Aj tá najlepšia hra na svete sa nemusí ukázať vtom najlepšom svetle, ak jej demo nie je práve vhodne zvolené. Nemyslím tým, že by to demo malo byť zlé. Stačia len drobnosti, napríklad to, že mu chýba kontext, ktorý by obklopil celé dianie. Práve ten totiž dáva hraniu zmysel – viete, čo robíte a prečo to robíte. Aj bez neho si dokážete užiť samotnú hrateľnosť, no aj tak vám niečo stále uniká. To bol, bohužiaľ, prípad dema Metro Exodus, ktoré sme si na Gamescome mohli vyskúšať. S výnimkou Cyberpunku to bola hra, na ktorú som sa na výstave tešil najviac. Dokonca som v rámci nášho programu robil doslova akrobatické kúsky, aby sme sa na hru dostali, aj keď sme už mali takmer každú polhodinu programu obsadenú.

Neberte to ako niečo zlé, rozhodne hrateľnosť nesklamala, len naozaj chýbal ten kontext. Nebol tu ani nikto z autorov, kto by aspoň v krátkej prezentácii niečo o hre povedal. Privítala ma len milá pani, ktorá ma usadila za jeden z počítačov a rovno som šiel na vec. Demo bolo zjavne z pokročilej časti hry. Aspoň tak som to teda pochopil z nahrávacej obrazovky. Malo by sa odohrávať 3. novembra 2035 pre prejdení 6481 kilometrov. Ako totiž pravdepodobne viete, aj keď slovo Metro zostalo v názve hry, Exodus nás zoberie von z mestských tunelov a ďalej na východ vo vlaku Aurora, ktorý nám ukáže, že príroda si aj napriek jadrovej katastrofe našla cestu a život v nej je už prebudený.

Ak si myslíte, že takáto katastrofa ľudí zjednotí, ste na omyle. Už predchádzajúce dve hry nám totiž ukázali, že sa v tomto prípade v ľuďoch prebudí to najhoršie. O obývateľné územia už v tuneloch bojovali rôzne frakcie, medzi ktorými sa rozpútal boj tried a ideológií. Demo tretej časti nám ukázalo, že ani na povrchu to nebude iné a aj keď sa toho z príbehu veľa pochytiť nedalo, jedno bolo zjavné – možno sa na túto púť Arťom vydal s ďalšími Sparťanmi, nebude pravdepodobne stále s nimi a vo vonkajšom svete sa už môže spoliehať len na seba.

Demo síce začalo tak, že sa Arťom topil a z vody ho vytiahla Oľga, žena s maskou lebky, no veľmi jasne dala najavo, že sa od nej teraz viac očakávať nedá a Arťom sa musí postarať sám o seba. Podobne sa o niečo neskôr môžete zachovať aj vy, keď môžete oslobodiť človeka, ktorého banditi priviazali o stĺp, aby tam zomrel. Ten vám síce poďakuje, no zmizne rovnako rýchlo ako Oľga. Možno je to však dlh, ktorý si neskôr budete môcť vybrať. Ako som sa však presvedčil, na veľmi dlhú dobu to bol jediný človek, ktorý hneď netasil zbraň po tom, čo ma zbadal.

Ešte predtým si ale musíte uvedomiť, že vo svete Metra nie sú ľudskí nepriatelia tým jediným, čo vás môže a aj chce zabiť. Za tých ár rokov ožarovania sa tu totiž vyvinula naozaj nebezpečná fauna a kým vypĺznutý a trošku zmutovaný jeleň z úvodu dema bol ešte niečím, čo sa dalo obdivovať, neskôr to už také príjemné nebolo. Pamätáte si mutantov z tunelov metra? To boli ešte drobčekovia oproti tomu, čo vás čaká vonku. Dokonca aj splašené stádo vám dokáže narobiť problémy. Musíte sa tak mať na pozore a zároveň si uvedomiť, že sa nedá každá nebezpečná situácia vyriešiť streľbou. Niekedy stačí len utiecť.

Vaším najväčším problémom však stále budú ľudia, ktorí už na povrchu zakladajú novú spoločnosť, z ktorej demo ponúklo drobné náznaky. Počuli sme pojmy ako Učiteľ či Lesný súd a uvidíme, ako túto oblasť nakoniec hra rozvedie, no rozhodne to je niečo, čo dobre fungovalo v predchádzajúcich dvoch hrách a tu sa v tejto oblasti dá ešte expandovať. Zároveň ale viete, že tu na osamotených nepriateľov nenarazíte a vždy sú to buď nejaké hliadky s viacerými protivníkmi, alebo už rovno sídla, či už menšie, alebo aj väčšie. Počítať teda musíte s tým, že ste stále proti presile a aj preto je vhodné zvoliť pomalší a tichší postup. Už len kvôli tomu, aby ste pri každom kontakte s nepriateľmi rovno nerozpútali prestrelku, ktorá vás môže stáť veľa nábojov a aj iných zdrojov.

