Nová realtime stratégia na scéne mala slušný potenciál a prvé zmienky o hre naznačovali, že sa máme na čo tešiť. Etherium napokon odhalilo svoje silné stránky aj slabiny a už vám je určite jasné, že prevážili negatíva a nedopadlo to úplne ideálne.

Etherium je cenná surovina, o ktorú bojujú tri frakcie v hre. Je škoda, že sa o tento zdroj pri sólo hraní pobijete len v potýčkach na samostatných mapách a v režime Conquest. Produkt by stúpol na cene, keby obsahoval nejakú plnohodnotnú kampaň s misiami a príbehom. Conquest je, bohužiaľ, pomerne fádny režim, ktorý by za istých okolností mal šancu zaujať, ale v jeho aktuálnej podobe sa stane rýchlo stereotypným a nezáživným.

Samotný systém hry je slušný a tvorcovia sa evidentne snažili prísť s ničím novým. Podobnosť s inými stratégiami je však zrejmá, hoci niektoré veci Etherium rieši po svojom. Niekedy úspešnejšie, inokedy menej, v každom prípade sa na to zvyknúť dá a nechýbajú vcelku solídne taktické možnosti. Základom hry sú boje priamo v teréne, kde je cieľom zničiť hlavné sídlo nepriateľa. Prostredia sú pomerne rôznorodé  - od púšte, cez vulkanickú krajinu, až po ľadové pláne. Bojisko je rozdelené na sektory a v každom je umiestnený monolit, kde špeciálna divízia postaví centrálnu budovu. Týmto spôsobom si privlastníte okolité územie, kde môžete postaviť maximálne tri (v prípadne Vectide  impéria štyri) obranné veže, ktoré môžu byť zamerané proti pechote, vozidlám alebo letectvu. 

Hlavné sídlo, s ktorým už začínate, má niekoľko slotov a centrálne budovy v ostatných sektoroch zvyčajne jeden až tri, ktoré umožňujú prikúpiť zodpovedajúci počet vylepšení. Ak je v sektore ložisko etheria, dá sa jeho prísun zvýšiť výstavbou podporných ťažobných zariadení. Technologické centrá umožňujú produkciu pokročilých jednotiek a logistické dovoľujú vyrobiť viac posíl. ComSat prístavba pridáva veliteľské body využívané na vykonanie špeciálnych akcií. Tri sú zhodné pre všetky frakcie (zrýchlenie označenej divízie, ústup, orbitálny útok) a ďalšie tri individuálne pre každú veľmoc. Môže to byť odhalenie časti mapy, zrýchlenie výstavby alebo iná podpora. Ak chcete v sektore (v okolí centra) privolávať posily, potrebujete kozmodróm, na údržbu priľahlých jednotiek poslúži opravovňa a hodí sa aj zásobáreň.  Vojenský komplex obnoví časť strát z boja. Vyspelejšia frakcia môže vytvoriť ešte aj generátor ochranného silového poľa a orbitálne delo. Niekedy je ťažké rozhodnúť sa, na ktoré z týchto vylepšení obetovať cenné sloty. Môžete ich však podľa potreby aj predať a nahradiť niečím iným.

Jednotky sú rozdelené do troch kategórií - pechota, vozidlá a letectvo. Spočiatku je výber pomerne obmedzený, ale prístavbou vylepšení sa rozšíri. Dokonca pribudne možnosť postaviť masívne kolosy - ničivé posily ťažkého kalibru. Armády však nikdy nedosiahnu závratné počty, hoci sa produkujú v (neoddeliteľných) skupinkách. Jednotky majú svoje silné stránky aj slabiny a hodia sa proti rozličným druhom protivníkov. Sú medzi nimi aj obliehacie stroje určené na ničenie centier a obranných veží.

V boji zohráva úlohu terén a prírodné živly. Pechota má obranný bonus v lese a ruinách, kde je aj nenápadná. Jednotky majú rôzny dostrel, niektoré musia mať pri útoku čistý výhľad, iné dokážu páliť aj ponad kopec a zasiahnuť vzdialený sektor. Za zmienku stoja neutrálne kreatúry, ktoré okupujú niektoré sektory, môžu byť agresívne, ale za istých okolností sa dajú ovládať a použiť proti nepriateľom. Takéto alebo iné výhody umožňuje aj transformovanie vybraných rozšírení na unikátne - napríklad ComSat na centrum hackerov.

Podľa druhu terénu sa v určitých časových etapách rozpúta piesočná búrka, metelica, zúri tornádo, hurikán, nastáva sopečná erupcia alebo magnetická búrka. Spravidla to trvá niekoľko minút a vždy to ovplyvní situáciu na bojisku. Napríklad elektromagnetická búrka nedovolí používanie špeciálnych veliteľských akcií, láva poškodzuje pozemné jednotky, hurikán letecké a navyše sa počas neho nedajú produkovať nové jednotky. Jedna z frakcií má pritom zaujímavú možnosť spustiť živelnú pohromu práve vtedy, keď sa jej to hodí - ak má dostatok veliteľských bodov.

