Zbožňujem, keď sa objaví nová, malá a neznáma hra, sadnem si k nej bez akýchkoľvek očakávaní a zrazu ma očarí dospelý, prepracovaný a vycibrený kus umenia. Pozoruhodné dielo, ktoré sa nepretŕča na titulkách, ale skryté niekde bokom si hľadá publikum, ktoré ho dokáže oceniť. The Charnel House Trilogy je presne takým počinom. Nenápadná hra, ktorú by ste na Steame jednoducho odignorovali, no prináša silný príbeh naplnený hrôzami. Nie strašidlami, vrahmi a nadprirodzenými silami, ale bežnými ľuďmi a ich osudmi.

Strata blízkeho človeka je zo všetkých hrôz najväčšia. Vytvorí ranu, ktorá sa nikdy nezahojí, bude vás v noci budiť zo spánku a dokáže sa vždy doširoka otvoriť, aj keď to nečakáte. Aj tých najsilnejších to poznačí a úplne zmení. Aj takúto podobu má hrôza, ktorej v hre budete musieť čeliť. Alex Davenport, hrdinka dvoch z trojice segmentov hry, ju zažila na vlastnej koži, no aj ako svedok. Sama sa s tým pred vašimi očami vyrovnáva, no zároveň je vaším sprievodcom, keď sledujete stratu niekoho iného.

Alex je mladá nezávislá žena a tak trochu outsider. Medzi priateľmi nie je najobľúbenejšia a aj tých pár, ktorých má, si udrží len preto, že nosí masku a pretvaruje sa. Jej rodina je úplne rozbitá, s priateľom sa rozišla a aby toho nebolo málo, nočný telefonát jej oznamuje smrť jej otca. Potrebuje od všetkého utiecť. Potrebuje utiecť od svojho vlastného života. Ešte predtým sa však musí zhlboka nadýchnuť a potom sa vydáva na nočnú cestu za starou známou, ktorá ju však zavedie do srdca samotnej temnoty. Takže sa len pobalí a naskočí na prvý nočný vlak, ktorý dorazí.

Noc je chladná a aj keď sa Alex vybrala na vlak skôr naslepo, hneď na stanici narazila na príjemnú, aj keď svojskú spoločnosť v podobe Harolda Langa. Zatiaľ síce nevie, kto to je, no aspoň na stanici nie je sama. Zároveň ani netuší, ako je s jeho osudom prepletená. Po pár zdvorilostných frázach prichádza vlak, no trochu iný, než dvojica čakala. Prichádza Stará Glória, parná lokomotíva s historickými vozňami, ktorá nie je dobrým znamením. Jedno je isté, táto cesta vlakom neskončí tak obyčajne, ako začala.

Point-and-click adventúry to dnes majú ťažké, a tak sa snažia jasne diferencovať. Aby ste už na prvý pohľad vedeli, či je to niečo pre celú rodinu, niečo jednoduché alebo naopak poriadna výzva, vtipná jazda či napätím poháňaná horská dráha. The Charnel House Trilogy je o rozprávaní. Snaží sa zaujať skutočne najskôr príbehom a až potom všetkým ostatným. A to až do takej miery, že na pomerne malom priestore rozvíja veľa vedľajších dejových línií. Občas to pôsobí až trošku surrealisticky. Akoby boli do hry vkladané drobné asociácie a náhodne sa tu a tam vynárali. Nakoniec sa však všetky spoja a zohrajú spolu veľké finále. Každá poznámka, dialóg či drobnosť v obraze sa tak dopĺňajú ako kolieska v hodinkách.

Rovnako sa zdá byť aj názov hry pomerne zavádzajúci. Nie je to trilógia. Hra pozostáva z troch segmentov, to áno, no najskôr sa môžu zdať voľne vystavané, podobne ako sú formované jednotlivé časti príbehu. Až v závere sa spoja. Všetkými tromi časťami sa však nesú rovnaké témy. Jednak sú to postavy a ich cesta na tajomný ostrov, kde sa chcú vymaniť z problémov svojho života. Najmä je to však téma hororu, ktorá sa prelína celou hrou. Na jednej strane je to horor reálny, ktorý je reprezentovaný tým, čo sa deje postavám. Na druhej zas fiktívny horor, ktorý je reprezentovaný vymysleným hororovým spisovateľom a jeho dielom, na ktoré až priam poeticky odkazuje každá z epizód.