Prvým krokom k tomu je vaša pozornosť, ktorú musíte venovať drobnostiam v prostredí. Môžu tu byť totiž pasce, či dokonca veľmi improvizovaný alarm, ktorý prezradí vašu prítomnosť. Stačí len zakopnúť o natiahnuté lanko pripojené na zvončeky, ani na nenazdáte a už si na vás brúsi zuby hneď niekoľko banditov. Vyhnúť sa im môžete tiež schovávaním a aj takou drobnosťou, ako je zhasnutie svetla, keď už je tma. Vtedy vás totiž neuvidia tak ľahko. Ak už ale dôjde aj k samotnej akcii, treba autorov pochváliť, že ju opäť zvládli na výbornú. A to nie je tým, ako sa k vám správajú nepriatelia – vedia vás obchádzať, aby útočili z viacerých strán. Dojmu napomáha aj to, že si medzi sebou kričia vašu polohu.

Od Metro hry nemôžete očakávať frenetickú akciu a inak tomu nie je ani tu. Akcia je skôr pomalšia, dokonca by sa dalo povedať až komorná. Rozhodne toto nie je úplne bežná FPS. Dáva vám čas na kochanie, na premýšľanie a aj rôzne možnosti postupu do rúk, aby ste sa vy rozhodli, ako budete situácie riešiť. Celkovej atmosfére pomáha aj to, s akými zbraňami vlastne bojujete. Už sú to roky od rozpútania jadrovej apokalypsy, zbrane si vyrábajú amatéri zo starého šrotu. Všetky sú hrdzavé, pôsobia improvizovane a zároveň veľmi dobre. Nábojov neboli priehrštia, no zároveň ich nebolo ani málo. Vždy ste sa však mohli spoľahnúť na kuše a rôzne druhy šípov. Zvlášť tie vybuchujúce pôsobili luxusne a zároveň zdôraznili brutalitu hry, ktorá sa nebojí ani množstva krvi. Ďalšou príjemnou drobnosťou je to, že napríklad pri streľbe z podrepu zmenšíte spätný ráz zbrane.

Hra však v tomto ohľade nie je len o streľbe, ale v ešte väčšej miere zakomponovala zber koristi, bez ktorej to v tomto nehostinnom svete nepôjde. Jednoducho musíte prehľadávať telá a domy a zbierať všetko, čo by vám mohlo pomôcť. Pomedzi to sa tu a tam dozviete ďalšie čriepky informácií z pozadia tohto sveta. Hlavne ale získate všetko potrebné na výrobu a vylepšenia výbavy a zbraní. Nezabúdajte, že tu navyše nenájdete žiadne pohodené lekárničky a automatickú regeneráciu zdravia. Aj tie si budete musieť vyrobiť spolu s ďalšími vecami, ktoré budete nosiť vo svojom batohu a ten si musíte vylepšovať, aby sa vám tam všetko zmestilo.

Aj predchádzajúce dve hry nám dávali istú voľnosť, aj keď bola obmedzená tunelmi moskovského metra. To sa teraz mení a aj keď Metro Exodus nebude úplne open-world hrou, ponúkne kombináciu skôr lineárnejších misií a tiež misií v otvorenejších a väčších prostrediach, pričom napríklad prostredie v deme bolo naozaj slušne veľké a dokonca ste tu nemali ani dojem, že vás hra niekam núti ísť. Demo ponúklo najmä les s kempom, no aj menšiu osadu s domami, kde napríklad nechýbala socha Lenina, no a keďže sa veľká časť hry bude odohrávať v povodí Volgy, aj demo nám časť z toho ukázalo. Divným rozhodnutím je, že Arťom nemôže plávať. Vracia sa aj mapa, ktorú musíte zobrať do rúk, aby ste ju mohli študovať. No a nechýba merač radiácie, aj keď som v deme nezablúdil do žiadnej takejto oblasti.

Deep Silver nám hru prezentovali na Titan Xp grafike, AMD R7 2700X a 16 GB DDR4. A ako asi od takejto hry a takejto zostavy čakáte, vyzerala tam perfektne, za čo ale nevďačí len svojmu špičkovému technickému prevedeniu, ale aj skvelému výtvarnému stvárneniu, ktoré budovalo ten skutočný dojem sveta po konci civilizácie, akú poznáme. Všetko bolo zhrdzavené, rozpadnuté, no zároveň cez to rástla krásna divoká príroda niekedy v priebehu jari či jesene. Rovnako skvele je v hre zvládnutý aj zvuk. Nehľadajte tu zbytočne hudbu, keď ju tu občas ani nie je treba. Užívajte si len parádne ambientné zvuky prírody. Celé je to vyšperkované dynamickou dennou dobou, takže vám okolie ukáže množstvo svojich podôb.

Tá akčná časť dema na Metro Exodus bola teda naozaj len o strieľaní banditov všade navôkol a chýbal tomu nejaký jasný cieľ a kontext, navyše sme sa nedozvedeli nič o príbehu či nejaké ďalšie detaily o hre. Ale parádna atmosféra a vynikajúce audiovizuálne prevedenie boli veci, ktoré celkový zážitok ťahali hore. Ak ste sa na hru náhodou doteraz netešili, myslím, že je načase s tým začať, keďže v tých veciach, ktoré nám demo neposkytlo, by sklamať nemala. V tých ostatných je to bez obáv.