Viete, ako sa to hovorí – čím si silnejší, tým si silnejší. Nepoznáte? Nevadí, Crackdown 3 vás toto porekadlo naučí. Dlho reklamovaná, ešte dlhšie vyvíjaná a nakoniec aj odložená mestská akcia sa tento rok konečne začala ukazovať a my sme si z nej na Gamescome mohli zahrať 10 minút v špeciálne vytvorenom deme, ktoré nechcelo ukázať príbeh, novinky, či multiplayer. Demo len chcelo, aby sme sa na tých 10 minút dobre zabavili, mozog nechali pred vstupom na špeciálnu a oddelenú prezentačnú plochu a užili si zabíjanie nepriateľov.

Moja osobná história so sériou Crackdown je plná protikladov. Od jednotky som nič nečakal, vlastne som ju ani nechcel a dostal som sa k nej náhodou, no zaradila sa medzi moje najobľúbenejšie hry z Xbox 360. Na dvojku som sa teda veľmi tešil, no dopadlo to presne naopak a hru považujem za nudné sklamanie. S podobným názorom som určite nebol sám, čo len ilustruje, akú náročnú pozíciu má pripravovaná trojka. Autori si to navyše sťažujú aj sami dlhým vývojom, no nepomohol ani nedávny odklad, či dokonca fakt, že sme doteraz nevideli poriadnu ukážku cloud deštrukcie, ktorá má byť súčasťou multiplayeru.

V posledných mesiacoch sa tak vývojári rozhodli obrátiť list a prezentovať hru iným štýlom. Stavili na zábavnú kartu a aj preto na palubu priviedli herca Terryho Crewsa, známeho napríklad z Expendables. Už len jeho účasť naznačuje, že sa hra nechce brať zbytočne vážne a ponesie sa v odľahčenej nálade, ktorá však môže len a len pomôcť. A ak by som mal vynášať nejaké predbežné súdy po jej vyskúšaní na výstave, dovolím si tvrdiť, že to bude fungovať. Nech si už totiž o hre myslíte čokoľvek, priamočiara zábava je to, čo sa tu zatiaľ rysuje veľmi slušne.

V Crackdown 3 sa dostanete do futuristického mesta, kde zločin prekvitá, fungujú tu rôzne gangy a ulice sú nebezpečnejšie ako vojnové zóny. Jediný, kto s tým dokáže niečo spraviť, ste vy na čele špeciálnych policajných jednotiek, ktoré majú poriadne špeciálne schopnosti vyhodiť všetko do vzduchu na mnoho spôsobov. Či už je to päsťami, vytrhovaním zo zeme, alebo aj bohatým arzenálom zbraní. Práve do týchto nebezpečných ulíc sme sa teda vydali, aby sme z nich zniesli aspoň zopár zloduchov efektívnym, a zároveň aj efektným spôsobom.

Na jednotke sa mi páčila voľnosť. Tuším som nikdy nedohral príbeh, ale mal som v hre vyzbierané takmer všetko. Ak ste nechceli, jednoducho ste sa nemuseli zaoberať príbehom. Len ste behali po meste a sami si vytvárali výzvy, pri ktorých ste zbierali orby. Napríklad ste sa pokúsili vyskákať na najvyššiu budovu v meste. Len tak. Možno ste ani netušili, že aj tam vás čaká odmena. A práve takýto zážitok ponúklo toto krátke demo z trojky. Len tak sme behali a skákali po veľkej časti mesta (nebolo dostupné celé), ktorá sa skladala z rôznych štvrtí. V nich sa objavovali nepriatelia a nechýbali ani tuhší minibossovia, ktorí v danej štvrti dominovali.

Táto časť mesta bola navyše posiata práve spomínanými orbami. Tie svietili na strechách, vežiach, balkónoch, pričom medzi nimi boli ako jednoduchšie, tak aj ťažko prístupné miesta. A opäť ma práve voľné behanie a možnosť získavať aj náročnejšie dostupné zberateľské predmety chytili. A ako som už spomínal, čím ste silnejší, tým ste silnejší. V Crackdown 3 to platí doslova. Zbieranie orbov vlastne predstavuje zbieranie skúseností, ktoré vašu postavu robia silnejšou. Doskočíte ďalej, rozdáte silnejšie údery a spôsobíte väčšiu paseku. Orby navyše nie sú to jediné, čo dokážete po mestských strechách a uliciach zbierať.

