Menu

Pokiaľ chcete podrobne vedieť, ako prebiehala naša púť za novým Killzone titulom, čo sme pri nej zažili a nejaké tie zákulisné informácie, tak sa pohodlne usaďte a čítajte o meste, kde nepoznajú zhon, bežné cigarety a obyčajné koláče. Ak vás zaujíma len informácia o prezentácii a náš pokus o rozhovor s big bossom Guerrilla, tak skočte rovno na kapitoly "Action" a "Backstage". Ak vás nebaví čítať nič, tak napíšte v príkazovom riadku "format c:".

Intro

Už cestou tam som si hovoril, že ako mám vôbec začať písať reportáž o ceste, ktorá bola nielen bežnou pracovnou cestou, ale aj splneným snom, aby z toho nevznikol nečitateľný cestopis plný nadšených výkrikov a aby si ho mohli prečítať aj ľudia, ktorým PSP a Killzone zatiaľ nič nehovorí. Po mnohých variantoch som zvolil najjednoduchšiu cestu, teda skúsim to po lopate, našsky, nech to zbytočne nekomplikujem.

Start

Byť herným redaktorom je robota ako každá iná a hrať hry nemusí byť až tak jednoduché ako by sa mnohým mohlo zdať. Množstvo hier, ktoré sa nám premelie pod rukami nedosahuje ani nadpriemer a tak si človek rád strihne výlet, ktorého cieľom je nielen pekné mesto, ale aj zaručene špičková hra. Hlavne, ak sám po celý rok neuvážene vstupuje do flejmu a ešte ho aj podnecuje. To sa dá odčiniť len svätou púťou za Vodcami Helghanu s cieľom očistiť svoju hriešnu dušu.

Singleplayer

Môj singleplayer začal o tretej ráno, keď som nechápavo blúdil po byte a bezvýsledne hľadal náznaky svojho vedomia. O to väčšie prekvapenie ma čakalo o štvrtej ráno na bratislavskom letisku, ktoré bolo natrepané k prasknutiu, čo vzhľadom k jeho veľkosti nie je zase až taký výkon. So škodoradostným úsmevom som sa pozeral na nemenovaného slovenského speváka, ktorý sa snažil prepašovať gitaru na palubu malého lietadla a potom už zaznelo len "Dámy a páni, dvere nášho lietadla sa práve zavreli" a ja som pocítil ľahký nepokoj. Moje predtuchy sa bohužiaľ plnia s trápnou pravidelnosťou. Štart sprevádzaný brutálnym zrýchlením porovnateľným so štartom stíhačky z lietadlovej lode by asi nikto od tak malého lietadla nečakal. Ani ja. Ešte, že sme behom pár minút dosiahli letovú hladinu a letušky sa hneď vrhli na roznášanie sendvičov a piva (a pravdepodobne aj iných nápojov).

Multiplayer

V Prahe sa ku mne pridali zostávajúci členovia našej Killzone trestnej výpravy: Honza z Levelu, Michal z Bonuswebu a Andrej, náš hostiteľ z československého PlayStation tímu. Po pár minútach prifrčal náš aeroplán s logom KLM a my sme o hodinu a pol vystupovali v hlavnom európskom meste hriechu.

Vďaka neuveriteľne skorému začiatku akcie, dlhému vystupovaniu a trochu väčším rozmerom amsterdamského letiska sme na akciu dorazili s malým meškaním. Našťastie sme neboli jediní, takže sa prezentácia posunula o hodinu. Zatiaľ prišlo na stoly v bare multifunkčej budovy Odeon chutné občerstvenie a my sme sa s chalanmi porozprávali o herných skúsenostiach a ich zážitkoch z E3, popri čom sme vymýšľali bulvárne meganadpisy našich článkov. Slečna z anglickej centrály SONY s nami dohodla termíny rozhovorov, ale vďaka hojnej účasti sme boli upozornení, že môžeme položiť maximálne 4 otázky, lebo nebude na viac čas. To samozrejme poriadne zmenilo moje plány na veľký rozhovor a získanie odpovedí na všetky moje otázky, ktorých bolo po triezvom vyškrtaní asi niečo cez 280. Pri vstupe do prezentačnej miestnosti, čo bola vlastne tmavá koncertná sála, sme nemohli prehliadnuť postavu, pri ktorej sa mi zastavilo srdce. Pódiu dominovala postava Helghasta v životnej veľkosti a ja som zažil pocit, o ktorom spieva Ozzy Osbourne v pesničke "Mama, I´m coming Home". Bol som doma, medzi svojimi. Prezentácia však začínala a bola asi najšokujúcejšou časťou nášho výletu, lebo sme čakali niečo pompézne a ona, mrcha, v tichosti, bez veľkých rečí začala a rovnako kľudne aj skončila.

