Existujú hry, pri ktorých stačí stráviť zopár minút a viete o čom sú. Existujú aj také, ktorým sa treba venovať niekoľko hodín, aby ste ich pochopili a potom sú tu tituly, ktoré vás jednoducho odrovnajú. S otvorenou sánkou som sledoval prezentáciu za zatvorenými dverami osviežujúco originálneho titulu Metronome. Ako podotkli veselí chlapíci zo spoločnosti GamePort, bol som jeden z mála novinárov, ktorému svoju hru odprezentovali. Svoj skromný a ľahko prehliadnuteľný stánok tu mali iba z jediného dôvodu, nájsť pre svoj titul správneho vydavateľa.

Skôr než Mattias Nygren (prezident GamePort AB a šéf Team Tarsier) začal s prezentáciou, prebrali sme spolu najzaujímavejšie tituly, ktoré sa prezentovali na výstavisku GC. Po uistení, že zatiaľ Metronome nemá konkurenciu, projektor zablikal a na plátno boli premietnuté dve videá. Prvý bol teaser, ktorý bol v apríli tohto roku uvoľnený ako súčasť oznámenia vývoja Metronome. Druhé video už obsahovalo renderované zábery priamo z hry. Centrom bola fotografia, ktorú si bizarné postavičky vymieňali v opustenom kine, a o ktorú má evidentne záujem oveľa viacej ľudí, vrátane hlavnej postavy – bezmenného chlapca, alebo Kida, ak chcete. Obe videá slúžili iba ako malý predkrm, než sa spustilo skutočné real-time demo, pardon prototyp, ako ho nazývajú tvorcovia.

Cieľom hrateľnej ukážky bolo získať vstup do výťahu telekomunikačnej veže v strede mesta, v ktorej skončila žiadaná fotografia. Cesta k nej bola pochopiteľne účelovo tŕnistá, aby predviedla všetky nové prvky, ktoré robia z Metronome jedinečný titul. Misia Kida začínala v pokojnej štvrti pred siluetou metronóma, ktorý za sklenenou výplňou šliape do pedálov a poháňa mestské hodiny. Herný svet je plný metronómov, čo sú vlastne otroci byrokratickej entity, ktorá nielenže káže týmto stvoreniam, aby makali od svitu do mrku, ale vlastní všetok priemysel, infraštruktúru, kontroluje život a robí si zálusk na vlastnenie všetkých nápadov a myšlienok.

Kid sa pohybuje v tomto nehostinnom temnom svete a na svojej púti za odhalením byrokratickej mašinérie využíva pomoc, metronómov, zneužíva ich vo svoj prospech, ale hlavne manipuluje so zvukom. A na zvukoch stojí celá hra. Ako donútiť driemajúceho vrátnika v drevenej búde, aby otvoril rampu a vpustil vás do centra mesta? No predsa zvukom! Po krátkom prieskume, už Kid provokačne búchal na dvere s veľkým nápisom „Nerušiť!“ Majiteľ bytu nebol nadšený, niečo zašomral a pustil si uspávanku na dobrú noc. To bol signál na použitie prenosného rekordéra, ktorý sa podobá na vojenskú vysielačku kríženú s klasickým telefónom. Sem dokáže Kid uložiť akýkoľvek zvuk, ruch či hovorené slovo a spätne ich prehrať. A v útrobách rekordéra skončila aj sladká uspávanka, ktorá mala na vrátnika veľký vplyv. Hlavu mal čoraz ťažšiu, až mu nakoniec dopadla na vypínač elektrickej závory. Cesta bola voľná!

Vráťme sa však späť k rekordéru, základnej časti Metronome. Rekordér predstavuje interface, ale aj zbraň a manipulátor v jednom. Zvuky v Metronome sú rozdelené na tri druhy – ruchy (napr. strojov), melódie a hovorené slovo. Každý jeden druh má pre seba vyhradený jeden zásobník rekordéra a do jedného z nich vojde desať sekúnd. Čím je zvuk dlhší, tým je silnejší, ale zaberá aj viac miesta v rekordéri. Svoju sadu zvukov si môžete akokoľvek upravovať a trebárs môžete do zásobníka napáskovať desať sekundových ruchov. Budú síce slabšie, ale ich variabilita bude vysoká. Dôležitou funkciou rekordéra je aj zmena výšky tónu pri ukladaní zvukov. Taký štekot malého psíka nikoho nezastraší. Ale keď znížite výšku (pitch), stáva sa s neistého štekotu, presvedčivý brechot! Počas hrania nebudete iba využívať zdroje zvukov na naplnenie zásobníkov, ale zvuky si budete aj sami vytvárať. Neviete nájsť deštrukčný zvuk? Hoďte kameň cez okno, alebo vyprovokujete obyvateľov, nech na vás kričia!

