Svet nezávislých projektov je nesmierne čarovný a osviežujúci. Hlavne ak vám niečo v hernom svete chýba, určite na tom nápade už niekto pracuje. O návratoch do minulosti a pripomínaní si starších projektov nehovoriac. Lenže nie všetko indie si zaslúži vašu finančnú podporu alebo aj pozornosť. Wickland čerpá zo starších arénových strieľačiek z vlastného pohľadu, predovšetkým Quake III: Arena. Bude to však dnes ešte stačiť?

Nebudeme si klamať a rovno si nalejme čistého vína. Chutí? Výborne, len to nekopnite do seba naraz a pekne si ho vychutnávajte. Spravíte pravý opak toho, čo vykoná Wickland s vami po spustení. Vhodí vás do vody, v ktorej nielenže nedokážete plávať, ale vám niekto neustále tlačí hlavu pod hladinu, do nie veľmi lákavej bariny. Po úvodných minútach sa mnohé nedostatky môžu zdať ako maličkosť, veď hra obsahuje len osem arén, ktoré navyše svojou rozlohou patria k tým skromnejším, multiplayer s jedným jediným módom a hlavne kryštalicky jednoduchú hrateľnosť. Poviete si, že tam sa jednoducho nemá čo pokaziť. Chyba lávky, vo Wickland toho nefunguje pomerne dosť a navyše vám aktivačné kľúče nerozdáva nik na železničnej stanici k strážnej veži, ale si ich musíte poctivo kúpiť. A úprimne, Wickland za tie peniaze nestojí, obzvlášť, ak tu máme Quake Live.

Najprv však zopár teplých slov pre neznalých vyššie uvedenej klasiky. Kedysi sme od FPS očakávali najmä poriadnu kampaň (6 hodín trvala možno tak jedna epizóda z mnohých) a „mulťák" sme si užívali skôr na lokálnej sieti. Najlepšie v školskej IT miestnosti, počas nudných hodín písania v T602ke či „programovania” v Pascale. Spomienky na Duke Nukem 3D, Shadow Warrior, Redneck Rampage, Dooma či Hexena a Heretica sú nezabudnuteľné. Wickland stavia na podobnú jednoduchosť a hlavne rýchlosť. O tú šlo predovšetkým: byť neustále v pohybe, a to nielen kľučkovaním kade-tade, no i poskakovaním a zbesilým stieľaním po všetkom, čo sa pohne. Na chlp presné mierenie bez akýchkoľvek pomocníkov bolo nutným skillom, bez ktorého ste sa nikam nepohli alebo len plakali v kúte, pretože kto závahal, padol. Zásahové zóny? Iba ak vo vlhkých snoch kemperov. Nemuseli sme k tomu mať perky, postupne odomykajúci sa kontraband zbraní či odmeny v podobe nových nášiviek na uniformu. Bola to zábava. Lenže tie časy sú dávno preč a ktovie, či ich chceme skutočne späť.

Wickland je nostalgickou spomienkou na Quake v kombinácii s Hexenom (a Hereticom) so štipkou Unreal Tournamentu na záver. Ak ste si mysleli, že pobehovanie a poskakovanie v Call of Duty je príliš arkádové, máte len polovičnú predstavu o tom, ako to vyzerá vo Wicklande. Nie je to na škodu veci, avšak znamená to jediné: nováčikovia, ktorí strávili postupným cibrením schopností menej ako desať hodín, budú dostávať permanentne na frak, často bez jediného fragu. Leninov najznámejší výrok („Učiť sa, učiť sa, učiť sa!") je jedinou vhodnou alternatívou. Masochistickou alternatívou. A často budete brblať aj v momente, kedy to už skutočne viete a killy rozdávate s prstom vo svojom obľúbenom telesnom otvore. Dôvod? Nakoľko servery Wicklandu takmer neustále zívajú prázdnotou, je nutnosťou siahnuť po umelej inteligencii. Na hráča časom naďabíte, ak teda servery vôbec fungujú a nevyhadzujú vás permanentne do úvodného menu, takže sa handrkujete častejšie s botmi. Nie je to príšerná nuda, to ani nikdy nebola v konkurenčených projektoch, avšak do plnohodnotnej zábavy to má neskutočne ďaleko. Dupľom, ak to teda funguje v každej strieľačke. Prečo by sme teda potom mali platiť za Wickland?

