WWE 2K15 |
WWE 2K15 |
Wrestling nie je v našich končinách až taký populárny druh „športu“, ako napríklad hokej či futbal. Aj napriek tomu sa však nájde zopár ľudí, ktorí tu naň nedajú dopustiť a pravidelne ho sledujú. Pôvod wrestlingu je v Severnej Amerike, a práve tam má, pochopiteľne, aj najväčšie publikum. V USA sa teda jedná o veľmi populárny šport, ktorý z väčšej časti zastupuje americká spoločnosť WWE (World Wrestling Entertainment Inc). No a ako to u populárnych športov býva, okrem toho, že sa dostanú snáď aj na krabicu od cereálií, musia mať aj svoju vlastnú videohru.
WWE teda nie je výnimkou a už dlhé roky pravidelne vychádza jeho herné spracovanie. To mali na starosti THQ, no po tom, čo ich začiatkom roku 2013 postihol krach, sa začala veľká bitka o zostávajúce značky. Take Two sa do boja zapojili tiež a odniesli si práve WWE, pričom prvú hru z tejto série vydali minulý rok. Tento úvodný vstup na pole wrestlingových hier sa im s WWE 2K14 celkom podaril a v recenziách figurovali dobré hodnotenia. Od tohtoročného WWE 2K15 sa tak čakalo, že ho tvorcovia posunú ešte vyššie, najmä keď sériu prvýkrát priniesli aj na nové konzoly PlayStation 4 a Xbox One.
Po spustení WWE 2K15 máte na hlavnej obrazovke k dispozícii hneď niekoľko režimov. Prvým z nich je jednoduchá hra, kde si môžete vybrať zo skutočne širokej palety typov zápasov. Na výber teda máte z One on one, Triple threat, 4-man, 6-man, Royal Rumble a turnaje či súboje o titul. Každá z týchto možností má ďalšie pod-režimy, takže napríklad pri hre jeden na jedného si môžete zvoliť základný zápas, ale aj hru s extrémnymi pravidlami, zápas v klietke a ďalšie, ako napríklad Iron Man, Last Man Standing, No Holds Barred, Submussion alebo Table či TLC. Po tejto stránke sa tak autori naozaj „vybláznili“ a jednoznačne je z čoho vyberať. Rovnako hra ponúka až 72 wrestrelov, medzi ktorými, samozrejme, nechýba taký John Cenna (ktorý je vlastne aj na obálke hry) alebo The Rock. Každopádne, z tohto celkového počtu nemáte až k osemnástim z nich okamžitý prístup. Odomknúť si ich môžete dvoma spôsobmi, a to hraním kariéry alebo kúpením takzvaného „urýchľovača“, ktorý vás vyjde na 2€.
Ďalším hlavným režimom je 2K Showcase. Vďaka tomuto režimu sa vrátite niekoľko rokov do minulosti, pričom na vás čaká hneď niekoľko historických zápasov. Každý takýto zápas začína zostrihom zo skutočných videozáznamov a končí sa daným zápasom. Tretím veľkým, samostatným režimom je kariéra. V nej, pochopiteľne, začínate vytvorením si vašej postavy. Na začiatku si musíte zvoliť meno a váhovú kategóriu, pričom tieto dve možnosti už po vytvorení nie je možné upravovať. Ďalej si môžete meniť vzhľad postavy, a to od detailného nastavenia tváre, cez tetovania, až po oblečenie. Nechýba ani možnosť voľby vašej kombinácie útokov. Keď je postava hotová, prichádza na rad úvodný tréning. V ňom si vyskúšate krátky zápas, pričom ani poriadne neviete ako a už v ruke držíte pero a podpisujete prvú zmluvu. Od tohto momentu tak máte svojho agenta a chodíte na zápasy do normálnych arén. Za každý zápas získavate body, ktoré môžete využiť na vylepšovanie atribútov (sila, odolnosť, vytrvalosť a tak ďalej) alebo na kúpu nových útokov či tréningov. Ak sa vám bude počas zápasov dariť, začne si vás všímať čoraz viac ľudí a dostávate čoraz lepšie ponuky. Celá kariéra je ale pomerne zdĺhavá a ak nie ste vyslovene fanúšikom wrestlingu, začne vás po pár hodinách, možno aj skôr, nudiť.
Každý jeden zápas môžete začať úvodným „rozstrelom“, keď sa postavíte oproti vášmu súperovi zoči-voči, telo na telo. Pritom si na úvod vyberiete chmat, ktorým by ste chceli vášho súpera chytiť. Následne musíte nájsť krúžením ľavého analógu na ovládači správnu polohu pre dokončenie vybraného chmatu – ako pomôcka vám poslúži vibrovanie ovládača. Musíte byť naozaj rýchli, pretože ak sa to súperovi podarí skôr, výhodu, pochopiteľne, získava on. Pomocou tohto rozstrelu tak môžete súperovi ubrať hneď na úvod menšie množstvo „života“, ktoré by ale v konečnom zúčtovaní mohlo rozhodnúť aj o výsledku celého zápasu.
