Pôvodné Elite hry mali možnosť pristávať na planétach už od začiatku, no v Dangerous sme si museli nejakú dobu počkať kým autori túto na prvý pohľad samozrejmú možnosť zapracujú do ich digitálnej Mliečnej cesty. Prečo to tak dlho trvalo a či čakanie stálo za to, je teraz úplne jasné. Stálo to za to a rozsah nového sveta, na ktorom môžete pristávať, jednoznačne odhaľuje množstvo skvelého obsahu. Zďaleka však nie je čas na oddych, práve naopak.
Prvé, čo každého pravdepodobne v tomto rozšírení zarazí hneď na začiatku, je možnosť pristávania len na planétach bez atmosféry. Rozhodne to však nie je problém. Keď zistíte, do akých detailov tieto planéty tvorcovia prepracovali a aké rôzne nové mechaniky zabudovali, tak vám bude jasné, že pri planétach s atmosférou bude práce ešte podstatne viac. Z toho pramení aj ďalší fakt, ktorý môže nejedného dobrodruha zaraziť, a to je na DLC prinášajúce niekoľko nových možností pomerne vysoká cena porovnateľná s cenou plnej hry. Treba si však aj uvedomiť, že prídavok pristávania na planétach je len prvý z tohto sezónneho balíka a neskôr toho príde viac.
V prvom rade, keď sa pustíte do nového sveta rozšíreného o Horizons, pocítite väčšiu voľnosť. Je to zvláštne, ale práve možnosť pristávať na tých v porovnaní s okolitým vesmírom malých telesách, dáva pocit väčšej slobody a priestoru. Hneď vaša prvá cesta k jednej z takýchto planét vás ale vyvedie z omylu. Zistíte, že tieto telesá sú všetko, len nie malé. V podstate je to akoby ďalší vesmír vo vesmíre. Až tu v Elite, pri hraní Horizons a vďaka merítku jedna k jednej pochopíte, aké sú planéty obrovské a až teraz si uvedomíte, aký veľký svet vám bol odopieraný, keď ste predtým nemohli na planéty prilietať.
Vďaka rozmerom planét a realistickým vzdialenostiam je prílet na ne zážitkom. Postupne ako sa približujete k povrchu mizne vesmír okolo vás a začínate vnímať iba povrch planéty. Približujete sa a cítite, ako sa postupne stávate jej súčasťou, ako sa z vesmíru okolo vás stáva iba obzor. Samozrejme, let by bol príliš zdĺhavý, ak by ste ho mali absolvovať kompletný v normálnej rýchlosti. Bol by aj príliš nebezpečný, ak by ste lietali blízko planéty v nadsvetelnej rýchlosti. Preto autori zapracovali nový mód letu, ktorý vám pomáha za krátky čas túto medzeru prekonať. Spravilo to šikovne - dá sa povedať formou minihry. Musíte takzvaný glide spraviť čo najčistejšie, dodržať sklon zostupu k planéte, aby nebol príliš strmý, ale ani príliš plytký. Čím lepší sklon dodržíte, tým dlhšie v tomto móde vydržíte a tým skär sa dostanete až blízko nad povrch planéty.
A čím ste bližšie k planéte, tým krajší pohľad sa vám bude rozprestierať pred očami. Aj keby sa nedalo na povrchoch nič robiť, keby neukrývali žiadny obsah či tajomstvá, aj tak by tieto výlety stáli za to. Hra svetla a tieňov vám odkryje rozdielne tváre planéty podľa toho, či ste na osvetlenej alebo neosvetlenej strane. Najkrajšie je, ak ste niekde na rozhraní, prípadne je nejaká iná planéta v blízkosti a na vás vrhá len jemné odrazené svetlo. Ak máte šťastie na obiehajúci prstenec, tak ten vám vyrazí dych a dvojhviezda na obzore vyslovene zastaví čas. Užijete si obligátne prelety kaňonmi, ktoré môžu celkom potrápiť vašu loď a preveriť schopnosti pilotovania. Každá planéta má nielen svoje rozmery, ale aj typ povrchu, hmotnosť a s tým súvisiacu gravitáciu, ktorá bude vaše manévre prudko ovplyvňovať. Lety na planétach so silnou gravitáciou môžu byť výzvou aj pre tých najšikovnejších pilotov. Stačí jeden zlý manéver a máte problém. K povrchu sa treba približovať opatrne a pomaly, tesne nad ním sa vám spustí systém, ktorý vás navedie na presné dosadnutie. A vtedy sa vám sprístupní ďalšia skvelá možnosť.
Na planéty totiž nemáte len možnosť priletieť a kochať sa nimi z rôznych výšok, ale môžete si ich aj ohmatať. Môžete na nich nielen pristáť, ale aj po nich jazdiť. Samozrejme, iba ak si náležite vybavíte loď hangárom a planetárnym bojovým vozidlom, ktoré je zatiaľ iba jedno. Je do detailu prepracované a podobne ako na všetkých lodiach aj tu môžete palubné systémy ľubovoľne podľa potreby zapínať a vypínať. Dôležitý je aj manažment energie medzi štítmi, motorom a zbraňami. Vozidlo má totiž bojovú vežu ovládateľnú nezávisle od vozidla a v podstate pôsobí ako malý kríženec medzi buginou a tankom. Môžete ho vysadiť a voľne jazdiť naprieč horizontom. Samozrejme, tak ako všetko aj tento aspekt autori prepracovali do detailov im vlastným.
