Voda, veľa vody. Úlomky spomienok, temný svet, málo kyslíka a dlhá cesta do neznáma. Anoxemia je príbehovou adventúrou s jemnými prvkami hororu, ktorá vám však postaví všetky chlpy na tele, a to hlavne vďaka svojej obtiažnosti. Je to výzva, ktorá vám dá zabrať a potrestá vás za každú chybu. Ale možno ju v konečnom dôsledku oceníte.

Malo ísť o jednoduchú misiu, pozbierať zopár vzoriek z kontaminovanej zóny pod hladinou mora. No krátko po opustení lode sa všetko pokazilo. Komunikácia sa prerušila, moja ponorka nabúrala, ale prežil som. Dochádza mi však veľmi rýchlo kyslík a nikoho nemôžem zavolať na pomoc. Jediné, čo môžem urobiť,  je postupovať vpred s dronom ako s mojim jediným spoločníkom. Problémom ale je, že sa v poslednej dobe správa trochu čudne, ako keby chcel sabotovať moju misiu...

Tak takýmito slovami opisujú autori z BSK Games príbeh svojej novej hry Anoxemia, ktorý je od úvodu plný záhad. Jediné, čím ste si v hre istý (alebo nie?), je vaša identita. V Anoxemii sa dostávate do úlohy vedca, Dr. Baileyho, ktorého sprevádza operačný dron s názvom ATMA. Bez neho by ste boli celkom stratení, kedže slúži ako sonar, a tým pádom vás dokáže varovať pred blížiacim sa nebezpečenstvom a zároveň tiež ukázať správnu cestu k nájdeniu potrebného materiálu. Každopádne, ani sám Dr. Bailey nemá dobrý pocit z priebehu misie a počas celej hry vám bude opakovať slová vyjadrujúce jeho neistotu.

Čo sa vlastne stalo? Prečo sú vám všetky priestory temného sveta, stovky metrov pod hladinou mora, také povedomé? Čo robia celkom nové kyslíkové bomby uprostred nehostinného prostredia? Ako sa sem dostali? Kto ich sem dal? Množstvo otázok, no odpovede na seba nenechajú dlho čakať. V ceste za odhalením zápletky vám totiž stojí iba 38 levelov. Slovo „iba“ tu síce je na správnom mieste, no nie je všetko také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Príbeh hry sa vám odhaľuje pomocou jednoduchých kreslených komiksov, ktoré sa zobrazujú po dokončení úrovne a nadväzujú na predchádzajúce udalosti. Pri prvom spustení vás hra kompletne oboznámi s ovládaním, prezradí, na čo si máte dávať pozor a čo zbierať. V Anoxemii si totiž musíte neustále sledovať stav kyslíka a zostatok elektrickej energie drona. Čo sa stane, ak sa vám minie kyslík, je všetkým jasné, no rovnako tak zomierate po vyčerpaní elektrickej energie. Pri hraní rozhodne musíte dbať na to, aby ste mali všetkého dostatok a pri každej príležitosti zbierať náhradné náplne. Na dne mora sú skryté ako kyslíkové bomby, tak aj batérie, no nechýbajú tiež kyslíkové stanice, ktoré vám v ťažších situáciach výrazne pomôžu.

Okrem prospešných predmetov je dno mora posiate veľkým množstvo nástrah, ktoré zväčša pochádzajú ešte z vojny. Spočiatku budú vašim hlavným nepriateľom míny, ktorým sa stačí jednoducho uhýbať. Neskôr sa však pridajú rastliny či rôzne zariadenia, ktoré vás v lepšom prípade spomalia a krátia iba čas, v tom horšom vám zoberú 10% z kyslíka alebo z batérie. Vyslovene najnepríjemnejším nepriateľom sú malé obratné stvorenia neznámeho pôvodu, ktoré keď vás raz uvidia, zbavíte sa ich len veľmi ťažko.

