Vnímanie osobnosti Sherlocka Holmesa sa zmenilo a asi už nikdy nebude také ako predtým. A môže za to jediný človek – Steven Moffat. Aktuálny showrunner kultového seriálu Doctor Who sa pod strechou BBC chopil práve postavy najznámejšieho detektíva a pretvoril ju na nepoznanie. Stále je to ten geniálny mozog, ktorého každý pozná z kníh, ale je v ňom aj mnoho nového, súčasného. Bolo teda len otázkou času, kedy sa podobné ponímanie diela Sira Arthura Conana Doyla objaví aj mimo tohto známeho seriálu.

A tak nejako sme vlastne čakali, že ho objavíme aj v hrách. Tie so Sherlockom v hlavnej úlohe sú už vyše dekády vo vývoji v ukrajinskom štúdiu Frogwares, pričom posledný počin sme mali možnosť hrať pred dvomi rokmi. Tvorcovia sa nikdy striktne nedržali knižných predlôh, samotný Testament bol veľkým odbočením, aj keď len v úvodnej a záverečnej pasáži hry. No Sherlock Holmes: Crimes and Punishments je asi najväčším oživením série po všetkých stránkach. Obmeny sa dočkali postavy, hrateľnosť a aj herné mechanizmy. Celá hra pôsobí modernejším dojmom, aj keď je zasadená do viktoriánskeho Londýna v roku 1895.

V Crimes and Punishments môžeme nájsť 3 základné faktory, ktoré vplývajú na autorov. Prvým je, samozrejme, pôvodná literárna predloha, z ktorej autori čerpali nie len titulné postavy, ale aj niektoré prípady, ktoré v hre budete musieť riešiť. Ďalej je to už spomínaný seriál BBC, ktorým sa tvorcovia inšpirovali pri tvorbe herných mechanizmov a tak trochu aj pri zmene charakteru Sherlocka. No a nakoniec, ako už názov naznačuje, je to aj Dostojevskeho román Zločin a trest, ktorý rezonuje v celej hre a je jej leitmotívom.

V novej hre je pred vami šestica oddelených prípadov, ktoré so sebou skutočne nesúvisia. A nie sú to len vraždy, ale napríklad aj tajomné zmiznutie vlaku. Sherlock ich rieši postupne. Niektoré mu pridelí inšpektor Lestrade, iné zoberie zo zvedavosti a ďalšie zas kvôli svojim blízkym. A postupom času zisťujete, že síce samotné prípady skutočne nič nespojuje, no je tu ešte jeden, ktorého prvky tu a tam prenikajú na povrch. Niežeby tento príbeh o viktoriánskom terorizme nebol zaujímavý, no týmto spôsobom je strašne nevyužitý a prakticky aj zbytočný a to aj  napriek tomu, že vás v závere čaká jedno vážne rozhodnutie.

A vlastne o tom to celé je. Jednotlivé prípady sú skôr kratšie epizódy, občas dokonca jednoducho predvídateľné, kde sa musíte dopracovať k vinníkovi. Nebude to však jednoduché, dôkazov je veľa a mnohé z nich sú často opozitami a poukazujú na iných podozrivých. Nie všetky vodítka dokážete sledovať a nakoniec budete musieť v systéme dedukcie niektoré vylúčiť. Plány vám taktiež môžu nabúrať aj niektoré dôkazy, ktoré nenájdete. V závere sa však aj tak budete musieť rozhodnúť pre jedného z podozrivých a obviniť ho. Tým sa to však nekončí.

Pred vami je ešte morálna voľba - buď vraha odsúdite na šibenicu, alebo to s ním vybavíte diplomaticky s miernejším trestom. Niekto koná v sebaobrane, iný zas úmyselne a to všetko môžete brať do úvahy pri svojom rozhodovaní. Prakticky je to len o vašom svedomí a vlastne si až do samotného konca jednotlivých prípadov nemôžete byť istí, či máte toho správneho vinníka. To sa dozviete až potom, čo prekročíte bod, z ktorého niet návratu. Odkliknete uzavretie prípadu a okrem správnosti vašich rozhodnutí vám hra ponúkne aj štatistiku toho, koľko percent hráčov prípad riešilo takisto a koľko s rovnakou morálnou voľbou.

