Usadíte ho a on začne rozprávať o buffoch, healeroch a tankoch. Necháte mu priestor a spustí o lavíne schopností, damage dealeroch, criticaloch, statoch, bonusoch pre hrdinov, cooldownoch. Jeho materinským jazykom je slovenčina a už druhým rokom pracuje pre rešpektované štúdio v Cambridge, v Anglicku. Volá sa Roman Pajdlhauser, cez deň je grafikom, po nociach pracuje na krokovacom dungeone Space Shock. Nie je to jeho prvá hra, na ktorej pracoval, ale prvá, ktorá je jeho. 

“Moje deti tomu hovoria robotové chodenie,” skonštatuje len tak mimochodom. Než sa budú môcť prechádzať po palube obrovskej vesmírnej lode, kam je Space Shock umiestnený, budú sa dcéra a syn hrávať Legend of Grimrock (jaskyňové chodenie), ktorého vydanie znamenalo pre Romana zlom. Keď to dokázali Fíni utiahnuť z ušetrených peňazí a podpory, prečo by to nemalo vyjsť znovu? Plán pre Space Shock je odvážny, ale skromný zároveň.

Takto vyzeral Space Shock v úvodnej fáze vývoja.

Roman neplánuje urobiť sci-fi Grimrock, i keď by to bola tá najjednoduchšia cesta. Cieľom je vytvoriť hru, v ktorej sa bude odrážať všetko “čo mne ako hráčovi Grimrocku chýbalo,” vysvetľuje. O krokovacom dungeone sníva už od dôb Black Crypt (rok vydania: 1992, platforma: Amiga) a než sa vôbec rozhodol premeniť ideu na prototyp, ktorý mi práve beží na monitore, preskákal slovenskými štúdiami Illusion Softworks, 10Tacle a neskôr aj Games Distillery, kde získal neoceniteľné skúsenosti s Unreal engine. Roman je však grafik.

“Začal by som to skôr, ale nebol ten, kto by tomu dal život.” spomína na nedávne začiatky. Úžasnou zhodou náhod narazil na fóre, ktoré popisuje ako dávno zabudnuté, na len 17-ročného skriptera. Ondrej Hrušovský mu obratom, behom pár minút, rozhýbal partiu vo vnútri chodby. Stojím so svojím trojčlenným komandom v koridore, v ľavom dolnom rohu svieti na červeno moja pozícia na mape, ktorá rotuje spolu s prvými nesmelými krokmi. Stisnem tlačidlo a dvere sa s obláčikom pary začnú otvárať a ja si predstavujem, že ho bude sprevádza piskľavé odfúknutie hydrauliky. Prototyp zatiaľ nie je ozvučený. Za ďalšími dverami ma čaká moja prvá a vôbec nie posledná smrť. Robot. 

“Všetko je otázka peňazí,” vysvetľuje. Space Shock smeruje na Kickstarter v základnej verzii, ktorá nepočíta s taktickými súbojmi ani rozdeľovaním partie, čo sú dve najžiadanejšie mechaniky, s akými sa fanúšikovia na Romana obracajú. Predstava štyroch hrdinov zoradených v dvojstupe v partii, kde počas bojov klikáte na ikonky zbraní a kúziel mu veľmi nevonia. Obstúpiť bojového robota, ktorý ma opakovane a opakovane posielal k zemi tromi-štyrmi salvami, nájsť jeho slabé miesto a zložiť ho, taká je predstava ideálneho súbojového systému, ktorý čerpá z Dragon’s Age a Baldur’s Gate, dvoch hier, ktoré Roman považuje za esenciálne v RPG žánri. 

Space Shock je krokovacím dungeonom, má korene v starej škole, ale na niektoré stereotypy v ňom nenarazíte. Robot si dokáže otvoriť dvere a Roman mi v tom momente rozbíja obľúbenú stratégiu spojenú s doliečovaním v relatívnom bezpečí tajnej komnaty. Nedovolí vám okolo neho ani krúžiť, na vrchole má vežu a salvu rakiet vypúšťa bez varovania. Len tak mimochodom, dokáže vás v chodbách aj naháňať. A ja zomieram po desiaty krát. 

Modulovateľný dizajn vesmírnej lode dovoľuje prostredie podľa množstva prostriedkov dopĺňať alebo ho kompletne zničiť. Objaviť sa tak môžu aj pasáže v otvorenom vesmíre, pokryté ľadom, s poškodeným trupom. Laboratóriá, ubikácie, strojovňa, to je len časť prostredí, kam vás lineárna story zavedie. Keď sa prechádzam po v chodbách skladiska, je  ťažké odolať pokušeniu otočiť sa ku stene a robiť ukrýty a skúsiť zrátať z koľkých rovnakých blokov je poskladaná. Nepodarilo sa.

Prostredie nie je generované, industriálny nádych budí dojem opakujúceho sa pásu panelov. Tu bliká modré svetlo, tam je zase vidieť potrubie s dusíkom a medzi nimi vo vzduchu poletuje prach. A keď sa načíta nová mapa, kde je vypnuté hlavné osvetlenie, prostredie dostane neobyčajný nádych tajomna. Roman má v pláne využívať prostredie viackrát, povedzme aj explóziou, ktorá otvorí trup.