The Fifth Day je FPS umiestnená do post-apokalyptického sveta, v ktorom už nenájdeme ani jediného živého zástupcu rodu homo sapiens. Planétu teraz majú v rukách bojoví roboti a z nejakého dôvodu sa všetci rozhodli, že vy medzi nich nepatríte. Možno preto, že sa dosť podobáte na človeka. Alebo vás mali bývalí páni radšej než ich? Odpoveď na túto i na ďalšie otázky zatiaľ ešte nepoznáme. Nový prírastok do survival FPS je zatiaľ v ranej fáze vývoja a na autorov ešte čaká more práce, no keďže sa už odvážili svoju hru ponúknuť prostredníctvom Steam early access, rozhodli sme sa trochu nazrieť za oponu, Osobne som mal tú česť zorientovať sa v alfa verziách 0.0.1a a 0.0.2.

Bola to jazda ako na húsenkovej dráhe - raz hore a raz dole. Po absolvovaní tutoriálu si človek povie, že sa mu podarilo objaviť malý skrytý poklad. Interiér výcvikovej budovy nevyzerá vôbec zle a napriek tomu, že je robot a musí sledovať niekoľko číselných údajov, má pocit, že sa už teraz v hre perfektne orientuje. A nakoniec to ani nie je zložité. Ako robot potrebuje zdroj energie, najlepšie malý jadrový reaktor. Ten dodáva energiu neustále, takže ak ju práve robot nespotrebováva, ukladá sa do batérií. A dobre nabité baterky znamenajú dlhé šprinty i možnosť vyskočiť na niekoľko poschodí vysokú budovu. Do tohto ešte vstupuje hmotnosť. Ničím nezaťažený robot si v pohode vystačí aj s 5000 wattovým zdrojom. Ak si ale na chrbát naloží 4 tony stavebného materiálu, iste sa mu bude pár tisíc kilojoulov uložených v batériách hodiť. Okrem energie nahromadenej v nohách pred skokom si už ale humanoidný robot musí sledovať iba zdravie.

Takže sa vydáme do pekného otvoreného sveta, pozbierame generátory, zbrane i muníciu, pustíme sa do robo-prestreliek a na večeru sme doma - pomyslel si nejeden nováčik The Fifth Day. Chyba lávky. Vkročí síce do otvoreného sveta, no ako prvé si všimne, že exteriérom a hlavne vegetácii nebola venovaná zďaleka taká pozornosť ako výukovej budove. Namiesto trávnatého koberca sú po okolí porozhadzované takmer 2D mini-kulisy trsov trávy a len kde-tu sa objaví strom, cez ktorý sa nedá prejsť. Ale čo by aj človek čakal od early access? Ide sa ďalej! Tráva a listnaté stromy vytvárajú neutrálnu atmosféru takmer ľubovoľného kontinentu a vo väčšinou vidiecko-chatárskom prostredí dominuje zvláštna, neprirodzene úzka a vysoká veža, “komíny“ jadrovej elektrárne a chátrajúce výškové budovy. Dizajn mapy je dosť zvláštny, keďže miesta s pár (ešte stojacimi) budovami oddeľujú panensky nedotknuté lúky a lesíky, ale aj to by sa malo ešte nedokončenej hre odpustiť.

Odpúšťať sa ale nedá donekonečna a hra začne rýchlo pôsobiť akýmsi “lacným“ dojmom. Budovy tu sú a majú aj strechy, na ktoré sa dá po troške tréningu vyskočiť, no väčšina z nich je neprístupná. Hráč sa teda prechádza po uliciach a z tutoriálu vie, že by mal zbierať suroviny či nájsť ťažobné lietadlo. Okrem toho má zvláštny pocit, že si po post-apokalyptickom svete vykračuje takmer nahý. Nie preto, že by robotovi chýbalo šatstvo, ale zatiaľ nenašiel nič, čo by sa dalo použiť ako zbraň. Oči hráča teda zažiaria, keď objaví prvé opustené auto. Automobil, to sú predsa súčiastky. Autobatéria, kovové rúrky, remene i zvyšok benzínu v nádrži, to všetko by sa malo dať použiť, keď som predsa super silný robot bojujúci o prežitie... Či nie? Bohužiaľ nie. Aj autá sú len kulisa.

