Séria Assassin’s Creed má milióny fanúšikov na celom svete, no pokojne môžeme povedať, že rovnakému množstvu hráčov už začína pomaly liezť hore krkom. Kedysi predstavovala to najzaujímavejšie, čo sa v stajni Ubisoftu dalo nájsť. Každoročným vydávaním (naposledy už dvakrát ročne) a len malými zmenami však časť zo svojej popularity stratila. Na druhej strane však stále predstavuje obrovský potenciál s množstvom historických období, exotických lokalít a aj zaujímavých postáv. Ubisoft si toho je vedomý, rád by hráčov priviedol na nové miesta, no už cíti, že ak by značku podojil ešte viac, nemuselo by to dopadnúť dobre.

A pravdepodobne takto vznikla nová, menšia trilógia Assassin's Creed Chronicles. Zahadzuje za hlavu veľké príbehy a ešte väčšie revolúcie, orientuje sa na menšie silné postavy a pripomenie nám aj známe tváre. Pritom sa hrateľnosťou vracia k prenosným odbočkám Altaïr's Chronicles alebo Discovery. A práve prvá časť novej trilógie nás zavedie tam, kam sme sa v hre chceli pozrieť už dávno - do Číny. Na vlastnej koži zažijeme pád dynastie Ming v prvej polovici 16. storočia.

Ak ste videli krátky film Assassin's Creed: Embers, budete mať výhodu. Príbeh vám bude známy a sleduje mladú čínsku asasínku Šao Jun, ktorá sa do svojej domoviny vracia po niekoľkých rokoch, keď trénovala v Toskánsku so starým známym majstrom Eziom. Ten nie je len vyblednutou spomienkou, ale vo flashbackoch vás naprieč hrou učí rôzne techniky, ktoré vám neraz padnú vhod. Dôležitejšie je však to, čo si od neho Šao Jun odniesla domov. Bohužiaľ ju viac ako obsah tajomnej krabičky zaujíma pomsta a tam do deja vstupujete aj vy, pričom sa stávate svedkami najcennejšej lekcie, akú Šao Jun kedy dostala.

Na pomery menšej hry je príbeh skutočne solídny. Expozícia je výborná a rozprávanie pomocou statických animácií s jedinečným výtvarným štýlom (niečo ako rozpité vodovky) má svoje čaro. No je škoda, že po pár chvíľach príbeh skĺzne do priamočiareho klišé o slepom sledovaní pomsty, pričom si to odnesú tí, ktorých má práve Šao Jun najradšej. Fanúšikov série však rozhodne poteší náhľad na históriu nekonečného boja medzi zabijakmi a templármi v tomto  kúte sveta, kde sa templárom podarilo ovládnuť krajinu a prostredníctvom  moci ovplyvňujú nielen politiku. Šao je príslušníčkou ohrozeného druhu a je tak len na nej, aby sa s tým pokúsila niečo spraviť.

Séria Assassin's Creed od svojich stealth začiatkov už prešla poriadny kus cesty a nie je nič výnimočné, že sa z mnohých pre vás nepríjemných situácií dokážete prebojovať. Skrývanie v tieňoch a na miestach, kde vás nie je vidno, môže stále fungovať, no ten priamočiary akčný štýl vám séria neodopiera a nenúti vás k tomu, aby ste hľadali alternatívnu cestu. Prechod zo sandboxu do akčnej platformovky v tomto prípade hre prospel. Často vás tlačí práve do tichého postupu a k tomu, aby ste zostali nevidení. Z boja sa budete snažiť skôr utiecť, nie doň bezhlavo vrhať. Úrovne sú však komornejšie. Veľkolepé mestá sú preč, tu je to len o hradbách a jednoliatych stavbách, ktoré ponúkajú obmedzený počet ciest, no tu a tam na alternatívu narazíte a nemusia skrývať len zberateľné bonusy, ale aj schodnejšiu cestu.

Prirovnanie k Altaïr's Chronicles z úvodu hru vystihuje asi najlepšie. Chronicles: China je 2,5D hrou, no podobne ako pripravovaný tretí Trine sa nebojí využívať hĺbku a aj keď väčšinu času trávite rolovateľnou hrateľnosťou z jednej strany do druhej, levely sú poskladané aj do niekoľkých vrstiev s hĺbkou. Pred nepriateľmi sa teda môžete skryť tak, že sa posuniete bližšie alebo ďalej v obraze, no taktiež sa vám takto otvárajú nové cesty a možnosti pohybu. Pritom v neskorších fázach sú už úrovne skutočne bohato vetvené všetkými smermi a veľmi dobre kompenzujú pomalší rozbeh v prvých pár leveloch, ktoré vás za srdce príliš nechytia.