Action

Na pódium vystúpili dve postavy, ktoré sa nám predstavili ako producent série Killzone a games director a na plátne nad nimi spustili slideshow so stručným popisom hry. Úvodné intro malo na veľkom plátne a s poriadnou aparatúrou v pozadí presvedčovaciu silu stavebného bucharu a mnohí sa znovu utvrdili v tom, že Guerrilla intrá zvláda možno lepšie ako Square. Predstavili nám v efektných videosekvenciách základné herné princípy, ale keďže demo hral asi každý zúčastnený, tak sme čakali na nové informácie. Tie boli v znamení prezentácie finálnych bossov, ktorí sú viac ako impresívni a ich životnosť môže hravo konkurovať nesmrteľnému Highlanderovi. Neviem, či je to naozaj tak, ale zdalo sa mi, že oproti demu sa zmenila aj sprievodná hudba, ale nemal som bohužiaľ možnosť opýtať sa na to. Predvádzačka samozrejme ukázala toho ešte veľa, ale všetky pikošky si schovávam na recenziu, ktorá bude dúfam už o nejaký ten mesiac, ak SONY dodá hru načas. Ako som už spomínal, ako rýchlo sa to začalo, tak rýchlo sa aj celá paráda skončila a to mnohých zaskočilo. Ale aspoň sme mali dosť času na občerstvenie a prípravu na rozhovory. Medzitým si všetci novinári mohli vyskúšať na pripravených konzolách multiplayerové peklo v podaní Killzone a musím uznať, že to je veľká vec.

Backstage

Rozhovory sa konali na vnútornom balkóne v miestnosti, kde bola prezentácia (niečo ako balkón vo filharmónii). Po krátkom predstavení a rýchlej výmene vizitiek som sa rozhodol, že svoj čas využijem na vyspovedanie games directora s čudným menom Mathijs De Jonge, inak sympatický chlapík, nakoľko producent bol zaneprázdnený televíznym štábom. Moja prvá otázka bola takticky zameraná a týkala sa prípadného pokračovania Liberation, aj keď ma jazyk štípal pri pomyslení na PS3 verziu. Podľa neho všetko závisí od predajnosti, ale čo si budeme nahovárať. Sám priznal, že ohlasy sú viac ako skvelé, takže pokračovanie pripustil. Ako zaujímavý koncept pôsobí variant epizodického obsahu s jediným plánovaným pokračovaním.

Zatiaľ čo Liberation ponúka 4 kapitoly pri svojom vydaní, zhruba v máji budúceho roka príde na trh posledná, piata kapitola, ktorá prinesie definitívny záver tejto hry. To mi samozrejme nahralo na druhú otázku, takže som sa opýtal, či môžeme počítať s tým, že piata kapitola nadviaže na PS3 verziu. Jeho široký úsmev mohol znamenať čokoľvek, ale ja som ho interpretoval ako "áno". Takže bulvár hovorí, áno, pokračovanie bude nadväzovať na Killzone 2 (bez záruky). Bohužiaľ platilo očakávané mimoriadne embargo na akékoľvek Killzone 2 informácie a to bolo pre mňa úplné peklo, lebo som sedel s človekom, ktorý VEDEL, ako to naozaj je a nepovedal ani slovo. Snáď len jeho zvýšená nervozita prezrádzala, že si dáva naozaj veľký pozor, aby niečo nevhodné nepovedal.