Hrateľnosť je postavená na prvku, ktorý sa nedá nazvať inak ako kontroverzný. Zbrane ako také počas hrania nezbierate, ani tú najmenšiu striekaciu pištoľku. Na podlahe sa váľajú iba masky monštier - a každá potvorka predstavuje práve jednu zbraň. Navyše má každý skalp vlastné zdravie, po ktorého vyplytvaní sa stráca z vášho inventáru a presúvate sa do predchádzajúcej postavy alebo do tej základnej, ľudskej. Ak stratí zdravie tá (hoci v talóne ešte môžete mať aj iné monštrá), nasleduje respawn. Základná postava s lukom a bez magických znalostí nič nepokazí, kadencia streľby evokuje skôr prácu automatickej pušky. Ostatné masky pridávajú rôzne prkotiny, ako napríklad náhradu brokovnice, granátov, laserovej pušky a podobne, len vo fantasy prevedení. Nezvyčajný nápad možno znie zaujímavo, avšak okaté búranie zabehaných stereotypov je skôr na škodu. Subjektívne otravný nápad je zbytočne mätúci a frustrujúci.

Bodovanie killov je vzhľadom na vyššie uvedené vyriešené pragmaticky, v konečnom dôsledku ale nešťastne. Celkové plus/mínus hodnotenie je rozdelené podľa toho, či zlikvidujete alebo zomriete v koži beštie alebo človeka. Zneškodnenie monštra vám pridá bod, človeka dva, do mínusu idete v prípade smrti v danej koži. Spočiatku budete hľadieť na výsledkovú tabuľku s priblblým výrazom na tvári, neskôr ju radšej začnete ignorovať. Prítomnosť masiek len zbytočne triešti a rozbíja akčnú hrateľnosť. Nie je to všetko. Počas hry môžete v nastaveniach modifikovať… vlastne počkajte, nemôžete zmeniť nič, maximálne tak pridať botov v singleplayeri alebo opustiť hru. Nič viac. V hlavnom menu už meníte ich inteligenciu, ktorá je dostatočne odstupňovaná, ale žiadne prepracovanejšie zmeny tu nie sú. Tam, kde konfigurácia Unreal Tournamentu svojou pestrosťou umožňovala divy, nám Wickland, od ktorého sme to ako od nezávislého projektu skrátka automaticky čakali, ponúka jedno veľké nič. Sadni si a strieľaj. Nie, to nám skutočne nestačí!

Mapy nie sú ničím zaujímavé, nudný level dizajn nedokáže zaujať ani so stredovekými motívmi. Primitívne bludiská a otvorené priestory sa striedajú až príliš okato. Architektúra svetov by mala ponúkať pestrosť, avšak práve v týchto bodoch maximálne zlyháva. Opakujúce sa textúry chodieb nedokážu ničím imponovať. Stredoveký hrad prezentovaný hnusnou šeďou prvé minúty evokuje v hráčovi kamenný chlad. Najhoršie na prezentovaných úrovniach je však to, že sú to skutočne len chodby a haly. Bez akýchkoľvek predmetov, objektov na stenách alebo čohokoľvek, čo by oživilo inak pusté prostredia. Nepotrebujeme milión plus jeden grafický efekt, z ktorého nám grafická karta bude funieť ako my po behu na autobus, avšak celkovo Wickland nielenže zle vyzerá po grafickej stránke, ale je amatérska, aj čo sa týka samotného dizajnu máp a celkovej architektúry. Navyše tu nájdete len osem máp, z toho dve boli pridané len nedávno. Neskutočne miniaturizovaný obsah je výsmechom oproti konkurencii, či už tej súčasnej alebo tej obrastenej machom. Desiatky pestrých a rôznorodých máp tu nenájdete a i tie, ktoré sa vám ukazujú vo voľbe výberu, by ste si ani za nič nestiahli zo steamackého workshopu do svojej obľúbenej hry.

Animácie pohybujúcich sa postavičiek akoby vypadli práve z dôb prvého „UTčka". I tam boli stále lepšie, než plávajce presuny vo Wicklande. Hudba ujde aspoň zo začiatku, ústredná melódia je chytľavá, no v hre samotnej už ide úplne bokom. Kvôli nej si predsa multiplayerovú strieľačku nekupujete. Zvukové efekty zodpovedajú skúsenostiam samotných tvorcov. To, že boli nahrávané pravdepodobne nimi samotnými, nebudeme nikomu zazlievať, avšak nič to nemení na fakte, že rôzne škreky a pazvuky sú často až smiešne. Vždy je lepšie radšej od vecí upustiť, ak ich nedokážem robiť poriadne. Výsledok potom nie je taký zúfalý ako technické spracovanie vo Wicklande.

Wickland trpí množstvom neduhov. Je orezaný až na kosť, a to nielen spracovaním, počtom máp, módov, nulovými úpravami a modifikáciami, nastaveniami, rôznymi možnosťami editácie, ale, žiaľ, prejavuje sa to i v zábave a počte hráčov na serveroch. Ak by sme na hru narazili niekde zadarmo, neodrádzali by sme vás a odporučili to aspoň skúsiť. Za akýkoľvek peniaz však Wickland stráca akýkoľvek zmysel. Ako počin amatérov berieme, nech ukážu, čo vedia, avšak tých 10 € radšej investujte do knihy alebo kúpte svojej drahej polovičke kvet.