Predstavte si potenciál projektu, ktorý by spojil crafting a voľnosť Minecraftu so strategickým staraním sa o inak nesvojprávnych panáčikov podobne ako v starších Settlersoch či Populouse. Máte to? The Kindred sa snaží práve o to: každému z „pandrlákov" dávate príkazy, hovoríte, o čo sa má kedy starať a zveľaďujete krajinu okolo vás, aby ste mali nielen dostatok potrebných surovín, ale aj všetko pod palcom. Kvôli prežitiu, pre zlepšenie života, pre vaše potešenie.

Ono to staranie sa o malú komunitu človiečikov máme v sebe zakorenené odnepamäti. Dôležitým herným prvkom je zosobnenie sa s jednotlivými postavičkami. Nesmie vám byť ani ten najposlednejší lenivec ukradnutý, pre každého nájdete nejakú prácu a chcete, aby sa mali všetci dobre. V nehostinnom svete, kde musíte utíšiť každý kričiaci žalúdok, nájsť pre unavenú hlavu posteľ s vankúšom a určiť postavičke zmysel života, je Minecraft s viacerými ovládateľnými postavičkami zaujímavým experimentom. Len to by sa nezávislí vývojári z Persistent Studios nesmeli inšpirovať všetkým, čo robí Minecraft atraktívnym. Nie všetko sedí na úplne odlišný žáner a k osobitejšiemu prístupu nestačí, aby mal každý panák svoje vlastné meno.

Na začiatku vás pri hraní verzie s predbežným prístupom ohromí dostatočný počet možností, ktorým sa môžete venovať. Zahltenie bohatosťou však veľmi skoro prinesie vytriezvenie. Ak chcete všetko sami obhospodarovať, budete si to musieť odliklikať, čo v nie práve užívateľsky najpríjemnejšom rozhraní nie je najprívetivejšie. Na druhej strane vás nikto nikam neženie a nedostanete sa do momentu, kedy by ste to jednoducho nestíhali obhospodáriť. Keby aj, hru zapauzujete, rozdáte príkazy a následne spustíte. Každému zo svojich poddaných by ste mali zvoliť povolanie, ktoré by mal vykonávať. Nik nie je obmedzený len na jednu činnosť, no zároveň vidíte schopnosť vybranej postavičky v danej oblasti. Niekto je lepší kuchár, iný je zručnejší pri stavbe, henten to vie s lopatou a krompáčom, tamten je skôr na farmárčenie a ostatní vedia, ako sa postarať o zvieratá.

Zmena povolania je možná kedykoľvek a manažment ľudských zdrojov je dôležitý preto, aby ste nemuseli na nič zbytočne čakať, efektívne rozdeľovali jednotlivé činnosti medzi tých najschopnejších. Ak niekto zaháľa, stále bude rovnako hladný, len jeho prínos do komunity limitne konverguje k nule. Poznáte to, mnoho našich „opálených" spoluobčanov zvykne len naťahovať ruku, avšak bez prispenia do spoločnej kasy. Ak všetkým rozdelíte úlohy, prekvapí vás pestrosť voxelového prostredia. Vygenerovaný svet je jednoducho roztomilý. Otvorí sa pred vami rôznorodá krajina v štýle Minecraftu, no na rozdiel od známeho fenoménu vás tu nebude nič otravovať. Vaším základným cieľom je udržať skupinu kinov (ako sa postavičky volajú) nažive.

Tých potrieb vlastne ani nie je mnoho. Človiečikovia potrebujú niečo do brucha, niečo robiť a ak je najhoršie, posteľ vyrieši všetko. Spracovateľných surovín je neúrekom a funguje dobre známy princíp využitia všetkého, čo okolo seba vidíte. Na začiatku síce dostanete zopár odrobiniek, avšak tieto zdroje vám veľmi rýchlo zmiznú. Začnete rúbať stromy s cieľom získania vždy potrebného dreva, hrabete sa v zemi, aby ste narazili na železnú rudu, meď, piesok alebo iné kovy - a je ich neúrekom. Na starostlivo vytvorených poliach môžete pestovať desiatky plodín od zemiakov, mrkvy, cez kapustu, až po kukuricu či pšenicu. Lenže kto by sa chcel stále len piplať v zemi a počúvať vegetariánske prednášky o zdravej strave? Ešteže po krajine pobehujú desiatky zvierat, no nemusíte ich hneď zabiť. Stačí postaviť ohradu a vytvoriť si regulárny ranč s pravidelným prísunom mäsa. Alebo zbierajte vajíčka, dojte mlieko, skrátka sa z tých možností minimálne v úvode zbláznite.

A ono to je vlastne všetko len a len preto, aby ste si otvorili desiatky až stovky možností, ako si vytvoriť vlastný domček alebo postaviť to, po čom sníva vaše budovateľské ego. Nie je to len o tom, že postavíte tuto stenu, tam dáte okno, sem dvere, ale, že si svoje dielko vyšperkujete podľa vlastných predstáv - kocku po kocke, stenu po stene. V The Kindred to nie je o generickom budovaní totožných domčekov, ale každý z nich si môžete prispôsobiť svojim požiadavkám, keďže možností, ako to spraviť, je neúrekom. Síce tu stále nenájdete prípadný editor jednotlivých objektov, ktorý by umožňoval importovať nové predmety zmenené aspoň po vizuálnej stránke, avšak všetko je len otázkou času. A práve tu by mohli vývojári pravidelne zverejňujúci pomerne časté nové aktualizácie a komunikujúci s komunitou, pridať plyn.