Už som písal, že sa súbojom budete cielene vyhýbať, no nie vždy sa vám to podarí, prípadne to v niektorých herných momentoch ani nie je možné. Zo začiatku sú boje strnulé, neohrabané, len o stláčaní dvoch-troch tlačidiel v zabehnutom rytme, no postupne, keď vás Ezio vo flashbackoch naučí nové schopnosti, stáva sa boj elegantnejším a zábavnejším. Jedným z dôvodov, prečo sa bojovaniu budete vyhýbať, je nie príliš vydarené ovládanie, keď vás presila nepriateľov zloží behom chvíľky. Rýchlo sa ale učíte nové spôsoby nenápadného likvidovania a napríklad také zabitie v sklze si zamilujete. Rovnako môžete využiť aj finty, ako pískanie či petardy. Niekedy na odlákanie, inokedy na získanie výhody.

Hra ponúka celkovo 12 pasáží. Niektoré sú dlhšie, iné kratšie. Ich zábavnosť je dosť kolísavá, no väčšine z nich sa dobre darí udržať si vašu pozornosť. Keďže sú pomerne členité, nájdete v nich aj sériu vedľajších, nepovinných úloh. V závere vás zväčša čaká konkrétny cieľ, ale cestou k nemu môžete zabíjať špiónov, zachraňovať kurtizány či páliť sviečky za mŕtvych bratov. Na základe vášho výkonu ste ohodnotení bodmi a podľa ich počtu získavate vylepšenia pre svoju postavu. Môžete si tak rozšíriť inventár, zlepšiť zdravie, zvýšiť účinnosť zbraní a podobne. No postupne sa zlepšujú aj nepriatelia a musíte sa naučiť prekonávať ich štíty či uhýbať sa guľkám. Zopár levelov však je viac či menej len o úteku, zväčša z horiacich lokalít, a tieto sú hodnotené na základe času.

Chronicles: China ponúka všetko to, čím je charakteristický zvyšok série. Nechýba tak parkour, lozenie po vysokých budovách či dokonca skákanie do sena. Chýba tomu však ten náboj, ktorý majú podobné sekvencie vo veľkých hrách. Šplhanie na vežu je vždy zážitok sám osebe, no tu je to len o tom, aby ste boli správne nasmerovaní, pričom môže tiež občas zahaprovať práve ovládanie. A najvýraznejšie, bohužiaľ, práve v misiách, kde musíte utekať z plameňov. Nie je to vôbec častý jav, no ak vám ide o čo najlepší čas, tak nahnevá, keď sa postava niekde zasekne alebo nezorientuje správne.

Obrovskú službu hre robí dabing a hudba, ktorým sa dá len máločo vytýkať. Hudba je pestrá, rôznorodá, nenudí a opakuje sa len v pasážach s únikom. Naozaj sa počúva veľmi dobre a skvele hru dokresľuje. Dabing je výborný a herci svoju prácu odviedli na jednotku (len Ezia dabuje niekto iný). Má to len jednu chybičku. Akosi v hre nesedí, že stráže a obyčajní vojaci hovoria po čínsky, no hlavná hrdinka a všetky iné dôležité postavy po anglicky. A bez prízvuku. Výkony hercov sú naozaj slušné, no k celkovej téme by sa skutočne nejaký ten prízvuk hodil. PC verzia obsahuje aj české titulky a preklad je podarený.

Aj z hľadiska grafiky ide o veľmi podarený titul. Technologicky nie je až taký kvalitný, keďže Unreal Engine 3 má už svoj vek a tu a tam to môže byť vidno na drobných chybičkách, no celé to ťahá hore výtvarný štýl, ktorý opäť evokuje vodovky alebo olejomaľbu. V kombinácii s niekoľkými vrstvami obrazu to vyzerá výborne. Ostré je centrum diania, pozadie aj popredie sú rozmazané a do toho je vsadených mnoho „rozpitých“ objektov, ako napríklad kríky, vlajky a podobne. Nároky PC verzie nie sú nijako zvlášť krvavé, no nepotešia chyby, na ktoré môžete naraziť. S najväčšou pravdepodobnosťou na AMD kartách. Preblikujúce objekty a časti obrazu ťahajú dojem z hry dole.

Assassin's Creed Chronicles: China je vydarenou hrou a taktiež slušnou expanziou známeho univerza, ktorá fanúšikom rozhodne má čo ponúknuť. A možno aj hráčom, ktorí už nad sériou zlomili palicu, keďže prichádza s príjemne spracovaným exotickým prostredím a novým konceptom. Mohla by sa však svižnejšie rozbehnúť, takto si úvod z tých zhruba 8 hodín hrania až tak neužijete. Rôzne chybičky a bugy sa ešte dajú vyladiť a potom si k hodnoteniu môžete ten pol bod navyše pripočítať, ani to však nezachráni nie práve najlepšie navrhnutý súbojový systém a ovládanie, ktoré vám vie spraviť medvediu službu.