Možno si ešte niektorí z vás spomenú na dobu, keď ste pred pár rokmi rovno zo školy utekali niekam do herne. Nie preto, aby ste tam trénovali na turnaje v LoL a podobne, ale len preto, aby ste si s kamošmi zahrali Counter Strike 1.3 a neskôr aj fenomenálne 1.6. Nechceli ste byť profi hráčmi, šli ste tam len preto, že internet doma vo väčšine prípadov stál za prd. A ak ste nefandili PC, ale skôr konzolám, pravdepodobne si pamätáte na chvíle, keď ste s kamarátmi na jednej obrazovke hrali populárne FPS, ako napríklad Goldey Eye.

Bez ohľadu na platformu to však bolo vždy o neuveriteľnej zábave a momentoch, keď ste si chceli trošku v hre dopomôcť, a tak ste očkom hodili na obrazovku protihráča. Ak si to nevšimol a využili ste to, mohli ste si na účet pripísať úspešný zásah. Ak si to všimol, nasledovala rana päsťou do ramena. Možno to nebolo práve fér, no účel svätí prostriedky. Predstavte si však hru, ktorá by koncept prevrátila úplne naruby a z podvádzania by nie len spravila súčasť pravidiel, ale priamo na ňom postavila celý postup. A to až do takej miery, že bez švindľovania v hre si ani neškrtnete. Presne toto totiž zišlo na um partii nostalgikov združených pod hlavičkou nezávislého štúdia Samurai Punk. A svoju novú hru aj veľmi trefne pomenovali Screencheat.

Celá premisa hry je teda zjavná už z názvu. Musíte podvádzať a pozerať sa ostatným hráčom na ich časť obrazovky. Všetci ste totiž neviditeľní. A ako môžete trafiť niečo, čo nevidíte? Tak, že sa pozriete na časť obrazovky, ktorá je vyhradená súperovi a podľa nej spoznáte, kde na mape sa nachádza. Možno sa to niekomu zdá relatívne náročné, no v skutočnosti si to žiada jedno-dve kolá a už ste dokonale v obraze. A ak máte radi rýchle arénové akcie, budete sa cítiť ako doma. Ibaže budete častejšie pozerať na výsek obrazovky vašich protihráčov ako na svoj vlastný.

Hra nemá dostatočnú prezentáciu. Rovno vás hodí do menu a v ňom si prakticky okrem hrania a nastavení nič nevyberiete. Je to škoda, menší tutoriál či možnosť zahrať si s botmi by jej totiž prospeli. Takto vás hodí rovno do vody a čaká, kedy vyplávate na hladinu. Ako som už naznačil, ocitnete sa tam rýchlo, no prvý dojem je kvôli tomu rozporuplný a výrazne závisí od toho, ako sa odvíja váš prvý boj. Môžete dostať neuveriteľnú nakladačku a hru v zlosti vypnúť. Aj preto sa autori snažili čo najviac zjednodušiť vašu aklimatizáciu v aréne.

Prvým krokom je voľba počtu hráčov, pre ktorých je hra stavaná. Zahráte si totiž maximálne vo štvorici, pričom sa vždy obrazovka rozdelí na rovnaké výrezy a všetko je vnímané pohľadom všetkých zúčastnených. Môžete tak hrať dvaja, traja a ideálne štyria, keďže vtedy si rôzne dostupné režimy užijete najviac. Stále sa to však dá bez problémov ustriehnuť a dotiahnuť do úspešného konca. Periférne vnímate, kde sa protihráči pohybujú a či vás náhodou práve nechcú udrieť svietnikom do temena hlavy. Hrať môžete, samozrejme, online, s čím je však aktuálne trošku problém, lebo vytvorených hier veľa nenájdete a tak musíte brať to, čo je dostupné. No taktiež si môžete zahrať lokálne s trojicou kamarátov. Stačí k PC pripojiť niekoľko gamepadov a pustiť sa do tej pravej retro zábavy.

Druhým krokom je výber máp, kde sa boje hráčov odohrávajú. Tie sú relatívne malé, aj keď priestoru si na nich nájdete dosť a to aj na občasné skrývanie. Niektoré slušne rastú, najmä vertikálne a z hľadiska dizajnu sú podarené, umožňujú hráčom rôznu taktiku, no k stretom dôjsť musí. Mapy obsahujú aj rôzne jump-pady a podobné prvky, ktoré v prípade potreby ponúknu rýchlu možnosť úniku. No to najlepšie je, že sú  priestory farebne rozdelené do niekoľkých sekcií, vďaka čomu rýchlo identifikujete, kde sa súperi nachádzajú. Ak by boli mapy klasicky spracované, hral by sa Screencheat len ťažko. Takto, keď vidíte súpera v obkľúčení modrých stien, okamžite viete, kam sa oplatí hodiť granát.