Tretia otázka smerovala k tomu, či sa cielene zmenil (zmení) ich prístup k zobrazeniu zla. V prvom Killzone bol na scéne Veľký vodca, ktorý nápadne pripomínal mix Mussoliniho a Hitlera, v druhom (Liberation) prichádza na scénu rímsky generál so všetkou parádou, ktorá k tomu patrí. Mathijs De Jonge potvrdil zámer Guerrilly priniesť na obrazovku rôzne konflikty inšpirované najväčšími vojenskými stretmi a osobnosťami, na čo som nedostal ďalšiu vysvetľujúcu odpoveď. Ale keď sme potom sedeli v reštaurácii a on prišiel v tričku s Che Guevarom, tak mi bolo jasné, že pokračovanie bude o partizánskej vojne :-). Posledná otázka bola pre mňa najdôležitejšia, starostlivo som si ju prichystal už doma, ale nečakajte, že som dostal nejakú presnú odpoveď. Zaujímalo ma, či budeme mať možnosť spoznať príbeh Killzone aj z druhej strany, teda z "dark side".

Samozrejme, že v multiplayeri si to môžete strihnúť za Helghastov, ale mňa zaujímal príbeh. Podľa neho je strašne ťažké za tak krátky čas, ako majú k dispozícii, vytvoriť túto možnosť v jednej hre, lebo sa jedná aj o iný pohľad na udalosti a iné zameranie misií, takže zatiaľ neplánujú niečo také, aj keď už nad tým uvažovali. Bude to možné až po etablovaní sa (asi myslel PS3 verziu) a záleží to aj od požiadaviek vlastníkov (SONY) a hráčov, ale tam asi nikto nevidí problém. Ešte doplnil, že hra naozaj nikdy nebude vydaná na inom systéme ako PSP a tak si myslím, že nerozhodnutí majú pravý killer dôvod, prečo ísť do tejto, nie práve najlacnejšej kúpy. Takže to boli moje štyri otázky (kolegovia ich mali poskromnejšie) a ja som sa ešte pre istotu odfotil a event týmto pre nás skončil. Pokiaľ teda nechcete pokračovať v cestopise, kľudne môžete prestať čítať. Áno, je toho málo, čo sme sa dozvedeli, ale na všetky otázky ohľadne technického spracovania a pozadia Liberation nám dali odpoveď už počas prezentácie a tie sa dočítate v plánovanej recenzii.

Docking station

Brať si taxík na koniec ulice považujem za príjemný luxus, hlavne ak ho nemusím platiť. Ale náš príchod do päťhviezdičkového Radissonu vyzeral jednoznačne lepšie ako keby sme sa tam mali došuchtať po vlastných. Apartmán DeLuxe pre každého zvlášť, osviežujúca sprcha nasledovaná letmým pohľadom na Sector cez PSP a už sme bežali do mesta za atrakciami. Mali sme strašne veľa možností, ale zúfalo málo času. Ja som chcel navštíviť voskové múzeum, kolegovia zase iné pamätihodnosti, ako napríklad Burger King (asi zlozvyk z E3), ale nakoniec sme zvolili pešiu prechádzku po meste a spravili sme dobre. Cez deň je totiž Amsterdam rovnako zaujímavý ako v noci.

Okrem Cofee Shopov, ktoré ponúkajú na svojich vývesných štítoch "ganju" a "mushrooms" sme tieto lahôdky našli aj na jedálnych lístkoch a dokonca sme objavili aj verejné fajčiarne hašiša a obchod podobný lekárni, čo boli vlastne premakané pestovateľské potreby. Píšem to len pre to, že veľa ľudí sa ma pýtalo, či Travolta v Pulp Fiction preháňal. Nie, nepreháňal, je to tak. Podotýkam, že ja som v Amsterdame dovtedy nebol, takže pre mňa to bola zaujímavá novinka. Takto liberálnu spoločnosť som ešte nemal šancu zažiť a je to naozaj pozoruhodné ako dokážu v pohode fungovať. Ale čo bolo pre nás omnoho zaujímavejšie, bolo veľké množstvo bicyklov, pričom podotýkam, že slovo "veľké" si kľudne zameňte za číslovku "miliarda". Bicykle mali dokonca verejné parkovisko o rozlohe polovice Auparku, ale časom aj nad tým prestanete krútiť hlavou. Jediné, čo nepochopím, je to, ako sa dokážu navzájom autá a cyklisti vyhýbať. V Bratislave by boli všetci do týždňa mŕtvy. Prezreli sme si ešte nejaké herné obchody, našli zopár rarít, ako hru Rig Racer, objavili sme reklamu na PS3 a tak sme sa unavili, že sme zapadli na obligátne čapované pivko.