The Kindred je zatiaľ viac stavebnicou s benevolentnou slobodou ako hrou. Nie je to na škodu, titul sa ani inak neprezentuje, no na úlohy orientované misie by pomohli celkovej svižnosti a udržali by hráča dlhšie pri hraní. Na začiatku ste totiž obarení bohatou ponukou možností, ktorá sa však postupne pretaví do opakovaného vykonávania zabehnutých štandardov. Umelá inteligencia panáčikov nie je ničím výnimočným a niekedy vás ich systém priorít bude iritovať, no nie je to nič, čo by sa nedalo v rozpracovanom stave prehliadnuť. Občas sa stroskotanci na neznámom ostrove zaseknú, inokedy len tak postávajú a v snahe zadať im prácu musíte klikať na menu pracovných pozícií, pretože cez ich profil to nejde. A niekedy sa uklikáte k smrti.

Ak by sa dalo niečo hre okrem pomerne vysokej hardvérovej náročnosti (vzhľadom na vizuálnu stránku projektu) vytknúť, tak to je užívateľské rozhranie a ovládanie ako také. Ovládacie prvky situované do menu v spodnej časti obrazovky sa, chvalabohu, neustále upravujú - a to k lepšiemu. Pôvodne sme sa jednotlivými položkami museli siahodlho preklikávať v spodnej lište a presúvať klikaním na šípky, teraz sa nám aspoň v niektorých prípadoch otvorí rozširujúce menu s najjednoduchším možným spôsobom - prostredníctvom záložiek. Síce to niekoľko mesiacov trvalo, no aspoň vlažný potlesk si tvorcovia zaslúžia. Veľké množstvo položiek totiž robí hru neprehľadnejšou, ako by mohla byť.

Ak si spomeniete na staršie RTS z druhej polovice 90. rokov, istotne viete, že o ich úspechu napokon rozhodovalo čosi iné ako spektakulárna grafika či originálne prostredie. V skratke: AI a UI. Ono ak sa vám panáci motajú dookola, nepočúvajú vaše príkazy, takže ich musíte vodiť za ručičku, nie je to najlepšie. A ak sa to navyše stupídne ovláda, mohlo sa to volať hoci aj StarCraft, ani pes by po tom dnes neštekol. The Kindred rieši prvú časť jednoducho tým, že panákov je málo, činností zas nie toľko a iba im vlastne poviete, čo majú robiť a vykonajú to, ak je vybraná úloha aktívna. V neskorších fázach to má za následok to, že na všetko nesmierne dlho čakáte a megalomanské stavby vám zaberú nejaký ten piatok. A sobotu, aj nedeľu, takže víkend je v ťahu a ten gigantický hrad stále nestojí. Čert ber to, že si tu môžete postaviť aj elektrickou energiou poháňané prístroje. Teda, je to super a zábavné, ďalšia možnosť ako sa vyblázniť, no mnohé funkcie hry pôsobia až príliš samoúčelne. Sú tu len preto, aby tu boli.

Druhú časť hry tvorcovia zatiaľ až tak dobre nezvládli, čiže rozhranie a ovládanie trpí. Nielen tým, čo ste si mohli prečítať vyššie, ale hlavne nutnosťou všetko a vždy odklikať. Chcete do toho krásneho domčeka vložiť okná, dvere a iné chuťovky? Tak pekne po jednom. Vyberiem okno, štelujem sa s kurzorom na správne miesto, vyplazený jazyk, lebo na to miesto neviem trafiť a odhad vzdialeností je aj pri najväčšom zoome mizerný… ešte kúsok aaa konečne je tam. A už len ďalších 19 oblokov. Takže všetko znovu. Akoby tu niekto zabudol na to, že by sa nám aktívny predmet z inventára mohol hodiť aj o sekundu neskôr. Chcete pozbierať úrodu na svojom políčku? No to si potom pekne po jednom tých 40 zemiakov vyhrabte. Klikacie orgie v cene. Všetko to pôsobí nemotorne a prečo si to nepriznať, menej trpezlivých hráčov to môže znechutiť. Nie je to nič, čo by vyslovene zhadzovalo hru, avšak mierne otráviť to môže. Hlavne ak je naokolo more hier, ktoré ukazujú, ako sa to má robiť správne.

Multiplayer zatiaľ nefunguje, čo je ohromná škoda, ale všetko časom bude. The Kindred je napriek tomu hrou, ktorú už môžete veselo hrať. Potenciál má obrovský, ale treba ho naplniť a hlavne jednotlivé herné prvky doladiť. Položiek v menu je neúrekom, len hre chýba myšlienka, duch budovania sa príliš skoro vytratí. Takto tu máte len pieskovisko, kde si môžete stavať, ako sa vám zachce (ak na to máte suroviny), ale celé to zatiaľ drží pokope len tak-tak. Sledovať nezávislé stavenisko sa však istotne oplatí.