Kde skončili mikrofóny od vašich karaoke hier? Len v nejakej zaprášenej krabici na spodku skrine spolu s gitarami, bicími, plastovými mix pultmi a podobnými perifériami? Či na ešte horšie dostupnom mieste? Snáď ste ich nevyhodili, lebo teraz by sa mohli zísť. SingStar je pravdepodobne najobľúbenejšou hrou v hudobnom žánri a celý boom karaoke hier je spojený práve s týmto názvom. Popularita série bola taká veľká, že postupne priniesla aj množstvo rôznych spin-offov s viac aj menej známou hudbou. Mohli ste tak spievať hity skupiny ABBA alebo aj „polskie hity“.

Sony však teraz značku posúvajú do novej generácie a to v dobe, kedy je skutočne otázne, či je o ňu ešte záujem. Aj preto do hry pravdepodobne nejdú naplno, ale skôr opatrne. Žiadna veľká kampaň, žiadne veľkolepé reklamy. Len ju pomaly vydali. Prinášajú ten základ, ktorý si ešte fanúšikovia žiadajú, no nad ním chýba nadstavba. Teda všetko, čo by tých fanúšikov potešilo a oslovilo. Novú generáciu v SingStar: Ultimate Party reprezentuje snáď len jediná novinka – mikrofón k hre už akútne nepotrebujete. Stačí inteligentný telefón s iOS alebo Androidom, drobná aplikácia a pripojiť svoju konzolu aj telefón na jednu sieť.

Možnosť spievať do mobilu so sebou prináša hneď niekoľko výhod. Netreba pamätať na batérie do mikrofónov (aj keď, samozrejme, tú mobilnú to slušne vyšťaví) a na chaty a podobné akcie sa s nimi vlastne nemusíte vôbec obťažovať. Stačí mať k dispozícii QR kód, ktorý vás už presmeruje na stránku obchodu, odkiaľ si s priateľmi stiahnete aplikáciu. Tá navyše okrem spievania umožňuje aj jednoduché organizovanie playlistov, čo vôbec nie je na škodu. Ibaže aplikáciu autori nedotiahli do konca, takže ňou nemôžete hru ovládať a ani robiť žiadne ďalšie zložitejšie úkony.

Súčasne je nový prístup aj trošku nevýhodou. Podobné hry si so sebou často beriete na chaty a podobné odľahlé miesta. Internet tam síce môže byť, ale nie je to pravidlom. Potom musíte v telefóne zdieľať svoje pripojenie a riešiť to takouto cestou. No a nakoniec je to aj o pocite. S mikrofónom v ruke (hra podporuje drôtové aj bezdrôtové mikrofóny už z čias PS2 a to bez akýchkoľvek problémov) je to vždy o niečom inom, príjemnejšom a prirodzenejšom. Na mobil alebo tablet sa ale dá zvyknúť. Na čo sa však zvyknúť nedá, to je akási väčšia chybovosť týchto zariadení. V jednoduchej grafike vám na obrazovke ukazujú intenzitu, no niekedy ako keby nesnímali, či snímali slabšie. Problémom môže byť aj odozva.

Ešte predtým, než sa však dokážete prepracovať k spevu, by ste sa s hrou mali zoznámiť. Nie je to nič zložité, aj keby ste so sériou ešte nemali tú česť. Všetko je rýchle a intuitívne. Ak ste však už niekedy v minulosti SingStar hrali, Ultimate Party bude pre vás sklamaním. Koncept je ohlodaný na kosť a ešte aj ten špik z nej niekto vycucol. Menu a ponuka v SingStar sérii boli vždy typické svojim minimalizmom, no tu ho autori posunuli na novú úroveň a v hre nenájdete prakticky žiadne herné režimy. Rovnako aj herné nastavenia sú orezané len na základy. Žiadne bližšie možnosti nastavenia mikrofónov, žiadny party režim a dokonca ani duety tu nenájdete.

