Staré časy, keď sme sa tešili z každého megahertzu našich miláčikov a chválili sme sa veľkosťou harddiskov v MB, sú síce dávno preč, ale retro vlna nás zasahuje takou silou, že to málokto pokojne ustojí. Isteže, v mori pokusov od nezávislých vývojárov nájdeme hromadu balastu a slepých uličiek, ale aj niekoľko podarených chuťoviek. V prípade Randal’s Monday dokonca netreba trpieť ani pri pohľade na pixely, ktoré mnohým hráčom nesedia, pretože tu máme ručne kreslenú adventúru cestujúcu v čase. Doslova. No nepredbiehajme.

Od španielskych junákov z Nexus Games Studios sme dostali možnosť nahliadnuť pod pokrievku bublajúceho dobrodružstva bláznivého príbehu. Z celkovo siedmych epizód (nerátajúc intro a epilóg) sme si skúsili prvé tri spoločne s úvodom do deja a výsledný dojem je, aj napriek niektorým momentom so škrípajúcimi zubami, skôr pozitívny. Nečakajte nič iné ako adventúru, a to skutočne zo starej školy, bez akýchkoľvek pomocníkov, s pomerne rozsiahlymi dialógmi, desiatkami predmetov v inventári, ktorých použitie sa nie vždy drží striktnej logiky, ale abnormálne kombinácie vás svojou váhou zbytočne nezavalia. Presne taký je Randal’s Monday. No a ešte tak trochu šialený.

V pozadí vývoja hry stoja tvorcovia Deponie, nemeckí špecialisti na adventúry Daedalic Entertainment. Druhým, nemenej výrazným vplyvom, je samotná postava hlavného hrdinu Randala. Ak ste videli dnes už kultovú vec Clerks (Mladí muži za pultom), viete, koľko bije. Navyše Randala nadaboval rovnomenný protagonista z filmu - Jeff Anderson. Nie je to len reklamný ťah, dabing je skutočne výrazným plusom, čo je však pri hrách, ktoré zastrešuje Daedalic, vlastne pravidlom. Nie je vôbec prekvapením, ako Randal’s Monday vyzerá. Namiesto často chladného a neprirodzeného looku umelých polygónov stavili tvorcovia na ručne kreslené spracovanie. Oplatilo sa. Hra vyzerá prítulnejšie, možno pre niekoho infantilnejšie, no mladším hráčom do rúk nepatrí. Nielen pre rozsiahly výskyt vugarizmov a narážok, ale aj pre samotný príbeh a zmysel pre humor - pochybnej kvality, ale taký úprimne vtipný, ako v spomínanom Clerks.

Randal je flákač, nesnaží sa vybudovať kariéru, založiť rodinu, zabezpečiť sa do budúcnosti. Do akejkoľvek práce sa nehrnie, radšej počká, kým všetko prehrmí, aby prišiel s ešte bláznivejším nápadom, čoho dôsledkom je, že zažíva množstvo šialených dobrodružstiev. No nič ho v podstate netrápi, nesťažuje sa na nepriazeň osudu, nestresuje kvôli tomu, čo prinesie nasledujúce ráno. Práve preto so svojim priateľmi, dvojicou Matt a Sally, oslavuje ich zásnuby. V obľúbenom pajzli, s pohárom piva a honosným ukončením v podobe dávenia v bočnej uličke. Už v prvých minútach, kedy jednoducho len počúvate šialené dialógy a klikáte na nasledujúce voľby, zistíte, že je Randal ukecaný až hrôza. Na akúkoľvek normálnu otázku reaguje čo najšialenejšou odpoveďou, ktorá s realitou nemá spoločné absolútne nič. Randal si vymýšľa, klame, vtipkuje. Na dnešnú dobu až nečakane drsne. Sarkazmom je prelezená každá veta.

Humor je založený na absurdnosti a bláznivých konfrontáciách so skutočnosťou, pričom to, čo si Randal dokáže všetko vymyslieť a ako nezmyselne reaguje, drzo si dovoľuje, je až vtipné. Na rozdiel od hlavného hrdinu Deponie, Rufusa, je Randal (samozrejme subjektívne) napriek svojej niekedy až mizernej ľahkovážnosti, kladnejším charakterom a dobrákom. Nechýba ani množstvo popkultúrnych odkazov na hry, filmy, komiksy a ďalšie formy zábavného priemyslu. Vývojári sa nezastavili ani pred robením si srandy samých zo seba, zo žánru adventúr ako takých, hier všeobecne. Randal sa niekedy rozpráva priamo s hráčom, vtipne komentuje nelogické pokusy o kombinácie predmetov či snahu vziať čokoľvek na prvý pohľad nepoužiteľné.

