Atari nám priniesli hru inšpirovanú pôvodnou klasikou a v modernom kabáte. Titul v sebe ukrýva naozajstnú hrôzu, ale v trochu inom zmysle, ako autori predpokladali. Keď som sa prvýkrát zadívala na niekoľko screenshotov, vyzeralo to na slušný survival horor v štýle Amnézie odohrávajúci sa v strašidelnom dome namiesto zámku. Haunted House: Cryptic Graves je už niekoľký remake starodávnej hry na Atari a je dôkazom, že niekedy je lepšie nechať minulosť minulosťou.

Po zapnutí hry vás uvítajú logá, ktoré sa nedajú preskočiť a do toho priam kvíli hudba. V menu si viete navoliť rozlíšenie, detaily, jasnosť obrazu a fullscreen mód. Áno, to je všetko. Indie hre sa to ešte dá odpustiť, ale čerešničkou na torte je, že si vôbec nepamätá vaše nastavenia a neustále sa spustí v defaultnom maximálnom nastavení, čo už sa odpustiť nedá.

Po spustení novej hry sa zrazu ocitnete na zaprášanej ceste, ale žiadny úvod do deja sa nekoná. Pred vami stojí akýsi starší chlapík a vy sa len čudujete, kde vlastne ste a čo tu robíte. Všetko je akosi spomalené a hra seká ako šialená. Tak sa aspoň snažíte nejako ísť dopredu, počas čoho vám chlapík kecá niečo o vašom nepravom mene, a že ste dedičom statku Abbadon Graves, kde vraj straší. Po doplazení k dverám na vás vyskočí obrovský nápis „Door“, akoby vám tvorcovia niečo chceli naznačiť o vašej inteligencii. Akonáhle vojdete do domu, zistíte, že je tam väčšia tma než vonku. Hra je neuveriteľne tmavá a v podstate po celý čas nič poriadne nevidíte, až kým to nemáte priamo pred nosom. Našťastie pomôže zvýšenie jasu, kvôli ktorému budete musieť ísť späť do hlavného menu a zapamätať si, že ho máte upraviť po každom reštarte. Po obhliadke hlavnej haly zistíte, že všetky dvere sú zavreté a tak klikáte na chlapíka, až vás zrazu niekam teleportuje po slede divných zvukov.

Hra sa vo vás snaží vzbudiť dojem hrôzy a napätia, ale veľmi sa jej to nedarí. V jednej z miestností počujete nejaký zvláštny štikútajúci zvuk, tak sa obzriete za seba a pri dverách stojí akási divná postava, ktorá sa ani nepohne. Ten divný zvuk vám bude pripadať jedine smiešny a postava zmizne až po pár sekundách, takže o nejakom vyľakaní nie je ani reč. Takéto trápne situácie sa budú opakovať často.

Hra má takisto k dispozícii craftovací systém, kde si viete vytvoriť kúzla po zozbieraní určitých ingrediencií. Žiaľ, celý ten systém je vysvetlený dosť povrchne. Aj keď si vraj viete vytvoriť štyri elementy ohňa, vzduchu, vody a zeme, ktoré vám majú pomôcť proti duchom a iným bytostiam, stále netuším, ako sa vlastne používajú. Stlačením číslic by sa malo aktivovať svetlo, ale nič sa nedeje. Na vine je aj zlý preklad do angličtiny s mnohými chybami a preklepmi. Remeselné menu po použití taktiež častokrát odmieta zmiznúť. Hádanky sú väčšinou typu nájdi správny kľúč od dverí, ale aj s nimi má niekedy hra problém. Jedna z nich spočíva v nájdení troch obrazov a ich správnom umiestnení do steny. Z nejakého podivného dôvodu hra vždy začne sekať, len čo jeden z obrazov zdvihnete.

Samostatnou kapitolou je vyhýbanie sa „stalkerom“, čo sú akési rohaté príšery, ktoré hliadkujú v niektorých miestnostiach. Nevedia totižto prejsť ani cez otvorené dvere a len na vás zízajú. Viete pred nimi iba utiecť a hra síce tvrdí, že majú krátky dohľad, ale akosi ma vždy našli okamžite po vstúpení do izby. Stalkerov normálnym okom nevidíte a tak sa musíte prepnúť do „iného“ pohľadu. Všetko stmavne do bledomodra, začne hrať podivný zvuk a zbadáte, že niektoré predmety majú na sebe určitú psychickú stopu ich predošlých majiteľov. Znie to ako zaujímavý nápad, ale jeho praktické využitie som akosi nepochopila. Hlavnú protagonistku Anyu dlhšie použitie tejto schopnosti  vždy unaví a začne otravne vzdychať. Okrem toho nachádzate po dome množstvo roztrúsených listov, cez ktoré zisťujete určité skutočnosti, čo po chvíli začne byť dosť nudné. Hra sa ukladá len na vybraných miestach a aj keď si zvolíte prepísať starý save, hra vám vždy vytvorí nový.

Miestami máte skôr pocit, že hráte akúsi nedokončenú alfa verziu, kde vidíte cez dvere a steny, textúry preblikávajú na viacerých miestach, niekedy sa zaseknete v podrepe atď. Na niektoré dvere sa dá kliknúť, na iné nie, na jednu stoličku si viete sadnúť, na zvyšok z nejakého dôvodu nie, je možné kráčať dole po železných stočených schodoch, ale naspäť musíte doslova vyskákať - a aj to s veľkými ťažkosťami. Hra je plná takýchto nelogickostí. Takisto nahovorenie postáv pôsobí veľmi amatérskym dojmom. Autori totiž použili kombináciu prirodzeného a počítačom generovaného hlasu, čo znie strašne. Logo Unreal engine 4 tejto hre, žiaľ, nepomohlo, ani scenárista z Killzone a ani to, že talianske štúdio Dreampainters už jednu podobnú hru za sebou má (Anna).

V prípade Haunted House: Cryptic Graves by autori lepšie urobili, keby produkt stiahli z predaja a kompletne ho prepracovali, pretože pár záplat túto katastrofu nenapraví. V súčasnej forme sa nám Atari za nehorázne vysokú sumu snaží predať otrasnú hru, ktorú by ste si nezapli ani na tablete na WC. Dajte od nej ruky preč!