Kde je teda tá ultimátna párty, ktorú nám sľubovala FB stránka hry? Asi len v slogane, ktorý hru sprevádza. Doba sa zmenila a karaoke titul to dnes na trhu nemá ľahké, no celú dobu sa neubránite pocitu, že kedysi to fungovalo lepšie a teraz akoby všetko zostalo ani nie na pol ceste. Autori chceli staviť na istotu a nespraviť ani o riadok kódu viac, lebo čo ak by to náhodou nevyšlo. A tak je hra maximálne politicky a neviem ešte ako korektná už len svojou prezentáciou. No pri pohľade na rozradostených priateľov na obale hry sa cítite takmer až podvedení, pretože hru už hráte druhý víkend s partiou a vždy ju po chvíľke musíte vypnúť, lebo sa ľudia nechytajú.

A podobne je to aj so zoznamom piesní, ktoré tu nájdete. Autori sa báli ponúknuť širší repertoár a tak sa vám do uší dostane nemastný-neslaný výber na jedno vypočutie. Keď sa to vezme veľkou okľukou, skutočne je ultimátny. Ponúka totiž prierez doobedňajším vysielaním toho najkomerčnejšieho z našich komerčných rádií. Chýba tu prakticky len chlapec s veľkým egom, ktorý išiel len tak na kofolu a kúpil nové "cétéčko". Avšak tu nájdete pravdepodobne všetky pesničky, pri ktorých ste sa zaprisahali, že ak ich ešte raz započujete, tak si zalepíte uši a vyškriabete vlasy.

Napríklad tu nechýba tá od radodajnej dievčiny, čo rozdáva svoje číslo pri prvom stretnutí. Ani tá od chlapca v obrovskom klobúku, ktorý bol taký „happy“, až z neho boli ľudia „angry“. Našťastie tu nenájdete toho s naškrobenými chlpmi v podpazuší a zmäteného Kórejca, ktorý zabudol, kam dal stan. To by už skutočne nový SingStar spadal do kategórie zbraní hromadného ničenia. Z tridsiatky skladieb je ich bohužiaľ žalostne málo naozaj dobrých.

Hudobný vkus je ale subjektívna vec a pokým niekto pri Selene Gomez vyhadzuje autorádio na diaľnici von oknom, iní pri nej skáču od radosti. Problém je niekde úplne inde. Toto totiž nie je párty výber. Často sú to odrhovačky, ktoré vás už dokážu len a len otráviť. V mnohých prípadoch jednoducho nie sú spevavé a okrem dvoch veršov v refréne vás tie texty ani nechytili. Výsledkom je, že si občas pri rýchlosti skladieb pripadáte ako v úvode songu The Scatman, kde by ste len triafali divné citoslovcia.

Chýbajú tu nejaké notoricky známe a hlavne dlhodobo populárne hity a rozhodne aj väčšia variabilita žánrov, štýlov a rokov. V tomto prípade je všetko stavené na jednu kartu a aj od kapely ako Paramore tu nájdete len ich asi najviac popovú a stále relatívne novú Still Into You. Z tých známych situáciu zachraňuje napríklad Lionel Ritchie, Kylie Minogue alebo aj Demi Lovato so svojou verziou Let it Go (aj keď filmová verzia by rozhodne potešila viac). Asi najviac z tej jednoliatej popovej schémy odbočujú Pet Shop Boys & Dusty Springfield.

Tú ultimátnu párty si však z toho môžete spraviť. Nový Singstar nie je totiž len hrou, ale už skôr službou. Pripojíte sa na SingStore a môžete nakupovať toľko skladieb, koľko vám peňaženka dovolí. Neplatia tu už žiadne obmedzenia žánrov a rokov a môžete siahnuť práve po tom, čo so svojimi priateľmi chcete počuť a spievať. Napravíte si tak pachuť zo základnej ponuky, ktorá nikdy nadlho nezaujala. Taktiež si môžete importovať niektoré už kúpené skladby z PS3. Bohužiaľ to neplatí úplne pre všetky, no to už je problémom licencií na tieto pesničky.

S hodnotením SingStar: Ultimate Party je to veľmi ťažké. Hlavne z toho dôvodu, že sa človek cíti až smutne. Séria, ktorá sa v spomienkach spája snáď so stovkami šťastných momentov, padla poriadne hlboko - ak nie na dno, tak určite nižšie, než by ste si ju želali vidieť. Ten na kosť orezaný základ je stále fajn, no nič iné okrem neho hra neponúka. Produkt neuspokojí ani základným balíčkom na disku, takže ak chcete naozaj párty skladby (aj keď bez párty režimov), musíte platiť.