Pravdepodobne si len málokto z vás spomenie na vynikajúcu komédiu Groundhog Day (u nás pod názvom Na Hromnice o deň viac) režiséra a scenáristu Harolda Ramisa. Hlavnej úlohy samoľúbeho hlásateľa počasia sa zhostil herec Bill Murray a zvládol to výborne. Býval otrávený a a aj otravný, až sa mu jedného dňa zmenil život. A ten deň sa mu opakoval stále dookola. Nasledovalo zmätenie, snaha dostať sa zo slučky a nakoniec aj rezignácia. A niečo podobné prežijete aj v netradičnej hre The Shopkeeper, ibaže tu na vás v závere nečaká happy end.

Hneď v úvode však treba povedať, že The Shopkeeper umne klame telom. Na prvý pohľad zaujme, vyzerá ako tradičná adventúra a zvlášť pri pohľade na lákavú digitálnu cenovku 2,49€ by určite nejeden fanúšik klasickej klikacej zábavy búšil do myšky, len aby hru čo najskôr objednal. No nie je to také ružové ako sa zdá. Hra rozhodne  nie je adventúrou, aj keď z hernej sféry je práve toto žáner, ku ktorému má najbližšie. A nakoniec je vlastne aj tá cenovka opodstatnená. Čo teda máte čakať? Netradičný zážitok, aký ste pravdepodobne ešte nezažili, no k zábavnosti tradičnej hry má, bohužiaľ, veľmi ďaleko.

The Shopkeeper môžete mať za sebou už zhruba za pol hodinu. A pravdepodobne vám tak dlho zaberie už na prvé prejdenie. Ale svojim spôsobom je to vlastne aj dobre. Nie preto, že by ste pri hraní nejako trpeli a chceli to mať celé za sebou, no počas prvého prejdenia ani nestihnete prísť na to, o čo vlastne ide. Ku koncu sa len nejako dopracujete a zrazu pred sebou máte záverečné titulky. A hneď potom sa pustíte do druhého prechádzania. Sčasti preto, že sa v hre stále dobre neorientujete a taktiež preto, že ju chcete pochopiť.

Netradičné mediálne štúdio Verse sa v prípade tohto projektu údajne inšpirovalo seriálom Twilight Zone, šou  Antiques Roadshow a taktiž tradičnými LucasArts adventúrami. No takmer nič z toho tu nebadať. Vlastne sa do hry dostali len tie starožitnosti. Sú jej leitmotívom aj prostriedkom narácie. S nimi v hre začínate a rovnako aj končíte. A začínate znova. Každá z nich má totiž svoj príbeh a práve o ne tu ide. Príbehy náhrdelníkov, fliaš, sôch aj obrovských hodín. Príbehy, ktoré patria minulosti, ale svoj význam majú aj v súčasnosti.

Ocitnete sa v obchode so starožitnosťami. Vlastne ani neviete kto ste a prečo tu ste. Námatkovo prechádzate kurzorom po objektoch a pri niektorých sa zmení. Kliknete na ne a nevýrazná postavička sediaca za pracovným stolom o nich niečo málo povie - odkiaľ pochádzajú a aká história sa s nimi spája. Neovládate priamo postavu obchodníka, len koordinujete interakciu s niektorými objektmi v prostredí. Nestihnete si to ani poriadne uvedomiť a na scéne sa objavuje druhá postava. Muž, ktorý tu chce niečo kúpiť, pričom obchodník sa mu starožitnosti snaží predať. A neovládate ani jeho.

Nesprávna možnosť v hre prakticky neexistuje. Každá vás niekam dovedie, predstaví niečo iné, ale možnosť chybovať tu skutočne nie je. Poklikáte na interaktívne predmety na jednej obrazovke, po ktorej sa postavy samé poprechádzajú a v závislosti od predmetov, na ktoré ste klikali, sa dej presunie do ďalšej obrazovky. Tu sa celá procedúra opakuje od začiatku v podobnom duchu, avšak teraz sa už rozširuje o dialógy, v ktorých si jednotlivé možnosti volíte sami. Na ich základe sa prepracujete k nejakému záveru v danej situácii a podľa neho sa postupne prepracujete aj k jednému z koncov. Prípadne sa nedopracujete k riešeniu vôbec a skúšate to odznova.