Povaľujú sa tu aj zbrane, pričom v deme sme narazili na naozaj slušnú ponuku – od tých základných (samopaly), cez účinné brokovnice, až po špeciálne, ku ktorým ste taktiež museli trošku náročnejšie preskákať. Snáď si práve tento prvok hra zachová aj v plnej verzii a tie lepšie zbrane ponúkne ako odmenu za to, že sa vydáte niekam, kam akútne nepotrebujete ísť. Najzaujímavejšou zbraňou, ktorú sme takto našli v deme, bol emitor čiernych dier. Nie je to nič revolučné, ale rozhodne prítomnosť takejto zbrane poteší a hodí sa k naturelu hry.

Akcia je tu naozaj veľmi priamočiara a zameraná na to, aby tu skutočne všetko horelo, vybuchovalo a lietalo. Ako keby film s Budom Spencerom a Terrence Hillom nakrútil Michael Bay. Uštedríte nepriateľovi jednu poriadnu výchovnú a ten preletí cez celú ulicu. Ak to ešte rozdýcha, vytrhnete zo zeme generátor a hodíte ho po ňom. Prípadne ak sa nachádzate vyššie ako nepriatelia, tak môžete využiť aj silný úder o zem, ktorý rozhodí aj väčšiu skupinku. Niektorí z nich to ale môžu prežiť, tak len chytíte telo jedného a hodíte ho po ďalších.

Spôsoby eliminácie nepriateľov však môžu byť aj kreatívnejšie, ak máte v rukách strelné zbrane. Asi nemusím priamo povedať, že mnohé z nich ponúka práve emitor čiernych dier. Ten totiž svojím obrovským gravitačným ťahom priťahuje všetko z okolia na miesto, kde dopadol výstrel. Na ulici môžete streliť medzi nepriateľov, ktorí razom skončia. Alebo ak aj nie, dorazí ich napríklad auto, ktoré cez ulicu táto zbraň dokáže taktiež pritiahnuť. Trochu ma ale otravovalo, že to všetko sprevádzal komentár, ktorý sa do takejto hry nehodí. Nie je to multiplayerovka, naozaj nepotrebujete každú chvíľu počuť o tom, aký masaker ste rozpútali.

Vozidlá tu ale nemusíte využívať len ako objekt na zabíjanie, ale aj ako dopravný prostriedok. V deme to veľký zmysel nemalo, výsek herného sveta nebol taký veľký, aby sa niekam nedalo dobehnúť, doskákať, či dopraviť jetpackom, ktorý slúži na krátke plachtenie vzduchom a krátky boost. Tým pádom si ani zatiaľ netrúfam hodnotiť jazdný model, keďže som si ho príliš neužil. Je to ale čistá arkáda ako v minulosti.

Audiovizuál dokážete z videí zhodnotiť aj sami a asi dobre viem, čo si o tom myslíte. Je pravda, že Crackdown 3 nevyzerá najlepšie. Respektíve má dve tváre – technickú a artovú. Cel-shade štylizácia hre pristane a je spracovaná veľmi dobre. Technicky však naozaj zostala pár rokov v minulosti. V súčasnosť by ste možno čakali už aj niečo lepšie. Na druhej strane s výnimkou podľa mňa otravného komentára je zvuk veľmi slušný, aj keď z hudby sme si toho v deme veľa neužili.

Crackown 3 má čo dokazovať hráčom. A to isté platí aj pre autorov. Musia dokázať, že hru toľko rokov nevyvíjajú zbytočne a to, že tiež nebol zbytočný aktuálny odklad. Zatiaľ to vyzerá neurčito. Graficky hra až tak neosloví, čo vidíte už a prvý pohľad. Hrateľnosť sa ešte môže vyvinúť rôzne. Tá jednoduchá priamočiara akcia tu však funguje, sloboda pohybu je veľká, môžete sa dostať kamkoľvek a ak vás bavilo objavovanie sveta v jednotke po vlastných, môžete si tu prísť na svoje. Avšak ak hra vo finále neponúkne aj niečo viac, stačiť to nebude. A viac sme si, bohužiaľ, zatiaľ vyskúšať nemohli.