Čo hneď upúta vašu pozornosť, je jazdný model. Rozhodne sa autori snažili spraviť ho realistickým, čo sa im aj podarilo. Berie do úvahy spomenutú gravitáciu, od ktorej závisí nielen jazdný model, ale aj manévrovateľnosť vozidla vo „vzduchu“. Má raketovú trysku naspodku vozidla plus manévrovacie trysky po jeho povrchu, a tak môžete v rámci možností s vozidlom na planétach naozaj vyvádzať. Skoky, plachtenia dolu kaňonmi, prekonávanie prekážok, otočky cez strechu počas letu - to všetko si predstavte na opustenej ľadovej planéte, niekde na okraji hviezdnej sústavy, za svitu neďalekého červeného obra. Pri jazde si musíte dávať pozor aj na rýchlosť, pretože sa ľahko môžete dostať do šmyku alebo stratiť kontrolu nad vozidlom. Treba si dávať pozor na nerovnosti, na kamene roztrúsené všade naokolo a, samozrejme, na palivo.
Ak sa vám minie palivo, prídete o vozidlo. Môžete ho aj rozbiť, môžu vám ho v boji zničiť, ale môžete ho aj opraviť, dotankovať či dokonca dočasne vylepšiť o bonusy. Totiž roztrúsené kamene častokrát skrývajú rôzne cenné suroviny, ktoré môžete cez nový syntetizér meniť na rôzne materiály použiteľné či už na dotankovanie, opravy, doplnenie munície, a to nie len vozidla, ale aj vašej vesmírnej lode. Do určitej miery sa stávate sebestačným a nemusíte tak často navštevovať základne, ak nechcete a môžete sa nerušene baviť prieskumom hlbokého vesmíru. Na to, aby ste čokoľvek zachytili, používate skener vozidla a ten vás šikovným a efektným spôsobom navádza k rôznym objektom na povrchu planéty. Zistíte, že planéty nie sú zďaleka také pusté, ako sa na prvý pohľad zdajú. Spomínané suroviny sú všade naokolo, ale narazíte aj na rôzne artefakty, trosky lodí, majáky, záchranné kapsuly s pilotmi, budovy alebo rovno celé základne či mestečká.
Vďaka sprístupneným planétam sa vám odkryjú nové možnosti a nové úlohy, čo v tomto Elite vesmíre môžete aj nemusíte robiť. Buď tieto možnosti vyhľadávate sami, alebo ich dostanete klasicky ako úlohy na vesmírnych či pozemných staniciach. Môžete sa len tak baviť prieskumom, kochať sa výhľadmi. Môžete len tak lietať pár kilometrov nad povrchom, skenovať kvôli anomáliám a hneď ako nejakú zbadáte, pristanete pre bližší prieskum. A môžete aj zachraňovať katapultovaných pilotov ležiacich kdesi na povrchu v záchrannej kapsule, ťažiť suroviny a následne ich predávať, alebo uprednostníte prepady rôznych inštalácií či veľkých základní. Tu môžete buď pre niekoho zlikvidovať obranné systémy, alebo je cieľom napojenie sa cez antény do informačnej siete, za účelom získania spravodajských informácií. Sú tu aj iné úlohy, ktoré sú ale okrem kontextu viac-menej variácie týchto dvoch hlavných.
Čo trochu zamrzí, časom si všimnete, ako sa variácie povrchov planét opakujú a chýba im väčšia rozmanitosť, ako by ste od vesmíru čakali. Samotná geometria povrchov je generovaná náhodne, respektíve procedurálne, ale textúry a typy planét už nie. Tie sú dané a dúfame, že ich budú autori rozširovať. Bolo by smutné, ak by sa opakoval scenár s asteroidmi v prstencoch, ktoré nielenže autori nijako ďalej nerozširujú čo do rôznorodosti, ale dokonca im aj priebežne zhoršujú kvalitu.
Výtkou môže byť aj cena, ktorú tvorcovia pýtajú za takýto datadisk. Síce časom príde ešte niekoľko avizovaných možností obsiahnutých v DLC sezóne Horizons, momentálne ale ešte nie sú dostupné. Pre nových hráčov nie je o čom, môžu kúpiť celú hru už s obsahom Horizons za cenu plnej verzie a naozaj nemajú prečo váhať, ak sú vesmírne dobrodružstvá aspoň trochu blízke ich srdcu. Ak už máte Elite, baví vás a rozmýšľate nad Horizons, je to tiež jednoduché. Množstvo nového obsahu, hodín strávených hraním, za túto cenu rozhodne stojí, a to zvlášť vtedy, ak nič podobné na trhu neexistuje. Donedávna bol tento žáner v kriospánku, na pokraji vyhynutia. Teraz tu máme epický vesmírny simulátor, akým Elite bezpochyby je. Vývoj ide po krokoch, niekedy sú tieto kroky menšie, niekedy sú to väčšie skoky a tie predstavujú veľké množstvo práce a - ako sme sa mohli presvedčiť - rozhodne stoja za to. Veľa práce určite bude potreba aj na ďalší veľký skok v podobe možnosti pristávania na planétach s atmosférou a životom, mestami, civilizáciami. Už teraz sa na to tešíme a jediné, na čo by si mal Frontier Development dávať pozor, je udržiavanie kvality a rozširovanie už existujúceho obsahu.
