pauzu a nádych či sa vrátiť na druhý deň a vyskúšať nový postup. Ideálne je zvoliť inú cestu (minule išla hrdinka po bežcovi, tentokrát skúša intelektuála), aj krúžky, lebo vtedy sa dočkáte iných scén a interakcií. Najmä školská rada či iná oblasť sú v ostrom kontraste k atletickému oválu a to je fajn. Zhruba polovica deja je zrazu iná a polovica ostáva na pevných miestach, ale volíte iné postavy (napríklad s kým kecať na výlete) či činnosti na školskom festivale a pri projekte maid café. Cieľ opakovaného prechádzania je objaviť všetky konce a skúsiť možnosti iných priateľov. Na to treba hrať znova, minimálne tri-štyri zahrania sú svieže a menia sa veľké časti školského roka.

Hoci je nápad skutočne bizarný, milovníci japonských hier budú v podstate oboznámení s pravidlami a vo svojich herných životoch už čosi podobné zažili. V tomto smere prekvapí Hatoful Boyfriend iba veľmi pomalým priebehom prvého trimestra (čo je paradox, lebo ten je zhodný a budete ho opakovať vždy, až ďalšie dva sa začnú vetviť). Inak je to vizuálna novela s randením, ktorá má statické pozadia a dobrú jednoduchú farebnú grafiku. Dialógy sú iba titulkované a scenáristi sa neustále hrajú s narážkami typu somebirdie či anybirdie. Ale hudba si zaslúži väčšiu pochvalu, často sa mení a prináša fajn pocity z prostredia školy a iných miest.

Ako počítam, Hatoful Boyfriend vychádza približne na 5-8 hodín hracej doby a po čase sa opakuje, takže mnohí sa s ním porátajú rýchlo. Aj počas toho obdobia ukáže silné stránky, ako zvláštny, no dobre napísaný scenár a zároveň nutnosť hrať to isté znova. Na pomery vizuálnych noviel ide o ľahký nadpriemer, za variáciu s vtákmi má bod navyše, ale pomalé tempo zas z hodnotenia čosi uberá.