Koľko chcete vedieť o hre, ktorú chcete hrať od jej ohlásenia? Všetko, aby vám neušla ani tá najmenšia maličkosť? Nič, aby ste si neskazili zážitok? Jedna teória vraví, že pokiaľ budete sledovať všetky trailery, videá a dev diaries už vás finálna verzia neprekvapí. Zatiaľ čo u niektorých to platí do bodky (že EA?), tak u mnohých to neplatí. Bioshock Infinite má mesiac do vydania. Videl som a čítal všetko a potom strávil niečo okolo troch hodín na podivnom mieste nazvanom Columbia. A odvtedy som neprestal premýšľať o meste kúpajúcom sa v oblakoch. 

Columbia je hlavnou hviezdou Bioshock Infinite. Čerešničkou na torte, hlavným chodom, klincom programu, headlinerom. Irrational Games sa podarilo zrealizovať po druhýkrát niečo, čo bolo ťažko predstaviteľné. No namiesto toho, aby sa dívali dolu, si dovolili dvihnúť nos smerom ku hviezdam. Columbia lieta. Nie je utópiou, stroskotaným snom, zlyhaním, nezrealizovaným plánom pochábeľa. Columbia funguje. Obývajú ju ľudia, žiadni spliceri. Leňošia na pláži pod slnečníkmi, tancujú na móle obmývanom morským príbojom, kývajú sprievodu a spolu s deťmi ukazujú na bohato zdobené alegorické vozy.

Columbia je oslavou technologického génia. Prekypuje hojnosťou a sála z nej taká vrúcnosť, že nedokáže uveriť, žeby kvety, okolo ktorých neúnavne lietajú kolibríky, dokázali odkvitnúť. V obchodoch sa police s tovarom prehýbajú, deti veselo poskakujú na chodníku, obchodník ich straší historkou o Songbirdovi a plyšovou hračkou vo vzduchu opisuje manévre. Mesto žije bezstarostným životom, v ktorom je vašou jedinou starosťou užívať si ho naplno. Paničky štebocú a páni opretí jednou nohou o stenu v kľude pofajčievajú. 

Prečo by museli byť policajné hliadky ozbrojené, keď ich jedinou starosťou je dbať o bezpečnosť obyvateľov prechádzajúcich cez otvárajúce sa mosty? Columbia pláva a celé štvrte sa riadia podľa grafikonu! O 9:00 pristane na námestí obchod s mužským oblečením. Dokonalá ilúzia. Ťažko sa verí tomu, že ju rozhýbal Unreal engine, s takou viditeľnosťou, takými detailami. Sen každého bieleho muža s bielou rodinou. Na dôkaz príslušnosti a oddanosti hoď do negra kameňom! 

Columbia je mestom mnohých tvárí. Dramatickú výmenu nálady zvláda Bioshock Infinite ľavou zadnou a nejde o predvídateľné zatiahnutie oblohy ťažkými mrakmi. Dalo by sa povedať, že vás posadí do vozíka húsenkovej dráhy a pravidelne vás necháva vytiahnuť a spúšťa kolmo k zemi. To v skutočnosti môžete robiť pomocou Skyhooku pripevneného na ruke, no nebolo by to fér. Kolotoče majú blízko k popcornovej zábave a Bioshock Infinite nie je obyčajnou strieľačkou. Oveľa trefnejšie by bolo prirovnanie k opakovanému vyťahovaniu z mútnej vody tesne pred nadýchnutím.

Počas hrania Bioschok Infinite zatínate svaly a odťahujete sa od monitora ako keby vám tento úkon mal získať odstup a doplniť život. Columbia je intenzívna. Nemáte čas na prípravu a kladenie pascí, keď sa ozval dupot Big Daddyho. Z nájdených audio nahrávok pre Voxophone, obrazov aj inštrukcií, ktoré dostal hlavný hrdina Booker DeWitt, si lepíte dohromady mozaiku varovaní, po ktorých obozretnosť strieda zvedavosť a potom nastupujúci strach o virtuálny život. Pískaním policajných hliadok, keď zistíte, že tu nemáte čo robiť, keď vás odhalia alebo zohraným divadlom, v ktorom máte ublížiť žene čiernej pleti, vám kladie na plecia obrovskú ťarchu. Ja som mal prísť iba po dievča Elizabeth! S doznievajúcou sláčikovou pasážou vás potom hudba odbremení a farby sú opäť veselšie. A takto je to po každej nezvyčajnej udalosti. Tasíte zbraň a prepínate na Vigor. 

Columbia skrýva desivú pravdu schovanú za pozlátkom dokonale zorchestrovaným Comstockom, duchovným otcom, ktorého obyvatelia fanaticky uctievajú a padajú pred ním na kolená. Booker DeWitt tu nie je vítaný a predsa je mu umožnené vstúpiť na svätú pôdu a absolvovať proces znovuzrodenia, ktorý patrí k mimoriadne silným zážitkom. “Zvolil som nemožné, zvolil som Rapture,” sprevádzali vás slová Andrewa Ryana pri klesaní na dno oceána. V Bioshock Infinite však stúpate hore a počujete hlasné Haleluja. 