Conquest k bojovej zložke pridáva ešte niečo navyše. Hráč začína na globálnej mape vesmíru, kde sa pohybuje v ťahovom režime s jednou  loďou (neskôr až tromi) a musí so znepriatelenými frakciami bojovať o planéty v slnečnej sústave. Tých je len hŕstka, ale každá obsahuje tri zóny. Dobyté teritóriá prinášajú okrem prísunu etheria aj rôzne bonusy, ktoré sa prejavia v ďalších bojoch, priblížia hráča k víťazstvu a pridajú viac bodov na výskum.

Panel výskumu obsahuje technológie rozdelené do piatich stupňov. Za body výskumu hráč jednak sprístupní ďalší stupeň, ale aj priamo odomyká nové jednotky a podporné doplnky, ktoré využije na bojisku. Ale vďaka investícií do logistiky môže k tomu na mape vytvoriť ešte jednu alebo dve vesmírne lode navyše.

Lode slúžia na presun od jednej planéty k druhej a hráč si potom zvolí, ktorú zónu napadne a pokúsi sa získať v plnohodnotnom pozemnom boji. Lode frakcií ale môžu bojovať aj priamo na mape medzi sebou. Sú to však len symbolické potýčky, kde si spravidla protivníci uberú hodnoty života v náhodne generovanom automatickom boji a jedna loď ustúpi a odletí.

Na mape vesmíru sa dajú využiť politické karty, ktoré hráč aplikuje podľa uváženia. Poslúžia napríklad na ochromenie ťahu súperov alebo prinesú nejaký bonus. Všimnúť si môžete aj tri fázy kumulácie etheria, ktoré ovplyvnia prístupnosť surovín v  nastávajúcich bojoch. Etherium sa buď náhodne objavuje v sektoroch na bojisku, alebo sú naopak zdroje obmedzené.

Ako už bolo spomenuté, činnosti na globálnej mape prebiehajú v ťahovom režime, na všetko pritom používate akčné body. Keď sa vám minú, jednoducho ukončíte kolo a sledujete aktivity nepriateľskej AI. Pri dobýjaní ide predovšetkým o získavanie víťazných bodov, ktoré nadobudnete plnením misií, čo sú v tomto prípade skôr achievementy, ktoré dosiahnete pri postupe. Dostanete ich napríklad za zničenie nepriateľskej letky, ovládnutie troch planét alebo keď na každej budete mať pod kontrolou aspoň jednu zónu.

Možno to všetko neznie zle a určite sú niektoré prvky hry zaujímavé, ale na dlhodobú zábavu to, bohužiaľ nestačí. Príbeh len ako veľmi okrajová súčasť hry by sa dal ako-tak tolerovať, zásadným problémom je však  monotónny a otupujúci postup na bojiskách. Vždy totiž ide len o jedno - zničiť hlavnú budovu súpera. Neustále sa teda budete snažiť iba o to, aby ste po získaní niekoľkých sektorov zasadili smrtiacu ranu nepriateľskej báze. Niekedy som to dosiahol dosť jednoducho - postavil som tech centrá, vyrobil niekoľko bombardérov alebo letecké transporty s pechotou, ktoré preleteli až ku kľúčovej budove nepriateľa a kým sa protivník spamätal, bolo po všetkom.  

Na samostatnej mape je to v poriadku. ale v Conquest režime, kde absolvujete desiatky v podstate identických bojov, to rýchlo začne byť strašná nuda. Keď za snahu pri útoku získate novú zónu, ešte nejakú motiváciu máte. Horšie je to vtedy, keď sú na ťahu nepriatelia. V jednom kole na vás zaútočia niekedy aj päťkrát. A vždy, keď sa prenesiete na bojisko, musíte stále znovu a znovu dobýjať ich HQ, inak o územie získané rovnakým spôsobom prídete. Minimálne v tejto defenzívnej fáze mohol byť postup v boji odlišný - napríklad udržanie svojej základne na planéte počas desiatich minút, kým nepriateľ útočí vo vlnách. Ale nie je a tak sa neustále točíte v kruhu a robíte dookola  jedno a to isté. Tvorcovia sa potom nemôžu čudovať, ak potom hráč ani nemá veľmi chuť hrať ponúkaný multiplayer pre jednotlivcov alebo dvojice, kde je priebeh, samozrejme, tiež ten istý. Ibaže už proti vám namiesto húževnatej AI stoja živí protivníci.