Liberation

Z ruchu veľkomesta nás oslobodila až luxusná večera usporiadaná Guerrillou v štýlovej reštaurácii Fifteen v amsterdamskom prístave, do ktorého v tom čase priplávala aj megaloď, ktorú sme spočiatku považovali za ďalšiu súčasť prezentácie. Po štvorchodových hodoch, vínku a pive sme zamierili do nočných uličiek a bystrejší z vás iste vedia, že cieľom našej cesty bola štvrť nazvaná Red District. Baby v červených výkladoch boli pekné, ale našli sa aj odpudivé exempláre, takže po vydelení to bolo 1:1. Coffe shopov rapídne pribudlo a na každom roku stála skupinka ľudí, ktorá si dokola mrmlala mantru: "Hash, Extase, Coke"... Nemali sme príliš veľký záujem a ani čas, ale to bolo spôsobené aj našim zrýchleným tempom po tom, ako som sa snažil odfotiť pekné slečny vo výkladoch. Zapadli sme teda na niečo dobré a o pol druhej v noci sme skončili v hoteli.

Aftermath

Luxusné raňajky sú dobrá vec, ale pri výbere spomedzi niekoľkých desiatok možností som celý zmätený radšej zvolil šunku a kvalitný syr. Toto nech mi nabudúce nerobia po takej ťažkej noci. Na letisku som získal dobrú skúsenosť, že prílišná voľnosť nie je dobrá vec, lebo akonáhle som objavili samoobslužný check-in, tak som si zo srandy prehodil sedadlá z prvej triedy do úplne posledného radu v lietadle, nech si užijem kolotoče, ale bohužiaľ tam sa už opierky nedajú sklopiť a ja som sedel ako v škole až do Prahy. Rozlúčka a prestup v Prahe boli vďaka palubným zásobám piva nášho Boeingu naozaj fajn. Okrem iného musím s radosťou konštatovať, že sme v podstate s Čechmi rovnakí ľudia a do krutej reality ma dostala až drsná turbulencia nad Jaslovskými Bohunicami, ktorá dokonale prevetrala letové vlastnosti malého lietadla, ktoré ma odviezlo z Prahy domov. Takže na záver ďakujem pilotovi za záchranu života a PlayStation tímu za neopakovateľný a úžasný zážitok. A už teraz sa teším na budúcu akciu. A teraz sa už môžete spokojne začať rozčuľovať o odklade PS3 a úplatnosti redaktorov. Ja sa budem len spokojne prizerať. Byť fanboyom už pre mňa totiž nie je nadávka, ale privilégium :-). Ale povedzme si pravdu, o mne to vie už každý.

End credits

Ako zhodnotiť túto akciu? Bolo to trochu namáhavé, ale splnil sa mi veľký, lepšie povedané jeden z najväčších herných snov; stretol som ľudí, ktorí pracovali na hre, ktorá ma poznačila na celý život. Videl som prezentáciu zaručeného hitu, takže som mohol zahodiť za hlavu výčitky, či som úplatný a ešte som aj získal pocit, že byť herným redaktorom niečo znamená. Len by si mali z tejto akcie zobrať príklad aj iné vydavateľstvá a nechovať sa k redaktorom ako k nechcenému hmyzu. Ja viem, toto bol luxusný extrém, ale cestovať na prezentácie a veľtrhy za vlastné mi tiež nepríde ako nejaký extra dobrý nápad. Snáď sa to časom zmení, lebo za humnami je to už inak.

Žiadna sranda však netrvá večne. Správa o odklade PS3 nás dostihla až po rozpustení akcie, takže sme sa nemohli podeliť s kolegami zo svetových médií o názory. Ale o to viac na nás tá informácia doľahla, keď sme v jednom obchode videli vyhradené miesto pre PS s dátumom 17.11. Na záver som dostal ešte balíček známych amsterdamských koláčikov (wafle s medom :-)) a nezostalo mi nič iné, len dúfať, že Killzone 2 nebude príliš dlho meškať a že si ten človek moju vizitku naozaj odložil.

Viac informácií o Killzone Liberation nájdete v preview a viac obrázkov v galérii.