Séria Sturmovik ma dlhú históriu. Začala sa dávno, ale všetci nadšenci majú jej príchod dodnes zarytý hlboko v pamäti. Priniesla úžasnú nekompromisnú simuláciu historických lietadiel a jednoznačne stanovila nový štandard. Postupne pridávala obsah, zvyšovala kvalitu, stále sa snažila prekonávať samú seba, čo sa jej aj dlho darilo, až raz prišlo pošmyknutie v podobe Cliffs of Dover. Aj keď samotný titul nebol úspechom, bol to výborný základ, ktorý sa podarilo komunite postupne vybrúsiť na nový drahokam. Čo sa podarí z Battle of Stalingrad vybrúsiť autorom vynikajúceho Rise of Flight a prípadne aj komunite, ešte ťažko odhadovať, práce v podstate ešte majú ďaleko od ukončenia - dúfajme.

To, čo je momentálne k dispozícii, ťažko nazvať plnohodnotným titulom, vystúpenie z early access fázy bolo rozhodne predčasné. Úplne prvý Sturmovik tiež nemal toľko obsahu ako jeho posledné verzie po dlhých rokoch vývoja, nabaľovania a vylepšovania, ale už to, čo ponúkal na začiatku, bolo neporovnateľne viac ako nový BoS. A to sa netýka len lietadiel, ale aj ostatných jednotiek a prostredí. Navyše to ponúkal bez kompromisov, jasnou formou a zadarmo, na rozdiel od platenia za jednotlivé lietadlá vo forme DLC v Stalingrade. Samotné platenie za lietadlá nie je taký problém, ako je ich spracovanie, ktoré by mohlo byť za tie ceny podstatne detailnejšie. Napríklad kokpity sú vymodelované dobre, ale nedajú sa v nich priamo použiť jednotlivé ovládacie prvky a aj celková komplexnosť spracovania lietadiel nedosahuje to, čo u konkurencie. Celkovo od začiatku máte pocit, že BoS akoby na jednej strane chcel byť plnohodnotným simulátorom pre nadšencov, ale na strane druhej, akoby chcel ponúknuť jednoduché riešenia pre príležitostných hráčov. Ak by boli tieto možnosti voliteľné, dobrovoľné, bolo by to v poriadku, ale ak sú nadšenci nútení alebo obmedzovaní takýmto prístupom, nie je to dobré.

Hneď v úvode vás totiž zarazí nemožnosť nastaviť si detailné grafické či zvukové spracovanie podľa svojich predstáv. Zvuky môžete dať jedine hlasnejšie alebo tichšie. Čo sa týka grafického nastavenia, máte na výber štyri možnosti a tým to končí. Nepáčia sa vám niektoré filtre, post procesy? Smola. Buď si dáte nastavenie na plné a strpíte ich alebo znížite nastavenie, aby ste ich vypli, ale prídete aj o ostatné technické vychytávky, čo je veľká škoda. Grafické spracovanie je na veľmi vysokej úrovni, je plné rôznych drobných detailov a celkovo disponuje výbornou atmosférou. Lety pri západe slnka so zatiahnutou oblohou a mrakmi alebo nočné nálety pretínané pozemnými hliadkujúcimi reflektormi vyslovene zamrazia a priam vás nútia kochať sa okolím. Hlavne vtedy môže niekomu vadiť, že autori akoby prehnali farebnú paletu alebo pridali príliš veľa efektov na úkor realistickosti. Naopak, na strane množstva objektov a ich rozmanitosti na bojovom poli mohli popracovať podstatne viac, lebo oproti konkurencii je to naozaj slabé.

Bojové polia celkovo pôsobia filmovo, akoby to bola len kulisa. U predchodcov a konkurencie vidíte, ako jednotlivé jednotky zvádzajú medzi sebou neúprosné boje, tanky si vymieňajú muníciu, delostrelectvo rozosiela smrť na neďaleké pozície, kde ničí konkrétne jednotky. Jednoducho okolo vás sa bojuje a celé prostredia žijú vlastným životom. V Battle of Stalingrad nič. Teda vlastne áno, vidíte výbuchy aj horiace domy, ale to je všetko. Napohľad je to fajn, ale keď priletíte bližšie alebo keď to chvíľu sledujete, tak zistíte, že tie výbuchy sa len tak náhodne generujú, len aby to nejako vyzeralo a domy horia, lebo im to tak skript prikazuje. V podstate úplne presne ako v predošlom titule od 777 Studios, Rise of Flight. Škoda, vývojári sa mohli posunúť ďalej, lebo akonáhle si to všimnete, tak to uberie z inak výbornej atmosféry. Tento neduh je spôsobený najskôr tým, že autori používajú rovnaký letový model pre vás aj pre AI, čo je výpočtovo veľmi náročné a pravdepodobne neostáva veľa priestoru na výpočet ostatných vecí. Má to výhody aj nevýhody, záleží na tom, čo viac preferujete.