Hrateľnosť Screencheatu je naozaj rýchla. Nemôžete sa spoliehať na to, že keď vás súperi priamo nevidia, vtedy po vás nepátrajú. Práve naopak. Nikdy nemáte istotu, že o pár chvíľ nebudete mať niekoho za chrbtom a tak musíte byť stále v pohybe. Vysoká dynamika hre sedí ako zadok na nočník a skutočne vás neraz prenesie späť do minulosti. A na rýchlu hrateľnosť sú stavané aj zbrane. Neberú sa vážne, sú skôr uletené a nájdete tu rôzne veci, ako mušketa, svietnik, medvedík s bombou, granátomet a ďalšie výstrednosti. Je ich dosť, no aj tak sa nakoniec asi vrátite k muškete, pretože je najlepšie vyváženou zbraňou, ktorú tu nájdete.

Je skvelé, že hra dokáže svojou netradičnou a dynamickou hrateľnosťou strhnúť. Pokúša sa o to mnoho vývojárov a nie každému sa to aspoň takto podarí. Aj napriek tomu však nie je možné ignorovať nedostatky, ktorých je tu, bohužiaľ, tiež dosť. Zväčša sú to nedostatky vychádzajúce z malej produkcie, keď je vidno, že na niektoré aspekty nevyšli zdroje, či tím nemal dostatok skúseností. Nekazia priamo hrateľnosť, ale skôr výsledný dojem. Ako keď sa pustíte do úžasného jedla a máte pred sebou už len posledné sústo a nájdete v ňom vlas.

Nepovažujem za chybu hry, že v nej nenájdete mnoho protihráčov. Aj tak stavia najmä na lokálnom hraní. No obrovskou chybou už je zbierka rôznych menších bugov, na ktoré sa autori asi skrátka vykašľali. Rovnako mnoho vecí nedoladili, ako napríklad animácie postáv, keď zomrú. Tie sa vtedy stanú viditeľné a nezmyselne sa trepú niekde prepadnuté cez textúru. Ale až keď sa zaseknete niekde o stromček, pri snahe uhýbať guľkám súpera v súboji 1 na 1, vtedy nájdete ten vlas. Alebo keď vás hra z lobby nepustí ďalej a musíte sa všetci online znova pripojiť. Nie je to vôbec časté, no je to ďalší vlas.

A hra nepoteší ani relatívne chudobným obsahom. Ten sa netýka herných režimov. Tých je dostatok a sú naozaj pestré a zábavné. Problémom je, že nie je veľa máp, po ktorých sa v nich môžete naháňať. Screencheat ich totiž ponúka len 5. A dve z nich sú si dosť podobné. Editor alebo niečo podobné by tomu prospelo, no nič také v hre nenájdete. A zatiaľ sa ani neobjavili informácie, že by autori chceli ponuku rozšíriť. Možno sa snažili o to, aby ste sa na mapách zlepšovali a vedeli lepšie triafať neviditeľných súperov len podľa letmého pohľadu, ale keďže tu nie sú žiadne rebríčky hovoriace o tom, kto ďalej dociká, určite by sme ocenili viac máp, aj keď nebudeme poznať každý ich centimeter.

Screencheat ponúka päticu režimov. Deathmatch a Hillcampers sú známe aj z iných hier. V prvom ide len o fragy, v druhom o držanie určitého územia na mape. A zvlášť pri druhom spomínanom sa poriadne zapotíte, keďže aj keď vás nie je vidno, na „kopci“ sa nemáte kam skryť. Capture The Fun je obdoba Capture The Flag, ibaže nebeháte s vlajkou, ale s piňatou. A nemôžete útočiť, len sa oháňať tou piňatou. Samozrejme, kto ju v rukách udrží najdlhšie, vyhráva. S One Shot opäť stúpa zábava, keďže počas určitého limitu máte k dispozícii len jednu ranu. Chcete trafiť súpera a nepobehovať bezbranne po mape? Tak útok musíte poriadne zvážiť. A top režimom je Murdser Mystery. V ňom vám hra rozdá karty a na nich sú indície o tom kde sa nachádza vaša korisť a čím ju máte zlikvidovať. Netreba zabúdať, že toto je režim šitý pre štvoricu hráčov. Môžete však využiť aj mix všetkých módov. Party Mode vám každé kolo naservíruje iný režim na inej mape s inými pravidlami.

Screencheat je zábavná hra, ale má svoje kazy. Nepoteší ani grafickým spracovaním, ktoré je také minimalistické, až je nezaujímavé. Nie je priamo škaredé, nemá výrazné chyby, len si vás nezíska. To všetko je síce kompenzované nižšou cenou, no aj tak nie je možné Screencheat jednoznačne odporučiť. A to hlavne kvôli netradičnej hrateľnosti. Ak totiž chcete multiplayerovú stávku na istotu, musíte sa poobzerať niekde inde. Tu nájdete len bláznivé režimy, šialené zbrane a troch neviditeľných súperov, ktorí vám idú po krku.