A keď robot, volajme ho Robo, nájde sekeru, mal by byť schopný získať drevo zo stromov, no ani to, bohužiaľ, nie je schopný. Hlavne sa ale zdá, že hra je totálne nevyvážená, pretože zbrane v nej takmer nie sú, nábojov sa dá nájsť ešte menej než zbraní a nepriateľských robotov je naopak priveľa. Namiesto piatich dní tak hráč vydrží na mape maximálne pár hodín, za čo jednoznačne môžu aj nepriatelia schopní vidieť i strieľať cez steny. The Fifth Day nepochybne ešte veľa chýba, no potenciál má viac než slušný, pretože napriek tomu všetkému dokázala byť nakoniec hra aj celkom zábavná.

 Robo sa systémom pokus-omyl učí a nájde aj spôsoby, ako nepriateľov likvidovať či aspoň obchádzať a prežiť aj deň bez jediného výstrelu. Tiež platí porekadlo: „Kto hľadá, nájde.“ Do Robových rúk sa tak okrem sekery dostala i účinná brokovnica, ešte účinnejší granátomet či podstatne menej účinná pištoľ, väčšina zbraní je však účinná iba na nepríjemne krátku vzdialenosť.

Akonáhle bol Robo schopný prežiť viac než jeden deň, darilo sa mu nachádzať aj čosi ako hackovaciu pištoľ a aspoň jeden z dielov príručky pre domácich majstrov. Potom ešte bolo treba objaviť ťažobné lietadlo, lebo iným spôsobom sa materiál zohnať skrátka nedá. Lietadlo čaká nabité a odparkované v jame-hangári, no je ho ešte potrebné hacknúť. Namiesto minihry ale vyskočí akoby DOS okienko, v ktorom je nutné nájsť správne priečinky a exe súbory. Potom nasledujú chvíle napätia, počas ktorých sa rozhoduje o tom, či sa lietadlo s nákladom vráti späť alebo zostane zaseknuté kdesi medzi stromami. Robo počas čakania s obľubou lákal dotieravých robotov do veľkej jamy a zistil, že sa tiež dajú hacknúť. Pár sekúnd a príkazov ako “cd“ a “run“ a mal nového kamaráta.

Ak sa teda lietadlo vráti, vyhodí kontajner a Robo si vezme na chrbát tak 3-4 tony stavebného materiálu. K montáži zbraní sa síce nikdy nedostal a ktovie, či už v hre vôbec sú, no mini-pevnosť sa postaviť dá... Ale na fyzike ešte rozhodne treba popracovať. Inak je výber podláh, múrov, trámov, schodísk, stien i s oknami uspokojivý a mať tak možnosť postaviť na strechu automatický guľomet, mala by výstavba príbytku aj nejaký zmysel.

Otvorené dobrodružstvo pre jedného hráča by jedného dňa malo byť iba tréningovým režimom pre multiplayer. Ten v hre síce už je, no vzhľadom na zabugovanosť a nedostatok obsahu zíva väčšinu dňa i noci prázdnotou. Vzhľadom na veľkosť mapy sa kompetitívneho zápasu musia zúčastniť aspoň 4 hráči, čo vysvetľuje rozlohu mapy, ktorá je pre jednotlivca miestami priveľká. No, ona je vlastne priveľká i pre štyroch, takže na seba hráči narazia dosť zriedkavo a súťaží sa v tom, kto prežije najdlhšie, prípadne celých 5 herných dní.

Za úspechy v zápasoch viacerých hráčov sa ešte udeľujú body schopností. Robo sa tak mohol naučiť lepšie mieriť i efektívnejšie využívať energiu, takže raz hre nebude chýbať ani prvok RPG. A jedného dňa možno príde aj veľmi pozitívna recenzia hry o prežitie v robo-verzii, ten potenciál The Fifth Day rozhodne má. Roboti dokážu úžasné veci a hlavne sú, na rozdiel od ľudí, upraviteľní. Môžu vymeniť jednu súčiastku za inú alebo sa napríklad pripojiť na pomocný zdroj. The Fifth Day tak raz môže ponúknuť niečo iné než konkurenti, ale momentálne je skrátka vo verzii 0.0.3 a early access možno brať skôr ako formu predobjednávky, s bonusovou možnosťou nahliadnuť dovnútra už dnes.