Kľúčom k tajomstvám Columbie a jeho tvorcovi Comstockovi je dievča Elizabeth schopné otvárať časopriestorové trhliny. Pre ňu maličkosť, takisto ako otváranie zámkov, trezorov, hľadanie munície, lekárničiek či mincí. Booker ju nájde, ale hra začína až keď vezmú nohy na plecia. Svet sa už nepotrebuje schovávať za pretvárku, kocky sú hodené, no zďaleka nie je jasná úloha žiadnej z postáv ani lietajúceho mesta. Stane sa tak približne po troch hodinách, kedy pripravená preview ukážka skončila a kedy začne hra. 

V troch hodinách Bioshock Infinite dokázal zopakovať to, čím nás Bioshock dostal po havárii lietadla. Že zvedavosť každým útržkom, každou informáciou a každým stretom s osobnosťami silnie. Je skutočne veľmi ťažké hodnotiť, ako veľmi sa otvorí hra a či nebude tak nalinajkovaná ako jej úvod, v ktorom nenájdete žiaden tutorial. Všetko sa učíte formou dobrovoľných atrakcií na púti v drevených stánkoch obohnaných zvedavcami. Keď chcete, strieľate a používate levitáciu, keď nechcete, idete ďalej. 

Herný systém sa však oproti Bioshocku zjednodušil, zbrane sa upgradujú jednoducho peniazmi v automate, nepoznajú výbušnú ani prieraznú muníciu a hrdinu chráni samodobíjací štít, po ktorom sa tne rovno do živého. Energie, soli (many) aj nábojov je málo a je nutné používať rozum a využívať prostredie v boji s nepriateľmi. Levitáciou vyhodíte vojakov do vzduchu, paralyzujete ich a výstrelom z brokovnice rozprášite, zapálite rozliaty olej alebo čatu policajtov znehybníte kŕdľom vrán. Dá sa zmanipulovať strelná veža aj klásť pasce, čo je jedna zo sekundárnych vlastností Vigorov (predtým Plazmidov). S Devil's Kiss metáte firebally, ale ak túto schopnost nachargujete, môžete pred seba hodiť stenu ohňa.

Schopnosti postavy sú dané, rozhodovať sa môžete o tom, či si trvalo zväčšíte štít, energiu alebo soľ a ktorý z vymeniteľných upgradov vyhovuje vášmu štýlu boja - či to bude  zrýchlené nabíjanie štítov, silnejšie údery na blízko a pod. K prestrelkám dochádza prakticky kdekoľvek, kam vedie Skyline, dráha, po ktorej sa môžete voľne pohybovať, preskakovať z jednej koľajnice na druhú a rovno z nej aj útočiť zoskakovaním alebo rozbíjaním hláv hákom. Tým nabrali na vertikalite a už nemáte pocit skľúčenosti. Na manévrovanie je miesta dostatok. V boji výdatne asistuje aj Elizabeth, priamu ju komandovať nemôžete, správa sa samostatne a podľa situácie vás zásobí životom, nábojmi alebo dokáže cez trhlinu zhmotniť nákladný vozeň ako prekážku alebo automatický guľomet. 

Postup hrou je diktovaný zvedavosťou, samotné strety sú priamočiarejšie s vyšším počtom nepriateľov, čo v Columbii nie je na škodu. Sú to väčšinou ľudia, ale tých neskôr vystriedajú potápači v pretlakovom brnení alebo teleportujúci sa pohrebníci a ďalšie neľudské stvorenia. Čo potrebujete vedieť o Bioshock Infinite, je, že zbieranie predmetov a prehľadávanie nábytku nie je len o doplnení streliva (tu a tam narazíte na vedľajšiu úlohu), ale v prvom rade ide o prípravu na to, čo vás čaká. 

Columbia je nevyspytateľná a desivo autentická. Je primárne akciou, ale rozpráva fiktívny príbeh cez postavy, že ste mu ochotný uveriť. A čo je v hrách neobvyklé, v Bioshock Infinite sa skloňuje rasová neznášanlivosť, kastovanie spoločnosti aj snaha o vytvorenie čistej rasy. Otvorene ju nekritizuje, je súčasťou konfliktu medzi stúpencami Comstocka a radikálmi Vox Populi. Každý v Columbii niečo hľadá. Prichádzajúce ovečky prísľub nového začiatku, Comstock status poloboha, vojaci slepú oddanosť, Songbird hrozbu, ozbrojené zložky falošného proroka, Vox Populi rovnosť. A potom príde Booker hľadajúc Elizabeth. 

Zostane vám jediné, spýtať sa: “Do čoho som sa to do pekla zaplietol?"