A načo všetko slúžia zvuky? Také ruchy sú označované aj za deštrukčné a iba s nimi môžete premôcť nepriateľov, ako napr. mechanické policajné hliadky. Ak vás zastihnú potulovať sa po uliciach, okamžite vás začnú naháňať. Kid však odpovedá deštrukčným zvukom, ktorý doslova vyťahuje dušu zo stroja. Bombardovaním policajta zvukom (zo slúchadla prúdia sústredené kruhy) ho oslabíte, a jeho dušu je možné pohodlne vytiahnuť pravým analogom. Smer analogu presne určuje smer, akým bude duša ťahaná von (vibrácie ovládača dávajú najavo, že ťaháte správnym smerom)! Policajné hliadky sa pohybujú po meste a pravdepodobne ich bude možné aj obísť tichým pohybom.

Kid sa po uspaní vrátnika a zneškodnení policajtov dostal počas prezentácie pred ďalší problém – zablokovanú cestu ťažkým baníckym vozíkom pripojeným k navijaku. Pokus o otočenie kľuky navijaka skončil neúspechom. Kid je slabý a treba pomoc. A kde ju nájsť, ak nie u zotročených metronómov, ktorí síce nemajú dušu, ale reagujú na vábne melódie a môžete ich s nimi ovplyvňovať (hypnotizovať). Pomalá jazzová skladba (mimochodom švédska legenda z 20tych rokov) vychádzajúca z chátrajúcej reštaurácie na námestí spôsobí, že získate kontrolu nad metronómom, pričom obe postavy (metronóma a Kida) ovládate nezávisle oboma analogmi. Stačí sa už len postaviť pred kľuku a spolu sa do nej oprieť. Výsledkom je voľný priechod k ďalšiemu problému.

Cieľ misie je na dosah, do hlasom aktivovaného výťahu telekomunikačnej šachty však môžu vstupovať iba zamestnanci a opravári. Je na čase znovu použiť rekordér a zhypnotizovať metronóma použitím melódie. Potom už len stačí s ním skočiť do obrovského súkolesia, ktoré sa okamžite zastaví. Kid nahlási poruchu telefónom na to určeným a na oplátku si nahrá hlas zamestnanca, ktorý potom prehrá pri výťahu. Misia bola splnená, čím sa skončila aj hrateľná ukážka. Mattias ma na konci zaskočil otázkou: „Čo na to hovoríš?“, na ktorú sa nedalo odpovedať inak než pokrútením hlavy. Nechápavý výraz bol pre autorov zadosťučinením.

Metronome nie je celkom obyčajná hra. Jej čaro spočíva v obrovskom potenciály a úplne odlišnom pohľade na interakciu s prostredím - pomocou zvukov (pamätníci na tomto mieste zaspomínajú na legendárny Loom). A potom je tu sugestívne prostredie fiktívneho sveta metronómov. Domy stoja v podivných uhloch, mesto rastie do výšky, parné stroje hrkotajú a všetko je zahalené rúškom tajomna tak, aby to nestratilo nič zo svojej farebnosti. Hra svojím štýlom pripomína bábkový film od Burtona a to hlavne bizarnými postavičkami (policajná hliadka s fotoaparátom namiesto hlavy), prostredie inklinuje k temnému filmu Dark City, a ako autori dodávajú, ich hlavný grafik sa nechal inšpirovať úzkymi uličkami v Hong Kongu. Prototyp hry (bol prezentovaný aj na E3) bežal absolútne bez problémov (s jemnými lagmi) a to na deme pracovali deviati ľudia po dobu štyroch mesiacov! Postavy sa verne pohybujú, majú na sebe množstvo detailov, ulice sa kúpu v ľahkom opare, efekty a dizajn prostredia sú jednoducho úžasné.

Metronome vzbudzuje údiv a donúti vás zaloviť v pamäti, kedy ste niečo tak nezvyčajné videli naposledy a potom štatisticky zhodnotili situáciu a zastonali si nad vytrácajúcou sa originalitou. Nezostáva nám nič iné, len držať malému nezávislému tímu Tarsier palce, aby prototyp dotiahli do úspešného konca, našli vydavateľa, aby sme sa mohli ponoriť do sveta plného zvukov a odhaliť zmysel metronómov. Metronome bude pecka, zato dám ruku do ohňa!