Čo však na atmosfére uberá naozaj hrozivo, je samotná kampaň. V hre máte možnosť rýchleho generátora/editora misií, kde si navolíte lietadlo, spolubojovníkov, nepriateľov, nejaké základné aspekty situácie, v ktorej sa nachádzate, plus nejaké iné drobnejšie faktory. To je síce super a vítané pre rýchlu akciu, ale, žiaľ, spomínaná kampaň je vlastne presne to isté, len to má akoby trošku iné menu. Tým pádom sú misie stále dokola presne navlas rovnaké, nudné, veľmi jednoduché až primitívne, krátke, pre kampaň naozaj zlé. Prestanú vás baviť skôr, ako prejdete prvú časť kampane z piatich a už v momente, keď sa dostanete do druhej časti, zistíte, že nič sa nezmenilo. A tak kampaň, pokiaľ nie ste masochista, okamžite odpíšete. Teda neodpíšete, lebo nebudete môcť. Totiž najhoršie na tom je, že hra vás núti využívať systém získavania skúsenostných bodov za plnenie misií. Pri ich plnení postupne odomykáte rôzne zbraňové kombinácie pre lietadlá, kamufláže, postup v kampani a podobne. Toto je v simulátore takéhoto druhu jednoducho neprípustné!! Je z toho neskutočne nudná grindovačka v neskutočne nudnej kampani kvôli niečomu, čo by malo byť okamžite prístupné po prvom zapnutí hry. Ešte horšie je, že si musíte vybrať len medzi dvomi prednastavenými obtiažnosťami a tieto vám s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú vyhovovať.

Situáciu trošičku zlepšujú vopred vytvorené samostatné misie, ktoré sú navrhnuté o niečo lepšie, ale je to zúfalo málo. Multiplayer, aj keď výrazne neoslňuje, je čisto PvP a pár ďalších vecí mú chýba, ale je zatiaľ jednodznačne najlepšia časť titulu. Autori aj tu neustále pridávajú a upravujú obsah a ešte stále menia maximálny počet hráčov na bojisku, ktorý asi nikdy nebude veľký - pravdepodobne kvôli použitému enginu. Čo ale môže veľa ľudí v multiplayeri naozaj odradiť, je nutnosť grindovať v singleplayeri kvôli odomykaniu rôznych modifikácií.

Niektoré z týchto vecí snáď vývojári čo najskôr doriešia, aby si hráči mohli vychutnať boje aspoň medzi sebou, vďaka inak dobrému letovému modelu. Hoci je trochu nedotiahnutý a rozhodne nedosahuje úrovne svojich predchodcov či konkurencie. Pre nadšencov je to sklamaním, hlavne keď zoberieme do úvahy úžasný letový model, ktorý bol v RoF, no napriek tomu má rozhodne čo ponúknuť a pocit z lietania je výborný. Podobne je na tom aj model poškodenia. Tak trochu zvláštny, často máte pocit, že je skôr jednoduchšie postavený na klasických ukazovateľoch zdravia či zásahových boxoch, aby bol prístupnejší, nie komplexne ako sme zvyknutí z predošlých Sturmovikov, kde vám niekedy nepomohlo vyprázdnenie aj celého zásobníka do lietadla, pokiaľ ste netrafili kritický systém. Jednoducho podobne ako bojisko je aj model poškodenia akoby pre filmový efekt. Vidno čiastočné nadviazanie na predošlých Sturmovikov a prejavujú sa aj skúsenosti autorov z ich predchádzajúceho titulu Rise of Flight, hlavne čo sa týka postupných deformácií a ohýbania častí lietadiel podľa poškodení.

Autorov celkovo ešte čaká veľa práce a mali by sa rozhodnúť, na aké publikum sa vôbec zameriavajú a či chcú ísť cestou nekompromisného simulátora alebo skôr niečoho akčnejšieho, pretože takto neoslovia ani jednu skupinu. Battle of Stalingrad, nech si jeho tvorcovia hovoria čo chcú, je naďalej vo fáze vývoja. Funkcie, ktoré fungujú len čiastočne alebo vôbec, neustále zmeny v mechanikách hry alebo málo obsahu dávajú jasne najavo, že pred sebou máme ešte dlhý let a snáď niekedy v budúcnosti aj mäkké pristátie. Túto nádej nám dávajú aj neustále obrovské, niekoľko sto megabajtové až niekoľko gigabajtové časté updaty meniace titul krôčik po krôčiku k lepšiemu a dokazujúce, že sa na hre neúnavne pracuje. Možno, ak autori dovolia, pomôže aj komunita, tak ako pomohla pri Cliffs of Dover. Záleží na tom, či niekedy bude BoS v stave, aby za to stál a či vývojári vydajú nástroje na modovanie. Zatiaľ chýba dokonca aj komplexný editor misií, ktorý bol vždy prítomný, čo je obrovské mínus pre všetkých s chuťou nie len ničiť, ale aj tvoriť.

Ak ste náročný nadšenec leteckých simulátorov, toto je smutný deň, prehratá bitka, ale snáď nie vojna. Na druhej strane, ak ste nedočkavcom, nečakáte od tejto hry kompletný hotový projekt alebo chcete jednoducho skúsiť všetko, čo je k dispozícii, BoS už teraz ponúka určitú porciu leteckej zábavy v novom skvelom spracovaní. Žiaľ, nedá sa niekomu vyslovene odporučiť, keďže je to dynamicky meniaci a rozvíjajúci sa titul a ťažko ho dnes hodnotiť už len z dôvodu, že neviete, čo z neho bude zajtra. Momentálne, ak chcete hrať singleplayer, máte na výber síce pár dobrých misií a aj jednoduchý generátor misií, ale naozaj zlú grindovaciu kampaň a žiadny komplexný editor. Ak plánujete hrať multiplayer, musíte pre modifikácie grindovať v nezáživnej sólo hre, aby ste mali odomknuté to isté čo protihráči. Jediné, čo nám všetkým ostáva, je dúfať, že potenciál, ktorý Battle of Stalingrad určite má, sa jedného dňa pretaví do skvelého simulátora, ktorým ale dnes BoS, žiaľ, nie je.