Pomaly sa tak dostávame k hlavnej črte hry. Aj napriek necelým štyrom desiatkam levelov ňou rozhodne nepreletíte za pár minút. Dôvodom je vysoká obtiažnosť. Nečakajte však žiadnych náročných bosov a taktiež žiadne komplexné hádanky. Napríklad pri odpaľovaní uzatvorených prechodov budete musieť iba dbať na to, kam výbušninu umiestniť a podobne. V podstate sa dá povedať, že hra sama osebe nie je až taká zložitá a hlavnou prekážkou ste tu skôr vy sami. Problémom je, že ak napríklad prvýkrát narazíte na mínu, ani to nejako neriešite a pokračujete ďalej. Ak sa vám to ale stane po desiaty raz, už vám pravdepodobne stúpne hladina adrenalínu v krvi, kvôli čomu začnete robiť ešte viac chýb. Samozrejme, vždy si môžete dať pozor na nejakú z prekážok a povedať si, že už to konečne zvládnete. Tejto pozitívnej myšlienke však dáte veľmi rýchlo zbohom, kedže ani neviete ako a už sa opäť potápate ku dnu. Autorov tak treba rozhodne pochváliť za dizajn levelov. Je vidieť, že si pri ich tvorbe dali skutočne záležať a nikdy poriadne neviete, aká hrozba môže byť ukrytá za rohom.  

Spočiatku vám teda bude stáť v ceste iba premyslený dizajn jednotlivých úrovní (a vy), no neskôr sa pridajú aj veľmi jednoduché puzzle. Vzhľadom na to, že sa celý dej odohráva pod hladinou mora, na nejaké rozmanité prostredia v spojení s pochmúrnou atmosférou ani nebol priestor a autorov za to nemôžeme viniť. V hre sa pozriete do starých vojenských priestorov, temnej ponorky či strašidelných masových hrobov. Aj keď autori o Anoxemii hovoria ako o sci-fi hororovej hre, jej strašidelná stránka sa odhaľuje iba v niektorých úsekoch - a aj to iba na pár sekúnd. Je však skutočne náročná.

Skúste si položiť otázku, čo sa asi stane, keď vám napríklad pri desiatej úrovni klesne hladina kyslíka na takú hodnotu, že už ju nestíhate dokončiť a nikde nablízku nie sú kyslíkové bomby. Nie, nemôžete sa vrátiť späť a prejsť prechádzajúcu úroveň s menšou stratou kyslíka. Teda, môžete, ale to vám nepomôže, kedže hodnoty sa už v aktuálnej úrovni nezmenia. Čo vám teda zostáva? Presne tak, začať celú  hru odznova. Keď som hru spustil prvýkrát, bol som prekvapený, že tlačidlo na zmazanie herného postupu je hneď v hlavnom menu, takto „poruke“. Ale čoskoro som to pochopil.

V hre si skrátka treba dávať dobrý pozor na každý krok, chyby môžu byť osudné. Ak ste napríklad v 37. úrovni, tesne pred koncom, a nemáte dostatok energie či kyslíka, bohužiaľ, máte smolu. Ak sú ešte vaše nervy dostatočne silné, veľmi rýchlo sa naučíte poriadnej disciplíne a starostlivosti o vašu postavu. Pri treťom opakovaní už totiž vo väčšine úrovní viete, na čo si máte dať pozor, takže to, čo vám niekedy trvalo prejsť pol hodinu, spravíte do pár minút. Herná doba sa pri týchto trpkých lekciách môže pretiahnuť aj na takých desať hodín, čo je ale veľmi individuálne. 

Obtiažnosť rozhodne nepovažujem za mínus, kedže ak chcete hru dohrať, nestačí vám iba nezmyselne klikať po obrazovke, ale musíte byť neustále v strehu. Keď je vysoká obtiažnosť vytvorená takýmto spôsobom, je to v poriadku, no ak sú na vine bugy, ide o fatálnu chybu. Asi trikrát sa mi stalo, že som sa zasekol v priestore a jediné riešenie bol reštart úrovne. Vzhľadom na čas, ktorý som pri Anoxemii strávil, nejde o nič strašné, no aj tak ma to, samozrejme, nepotešilo.

Anoxemia nie je zlá hra. Ide na vás zľahka a nenápadne. Pohltí vás atmosférou a tajomným príbehom, no úspech vám len tak nedaruje. Ak sa však do nej ponoríte a aj napriek obtiažnosti budete premýšľať s chladnou hlavou, zistíte, že ide o kvalitnú hru, ktorá stojí za tých pár eur. Rozhodne ju ale neodporúčajte kamarátom so slabšími nervami.