Možno to takto vyzerá tajomne, no stačí sa pozrieť na príbeh a aj v samotnom koncepte The Shopkeeper sa začnete lepšie orientovať. Preto vlastne aj potrebujete to prvé prejdenie. A príbeh? Ten sa môže udiať každému, no vždy záleží na jeho vyrozprávaní. Sledujete muža, ktorý sa snaží svojej svokre, ktorá ho samozrejme nemá vôbec v láske, kúpiť ideálny dar. Musí vyjadriť dichotómiu jeho vzťahu k nej. Je blízka, no zároveň aj chladná a protivná. A tak chodí po starožitníctve a pýta sa na všetko okolo. Ochotný predavač mu rozpovie príbehy vecí. Tie stierajú hranice medzi dvomi svetmi a z príbehu sa zrazu stáva skutočnosť spojená s naším zákazníkom.

Takto vám hra umožní dostať sa zhruba k trom rozdielnym koncom a rôznym „pred-koncom“. Príbehy rôznych predmetov, a to ako ovplyvňujú vývoj príbehu postavy, vás dokážu zaujať. Problémom je, že v celom tom procese si skôr pripadáte ako nezaujatý pozorovateľ, ktorý občas poťahá za nitky jedným smerom, aby videl, čo to s plynutím deja spraví. A hneď potom zas potiahne iným smerom. A za čas, počas ktorého by ste za sebou mali bežný celovečerný film, už máte preskúmané takmer všetky možnosti hry. Tie vám pomáhajú mapovať jedine achievementy, keďže bežne neviete, čo a kam vás dostane.

Vzhľadom na formát titulu je tak pochopiteľné, že skutočne stojí a padá na audiovizuálnom spracovaní. Predsa len, je to viac interaktívny film ako tradičná hra. A už z letných pohľadov na okolité obrázky vám je pravdepodobne zrejmé, že práve v tej vizuálnej stránke The Shopkeeper boduje. Nie efektmi, miliónmi polygónov a podobnými vecami, ale vynikajúco prevedeným minimalizmom, ktorý rozhodne zaujme. Vychádza z rôznych techník ručnej kresby a zvláda to dobre. Podobne využíva napríklad aj písané slovo.

Avšak rovnako pozitívne, bohužiaľ, nemôžeme hovoriť o audio stránke Shopkeepera. To, že si po vypnutí hry na nejakú hudobnú stopu ani len nespomeniete, nie je až taká tragédia. Horšie je to s dabingom. Ten by tu mal zohrávať dôležitú úlohu, no pri hraní nadobudnete dojem, akoby herci za svoju prácu ani nedostali zaplatené. Podávajú bezduchý výkon, svoje repliky čítajú bez zanietenia alebo akejkoľvek snahy. A to v zozname hercov nájdete aj Jeffa Rickettsa, ktorého môžete poznať z obrovského množstva seriálov, ako Buffy, Angel alebo Firefly.

Verse Publications s titulom The Shopkeeper experimentovali, no je len škoda, že neskúsili inú formu média, lebo v tradičnej hre tento systém, bohužiaľ, nefunguje. Oveľa viac by zaujal  krátky, interaktívny webový animák. Viac sa totiž pozeráte ako hráte. Síce za veľmi sympatickú cenu, no na druhej strane, trvá to veľmi krátko. Hra vás nevodí vás za ručičku, občas musíte aj pohnúť rozumom, aby ste prišli na to, ako sa dopracovať ku koncu. Taktiež dej a menšie príbehy v jeho rámci za to stoja, no ak sa rozhodnete do hry investovať a potom sa obzriete späť, neviem, či to budete považovať za dobrú kúpu.