Bola by to obyčajná adventúra, keby ste sa nepreniesli do mysle najgeniálnejšieho detektíva svetovej beletrie. To so sebou, samozrejme, prináša aj zaujímavé benefity. Presne v štýle schopností seriálového Sherlocka v podaní Benedicta Cumberbatcha tak môžete odhaliť veci, ktoré sú bežným pozorovateľom skryté. Fragmenty objektov, nenápadné odtlačky a iné dôkazy vám vďaka Sherlockovej predstavivosti môžu pred očami znova ožiť a napríklad si tak môžete prehrať situáciu, určiť postupnosť dejov v tejto sekvencii. Alebo si môžete predstaviť krabicu, ktorá z daného miesta zmizla, no zanechala nepatrnú stopu.

Tým však arzenál detektívových (a vašich) schopností nekončí. Pravdepodobne najčastejšie budete používať jednoduchý systém dedukcie. Z dialógov, skúmania a riešenia hádaniek si postupne budete odvodzovať závery. Tie sa vám v podobe neurónov umiestnia do „pamäte“ a z nich musíte vyberať tie správne možnosti a postupne tieto neuróny spájať, aby ste sa dopracovali k rozuzleniu. A veľmi vám v dialógoch pomôže aj schopnosť dôkladne sledovať detaily jednotlivých postáv, s ktorými sa rozprávate. Tie vám totiž o osobách často prezradia viac ako oni osobne. A v tom správnom momente to na nich môžete vždy vytiahnuť.

Vo vyšetrovaní však nie ste sami. V dvoch prípadoch by ste si neporadili bez najlepšieho nosa v celej Británii. A ten, samozrejme, patrí basetovi Tobymu, ktorý na to síce nevyzerá, no dokáže zločincom poriadne skrížiť plány. V týchto prípadoch sa nachvíľu ocitnete v jeho koži a budete sledovať pachové stopy, čo však nie je nič náročné. Len sledujete čiaru a zaštekáte, keď je treba. Zaujímavejšia je možnosť striedať hranie za obe hlavné postavy, čo sa hodí v prípade niektorých rébusov, keď musia spolu Sherlock a Dr. Watson spolupracovať. A vy si teda musíte prepínať postavy a s každou aj vykonať potrebnú akciu, aby ste uspeli.

Crimes and Punishments nie je v oblasti hádaniek nič svetoborného. Ponúka niekoľko skutočne dobre odvedených kúskov, no zdá sa, že sú to všetko variácie na niečo, čo už dávno poznáte. Najčastejšie sa budete musieť zaoberať zámkami a ich správnymi kombináciami, z čoho sa časom stane rutina. Našťastie však hra ponúkne aj niekoľko osviežujúcich kúskov. Aj keď starí harcovníci nemusia byť z jednoduchých hlavolamov nadšení, hra sa otvára aj neskúsenému publiku. A ak by ste predsa len s niektorými hádankami mali problém, hra vám po chvíľach trápenia ponúkne možnosť hádanky preskočiť. To je už však trochu priveľmi zjednodušené.

Druhým základným pilierom adventúr sú dialógy a kým v prípade Testamentu som sa sťažoval na ich slabé vetvenie, v Crimes and Punishments sú viditeľne bohatšie a zaujímavejšie. Hlavne asi z toho dôvodu, aby sa vás niektoré postavy pokúsili zmiasť. Okrem dialógov a hádaniek sa vám do cesty postavia aj občasné minihry, napríklad také krčmové pretláčanie, prípadne aj pästný súboj. Hrateľnosť síce spestrujú, ale zväčša pozostávajú len zo stláčania tlačidiel, ktoré vám hra ukáže na obrazovke.

Svoj vlastný engine vymenili Frogwares za Unreal Engine 3, ktorý im umožnil ešte o niečo viac zvýšiť grafickú kvalitu a to najmä v oblasti tvárí, ktoré sú zvlášť pri dialógoch detailnejšie a vernejšie. Avšak celkovo to žiadny zázrak nie je a vek enginu je aj v tomto prípade zjavný. A rovnako aj jeho neduhy (načítanie textúr, nutnosť častých loadingov). Oveľa lepšia je však zvuková kvalita. Napríklad taký dabing nepotreboval žiadne veľké mená, no stále znie veľmi dobre, aj keď občas môžete počuť trošku viac afektované prejavy, ale to k hrám niekedy patrí.

Sherlock Holmes: Crimes and Punishments mohla byť najlepšia hra zo série od Frogwares. Mohla, ale nie je. Má skutočne veľa dobrých nápadov, jednoznačne jej prospelo oživenie v podobe moderných prvkov inšpirovaných seriálovým prevedením, no taktiež je často zjavné, že nie všetko dokázali autori dotiahnuť do úspešného konca. Napríklad hlavná príbehová línia v závere vyznie len ako drobná odbočka. Avšak poteší slušná herná dĺžka, zhruba 9-10 hodín a aj čeština v PC verzii.