Vedeli ste, že slovo robot pochádza z češtiny a ako prvý ho použil Karel Čapek vo svojej hre R.U.R. napísanej krátko po 1. svetovej vojne? No dobre, toto ste asi vedeli. Ale vedeli ste aj to, že skratka mecha sa rozšírila z Japonska? A práve v Japonsku začali už v roku 1979 vysielať animovaný seriál Mobile Suit Gundam. Veľké bojové hi-tech stroje prerástli do kultu s vlastnými filmami, seriálmi, manga komiksmi, románmi i videohrami a inšpirovali aj thajské nezávislé štúdio GameCrafterTeam, ktoré pripravuje titul Project Nimbus.

V ďalekej budúcnosti sa ľudstvu podarilo urobiť zemský povrch prakticky neobývateľným a tri najsilnejšie frakcie sa museli stiahnuť do svojich lietajúcich mestečiek. To, samozrejme, nie je žiadny skutočný dôvod, prečo ukončiť ničivé vojny, ibaže je potrebné sústrediť sa len na vzdušnú prevahu. K tomu najlepšie poslúžia armády tvorené hi-tech mechmi, dronmi i lietajúcimi bojovými loďami.

Zaujímavo vyzerajúci Project Nimbus sme sa rozhodli vyskúšať už v alfa štádiu a dá sa povedať, že naplnil všetky očakávania. Hre ešte chýba veľká časť obsahu, vrátane sandbox a mimozemského herného režimu, ale nadšencov bojových strojov a rýchlej akcie v 3D priestore dokáže nadchnúť už teraz, veď takýchto hier je ako šafranu. Deviatku mechanických bojovníkov teda spoznáme v survival režime, v ktorom mech-samotár čelí valiacim sa vlnám nepriateľov. Vyberať môžeme z troch náročností, pričom casual ponúka veľmi príjemný auto-heal. V hangári stojí na jednom konci radu obstarožne vyzerajúci M1 Guardian so samopalom a odpaľovačom rakiet a na druhom konci nájdeme až nad uši ozbrojeného Mirai so vzhľadom mech-archaniela.

Tvorcovia na vytvorenie hry použili Unreal Development Kit a modely mechov, v tejto hre nazývaných BattleFrame, sú detailne spracované a navodzujú pocit, že každý z nich má v tradícii a histórií vývoja týchto zbraní dôležité miesto. Grafické spracovanie prostredí by tiež nemalo chybu, aj keď v survival režime sa vlastne jedná iba o oblohu nad pokojnou morskou hladinou, ale autori to, bohužiaľ, dosť prehnali s bloom efektom. Časom sa snáď herné nastavenia rozrastú a jedna kolónka bude venovaná aj tomuto parametru. Momentálne sa však dá nastaviť iba celková úroveň grafiky a rozlíšenie a aj v ňom absentuje napríklad ešte stále rozšírené 1680x1050. Najviac ale chýba možnosť upraviť si ovládanie podľa svojich preferencií.

Po troche tréningu sa z každého pilota Mirai môže stať hrdina a drvička stoviek a tisícov nepriateľov. Stroj je sám osebe rýchly a po aktivácii forsáže predstihne aj letiace rakety. Rovnako vzrušujúci ako rýchle manévrovanie okolo nepriateľov je bojový arzenál. Ten začína nejakým tým klasickým guľometom a zásobníkom 23 minirakiet a pokračuje railgunom a odpaľovačom inteligentných rakiet. Okrem toho dokáže Mirai vypúšťať aj pomocné drony a ak si myslíte, že chýba laser, tak ste na omyle. Ibaže slúži ako zbraň na kontaktný boj - je to obrovská katana, s ktorou vletíte medzi (už v tejto chvíli nebohých) výrazne slabších nepriateľov. Netreba zabudnúť ani na vypúšťanie klamných cieľov, ktoré vás môžu zbaviť prilietajúcich navádzaných rakiet.

Okrem katany a obranných dronov majú všetky zbrane dosť obmedzený zásobník. Navyše nabíjanie u silnejších zbraní trvá pomerne dlho, takže je ich nutné každých pár sekúnd striedať, plynulo meniť taktiku a vyhľadávať ďalšie ciele. Zásoba energie je doslova neobmedzená, munícia sa nikdy neminie a každá zbraň je dostatočne “inteligentná“ na to, aby na určitú vzdialenosť sama trafila zameraného nepriateľa. S takýmto arzenálom sa už dá na oblohe urobiť veľmi pekná párty, ktorá končí, až keď zdravie mecha klesne na nulu.

Ako už bolo spomenuté, ovládanie sa (zatiaľ) nedá upravovať a nastavenie priameho stúpania a klesania na klávesy E a C nie je úplne ideálne. Inak sa mech ovláda plynulo a intuitívne, chvíľu ale môže trvať, kým si hráč zvykne na malú nedokonalosť. Stroje sa tvrdohlavo držia v plus-mínus vertikálnej polohe a odmietajú si vo vzduchu ľahnúť a letieť ako lietadlo či Superman. Mierenie na nepriateľov pod vlastnými nohami je preto dosť zložité, pritom by to mala byť najvýhodnejšia pozícia. S lopingom sa tým pádom treba tiež rozlúčiť.

Okrem survival režimu sa už dá nahliadnuť aj do kampane, kde je dostupný prvý zo štyroch aktov, v ktorom si zalietame nad zatopeným veľkomestom i ostrovmi, ktoré boli ešte v 21. storočí vysokými kopcami. Béčkový príbeh je však najslabšou časťou celej hry a vyznačuje sa chabým a nudným rozprávaním. Nakoniec aj tak ide iba o to vyletieť von a zničiť všetkých nepriateľov. V pamäti zostane iba posledná misia v dvoch častiach, kde je potrebné ochrániť Air Force One a v druhej pasáži poraziť tuhého bossa. Súboj s bossom je zaujímavý, ale nie veľmi príjemne prekvapil náročnosťou položenou asi tak o 4 úrovne vyššie než vo zvyšku hry. Môžeme len hádať, či takto autori nechceli zakryť krátkosť prvého aktu, ktorý má byť vlastne štvrtinou celej kampane. Kvôli kampani ani kvôli príbehu si túto hru teda iste kupovať nebudeme, aj keď na druhej strane bolo príjemné nazbierať viac skúseností a k bossovi sa opäť vrátiť.

Project Nimbus je rýchla mech-akcia v 3D priestore, ktorá aj v jednom jednoduchom režime dokáže zabaviť na celé hodiny a ukrýva v sebe veľký potenciál. Modely strojov vyzerajú aj vďaka UDK pekne v hangári aj na oblohe a zvyšok sa ešte môže dočkať grafického vylepšenia. Trochu zamrzí absencia poriadneho príbehu, hoci aj skopírovaného z niektorého z mnohých manga komiksov a online multiplayer je iba spoločným zbožným prianím komunity a thajských autorov. Priaznivci vzdušných bojov, rýchlej akcie a japonských mechov by však mali vývoj titulu podrobne sledovať. Od novembrového spustenia Steam early access nazbieral viac ako 200 užívateľských recenzií a až na výnimky sú všetky kladné a plné chvály. Predčasný prístup do Project Nimbus pritom stojí iba 15 €.