Výsledkom toho je hutná atmosféra, ktorá vás v The Charnel House Trilogy sprevádza pri každom kliku. Rozdiel medzi realitou a fikciou sa začne veľmi skoro strácať a obe zložky sa začnú prelínať. V žiadnom momente si nemôžete byť istí, že práve teraz ste v bezpečí. Horor nestavia na ľakačky a iné prvoplánové momenty, ale na postupné budovanie napätia a zhusťovanie vypätých okamihov. Raz za čas tu však narazíte na momenty, kedy sa pred vami niekto objaví a hneď aj zmizne, no to je skôr niečo ako predzvesť a odkaz pre vás, aby ste mali pred touto postavou náskok.

Tým, že sa autori sústredili na rozprávanie, ako keby zabudli na ostatné prvky, ktoré by mala poctivá adventúra ponúknuť. Možností interakcie a dialógov sú síce dostačujúce a nepôsobia len ako vata, no mohli by byť viac vetvené. Zvlášť ak sa hra snaží venovať množstvu vedľajších príbehových odbočiek. Prakticky asi len 3 alebo 4 dialógy v hre môžete ďalej rozvinúť ďalšími otázkami. A podobné je to aj v oblasti hlavolamov. Tých je v hre len pár a nie sú veľkými prekážkami. Skôr iba drobnými zastaveniami na ceste vpred príbehom. Výhodou je, že si hra udržuje stále tempo bez toho, aby ubrala niečo z atmosféry. Nevýhodou zas to, že skúsenejším hráčom môže chýbať väčšia výzva.

Pixel art grafika nie je v adventúrach žiadnou novinkou. Najviac ňou boli známe tituly od vývojárov Wadjet Eye Games, ktorí takto odkazujú na dobu najväčšej slávy žánru a neskôr sa k nim pridali aj ďalší. No časom sa z art štýlu stala póza. Aj The Charnel House Trilogy stavia na pixel art, no nevyzerá klišovito. Aj na tieto pomery pôsobí minimalisticky. Prostredia neprepĺňa zbytočným množstvom rozpixelovaných objektov, zvlášť neskôr. Potešia drobnosti. Napríklad detailný náhľad na postavu pri dialógu, kde sa jej mení výraz tváre v závislosti od nálady.

Hra boduje aj po zvukovej stránke. Samozrejme, za mnohé vďačí soundtracku, ktorý vo vás síce nebude dlho rezonovať, no pri hraní skvele dotvára atmosféru. Prakticky hrá podľa nej. Vie, kde zvoľniť a kde zas trošku pritlačiť. Skvele to prezentuje už prvý segment, Inhale, kde hudba hneď niekoľkokrát zmení svoju tvár a v jednej časti dokonca funguje v skvelej symbióze s ruchmi prostredia. Rovnako ako výtvarný štýl, aj hudba je minimalistická, dominuje klavír. Poteší aj kvalitný dabing, kde postrehnete niekoľko známych mien. Napríklad spisovateľku Madeleine Roux alebo Jima Sterlinga a ďalších.

The Charnel House Trilogy je obrovským prekvapením z nezávislej scény, ktoré sa objavilo skutočne znenazdajky a ponúka natoľko unikátny a zaujímavý herný zážitok, že naň len tak nezabudnete. Je to však iba jednosmerná jazda. Aj keď v hre môžete objavovať viac skrytých vecí a popkultúrnych odkazov, nie je to dostatočný dôvod na to, aby ste sa k nej ešte niekedy vrátili. A tým, že je jednoduchá, ju prejdete za zhruba 2 hodiny. Do rúk tak vlastne dostávate silný interaktívny hororový „celovečerák" zhruba za cenu jedného lístka do kina, ktorá dĺžku hry aspoň trochu vyvažuje. Nie všetky otázky si tu však nájdu svoje odpovede a zdá sa, že budúci rok by sme sa mohli na príbeh pozrieť z iného uhla.