Ovládanie postáv a prevádzanie rôznych (aj) špeciálnych útokov je pomerne jednoduché, no nie vždy je výsledok presne taký, ako by ste si predstavovali. Wrestleri občas útočia úplne nezmyselne, aj keď je postava prakticky vedľa vás. Najviac sa mi ale nepáči spôsob uhýbania sa útokom (ktorý je totožný s predchádzajúcim ročníkom). Keď už máte rozohraný zápas a prvé údery ste začali dávať vy, súper sa z nich ešte veľmi rýchlo otrasie, aby vedel na vaše chmaty veľmi rýchlo odpovedať. Ak sa už dostanete pod jeho paľbu, pre zastavenie týchto úderov musíte stlačiť v presne určenom okamihu tlačidlo R2. To by, samozrejme, nebol problém, po pár zápasoch si na to zvyknete, no veľakrát sa stretnete s tým, že táto výzva sa zobrazí ani nie na pol sekundy. Vtedy len tak-tak dokážete spozorovať, že ste vôbec útoku mohli zabrániť, nie ešte to, aby ste na túto výzvu aj skutočne zareagovali. Najhoršie pritom je, keď sa iba bezmocne prizeráte, ako vaša postava dostáva jednu ranu za druhou a zároveň sa snažíte o to viac zabrániť ďalším útokom. No hra si stále dáva záležať na tom, aby ste tlačidlo (R2) stlačili v tom jedinom správnom okamihu – ani o čo i len krátky moment skôr alebo neskôr.
Počas zápasu sa vám na obrazovke zobrazuje okrem iného aj indikátor energie a už spomínaného života. Ukazovateľ života je zo začiatku zelený, postupnými údermi sa plní žltou farbou, následne prechádza do červenej a až tá sa pomaly stráca. Každopádne, červená farba nemôže zmiznúť úplne a tým pádom vášmu súperovi (ale aj vám), zostane vždy aspoň trochu života. Ak dostanete súpera až do tohto stavu, začne sa vám zobrazovať možnosť pre finálny útok. Po ňom máte v drvivej väčšine prípadov už vyhrané a môžete sa tešiť z víťazstva. Vtedy stlačením krúžku priľahnete protihráča, rozhodca napočíta do troch a víťazstvo je vaše. Keď sa ale úlohy vymenia a vy ste ten, ktorému hrozí prehra v zápase, držaním tlačidla X sa musíte trafiť do žltého pásika zobrazeného na obrazovke. Každopádne, zápas nemôžete vyhrať s tým, že by ste spomínané finálne útoky nepoužili.
Online režim vo WWE 2K15 je veľmi jednoduchý. V hlavnom menu hry nájdete položku Online, do ktorej môžete, pochopiteľne, vstúpiť až potom, čo odsúhlasíte online podmienky a podobne. Online časť pozostáva z troch základných možností – nastavenia, súkromnej miestnosti a online rebríčka. V nastaveniach si môžete zvoliť zo všetkých dostupných základných režimov. Môžete teda ísť o jednoduchý zápas jeden na jedného, traja proti sebe, dvaja na dvoch alebo šiesti. Nechýba ani režim s klietkou. Ak nemáte v pláne ísť hrať s kamarátom v súkromnej miestnosti, ale chcete sa iba náhodne pripojiť k niekomu inému, na to slúži tlačidlo R3. Keď ste teda kdekoľvek v základnom menu, stačí stlačiť tlačidlo R3 pomocou ktorého zapnete matchmaking. Ten bude prebiehať neustále na pozadí a teda aj počas zápasov. Hra vás po nájdení partnera následne upozorní a vy môžete výzvu prijať alebo zamietnuť a to aj s tým, že sa vypne matchmaking. Ak výzvu prijmete a náhodou hráte nejaký zápas, ten sa jednoducho preruší a hneď sa presúvate do online bitky.
Za každý jeden zápas cez internet získavate skóre, ktoré sa vám zapisuje do štatistík. Nechýba ani systém levelovania, takže pri zápasoch hneď viete, proti akému silnému, respektíve skúsenému, súperovi idete hrať. Každopádne, odohral som v online režime niekoľko desiatok zápasov a prakticky každý jeden trpel pre menšiu či väčšiu odozvu. Jednoducho ovládanie reagovalo oneskorene, čo sa v prípade menšej odozvy dalo ešte počas súbojov zvládnuť, no keď sa dostanete do konečného štádia zápasu (kedy sa musíte podržaním X „vyslobodiť“), čo i len najmenšia oneskorená odozva robí veľké problémy. Tým pádom bol pre mňa online režim absolútne nehrateľný. Vzhľadom na to, že pripojenie k internetu mám dostatočne rýchle, PS4 je zapojená do routeru cez kábel a v iných hrách takýto problém s odozvou nemám, jediné čo mi z toho vychádza je, že problém bude, bohužiaľ, v hre.
Prechod na nové konzoly priniesol kompletne nové animácie postáv, ktoré boli vytvárané pomocou motion capture a taktiež nechýba vylepšená grafika. Každopádne, po grafickej stránke by som predsa len čakal o niečo viac. Stačí sa pozrieť na priložené obrázky a hneď vidíte, že by si hra zaslúžila ešte o niečo lepší vizuál. Pri prechádzaní menu mi veľmi vadili nezmyselné nahrávacie obrazovky, ktoré síce nie sú nejako dlhé, no je ich veľmi veľa. Na oboch nových konzolách sa hry inštalujú na HDD, takže skutočne nechápem, prečo sa s tým autori viac nepohrali. Ďalší aspekt hry, ktorý ma príliš neočaril, bol soundtrack – obsahuje totiž iba dvanásť skladieb, kde za zmienku stojí napríklad skladba This Means War od Avenged Sevenfold alebo Heart of A Warrior od Dizzee Rascal.
Keď si WWE 2K15 porovnám so staršími dielmi z tejto série, nejde až o takú výnimočnú zábavu. V predošlých častiach som dokázal s kamarátmi zabiť aj pol hodinu pri jednom zápase. Vo WWE 2K15 sú však súboje omnoho menej zábavné a skôr je lepšie sa ne ne pozerať, ako ich hrať. 2K má rozhodne potenciál pre vytvorenie toho najlepšieho wrestlingu, no na ten si ešte budeme musieť počkať.