Po nedeľnej oslave sa pracovný týždeň pre nášho hrdinu nezačal najlepšie. Zobudil sa s nepríjemnou opicou, mešká do práce, jeho príchod do zamestnania sťažuje hneď niekoľko postáv a keď sa už konečne dotrepe na miesto, dostane padáka. Musí urgentne zohnať peniaze na nájom, no to je práve tá jediná vec, ktorú vo svojom inventári nenájde. Všetko sa to napokon zamotá predajom svadobného prsteňa Randalovho priateľa. V priebehu dňa zistíte, že za podivných okolností spáchal samovraždu. Zápletka naberie šialený spád a po niekoľkých zákysoch a hodinách skúšania všetkého možného na všetko nemožné sa konečne prebudíte do ďalšieho dňa. V pondelok. Znovu. Niečo sa pokašľalo a Randal opakovane zažíva známe situácie s menšími obmenami. A na hráčovych pleciach ostáva jediné: zistiť, čo sa vlastne stalo. Príbeh nepatrí medzi epické, ale ako pozadie k bizarnému rozprávaniu plne dostačuje. Za všetko môže, samozrejme, prsteň, ale to bolo predsa každému jasné už od začiatku.

Ako sme už spomenuli, Randal’s Monday sa nesnaží nič inovovať a za vzor si berie staršie kreslené adventúry, ktoré bolo potrebné poriadne preklikať a poriadne ste sa v nich zamotali.  Určite sa  dostanete do komplikovanej situácie, otázkou teda len zostáva len to, kedy. Aj keď výsledok oceníte tresnutím do čela a výkrikom, že vás to skôr nenapadlo, pri hraní zažijete utrpenie aj z iného dôvodu. Ovládanie ako také potrebuje doladiť a to poriadne. Zobrazenie všetkých aktívnych predmetov pomáha, no po okomentovaní tie nepotrebné nemiznú. Nevadí to, horšie je, že sa bez tohto pomocníka niekedy netrafíte na správne miesto alebo ho ani neodhalíte. Ak je pohromade viac predmetov, presnosť ovládania nie je Randalovou doménou. Môžete to považovať za rúhanie sa voči legendám a náročným hrám, ale niekedy by pomohlo označenie objektov, ktoré už nebudete nijako potrebovať alebo využívať. V kombinácií s vlažným predstavením, čo máte vlastne ďalej robiť, sme si niekedy zbytočne a nezmyselne zavarili. Napriek tomu, že nasledovalo spomínanie trieskania sa do čela.

Inventár patrí k tomu najhoršiemu, čo v adventúrach nájdete. Nevybehne na vás zo spodnej časti obrazovky, ale pekne sa roztiahne takmer na celú plochu v podobe zápisníka. Do vopred nakreslených okienok sa automaticky umiestňujú predmety. Na jednu stranu sa ich zmestí len zopár, takže v neskorších fázach musíte v knižke listovať. Je to nemotorné, nepresné a nepríjemne to zdržuje, hlavne v momentoch, keď už skutočne skúšate všetky možné kombinácie. Navyše po otvorení inventára sa ocitnete na poslednej strane, takže ak si myslíte, že všetko poľahky preklikáte, až potom začnete nadávať na zbytočne stratený čas. Hru občas trápia aj bugy, stretli sme sa napríklad s miznúcou postavou zlodeja. Stále  sa však jedná o rozpracovaný produkt. Hudobná vložka je maximálne nevtieravá, dabing sa naopak naplno prejavil už v novinárskej verzii a potvrdil maximálnu kvalitu.

Takže máme pred sebou adventúru, ktorá dieru do sveta istotne neurobí a nebudeme mesiace po jej vydaní počúvať ódy a chválospevy. Je to poctivá point & click záležitosť čerpajúca zo starej školy. Ničím špecifickým nezaujme a vyžaduje trpezlivosť, ale zábavu, ktorú ponúkne skúsenejším hráčom, nie je možné prehliadať. Randal’s Monday by sa mal objaviť v novembri. Len, preboha, milí vývojári,  prerobte dovedy ten šialený inventár!