Hrateľná ukážka Elden Ring ma utvrdila v tom, že sa From Software neprecenili a rozhodne vedia, čo chcú svojou najnovšou hrou dosiahnuť. Ak ste teda podobne ako ja váhali, či sa prikloniť k táboru nekonečného hype, alebo táboru nariekania nad zruinovaním odkazu série Dark Souls, dúfam vás moje postrehy s ľahkosťou preklopia bližšie k natešeným fanúšikom. Hra, samozrejme, svoj pôvod nezaprie, a preto tu nájdete aj to typické Soulslike, ktoré však nie je vždy na škodu. Elden Ring by som teda nenazval iba Dark Souls s novou fasádou, ale skôr prirodzenou evolúciou revolučnej série.

Hru sme si mali možnosť vyskúšať v šesťhodinovej preview verzii, ktorá bola streamovaná prostredníctvom služby Shadow. Napriek údajným problémom so službou však náš stream, našťastie, žiadne komplikácie nemal a okrem zopár prepadov snímkovania hra bežala bezproblémovo. Problémom však bolo pripojenie nielen PlayStation 5, ale aj PlayStation 4 ovládača, ktoré v rozhraní primárne nadstavenom pre Xbox gamepad nefungovali správne. Dôležité ale je, že tým neutrpel celkový technický stav hry. Napriek tomu, že hra s nastavením vysokých detailov bola iba streamovaná, vyzerala úchvatne.

Preview verzia nás privítala pre sériu už typickým menu a voľbou postavy. Výber z desiatich rôznych tried, ako napríklad Samurai, Vagabond, Hero, Bandit, Prisoner, či na leveli 1 začínajúci Wretch, sprevádza aj detailný editor postavy. Vďaka enormnému množstvu možností úprav hrdinu by sa celá šesťhodinová preview verzia dala premrhať práve nastavovaním v editore. Netradične však nenasledoval predrendrovaný filmový úvod, ale akási jeho demo verzia s množstvom konceptov. Akokoľvek pôsobivá bola aj táto nová ukážka, epický hlas v pozadí nabádal na väčší rozpočet, ktorý sa pravdepodobne ukáže až v plnej verzii hry.

Temný duch série sa nezaprel ani na začiatku hry, a tak v tele nami vytvoreného „poškvrneného” (tarnished) vstaneme z mŕtvych uprostred tmavej jaskyne. Úvod by sa dal nazvať zhodným s network testom, avšak na začiatku nás privítala aj krátka sekvencia v akomsi vzdialenom, v tme zahalenom kraji, kde sme sa dočkali iba náhlej smrti. Jaskyňa potom slúži ako dobrovoľný tutoriál, v ktorom sa oboznámime s novými mechanikami, ako je zakrádanie, ale aj so starým známym backstabom. A o jednu jazdu výťahom neskôr sa konečne otvorením prvej brány predstaví rozsiahly svet Lands Between.

Aby som hneď zo začiatku odpovedal na najdôležitejšie otázky: Áno Elden Ring je skutočne ťažký a nie, grafika nie je na úrovni Dark Souls 3 z roku 2016. Ako odpoveď na náročnosť stačí, aby vás urazila prvá NPC, a tak sa následným pokusom o obranu svojej cti môžete podobne ako ja zaseknúť v nekonečnom kruhu zomierania. Pre detailný a rozmanitý grafický kabát stačí porovnať obrázky z hry s tými z posledného dielu Dark Souls, na ktorý sa toľko ľudí odvoláva.

Gameplay videá aj trailery ste mohli vidieť mnohokrát, no prvé vystúpenie z jaskyne je skutočne dych berúce. Rozsiahle zelené pláne, masívne ruiny v pozadí, po tráve preháňajúce sa (niekedy robia však aj kotrmelce) divoké kozy a iné zvieracie osadenstvo. Horizont zdobia obrovské zlaté stromy a nad nimi sa týči priehľadný World Tree. Toto všetko je doplnené o cyklus dňa a noci, ktorý prebehne vo svete za jednu hodinu a vy si tak prehliadnete rôzne nasvietenia prostredí, nielen staticky vyrenderované scény. S cyklom dňa a noci potom súvisí aj viditeľnosť nepriateľov, ktorí vás počas tmavej noci pri zakrádaní spozorujú citeľne neskôr oproti dňu. Cykly dňa dopĺňajú aj zmeny počasia, a to najmä upršaná melanchólia, ktorá sa v preview verzii objavila pomerne často.

Svet, ktorým budete putovať, je často sprevádzaný ambientnou hudbou, ktorá sa dynamicky mení vzhľadom na prostredie a udalosti. Plynulý prechod medzi obyčajným putovaním a súbojom hudba dokonale podčiarkuje a nerušivé prechody sú zvládnuté excelentne. Svet, ktorý je pre From Software prvým Soulslike open worldom, je extrémne obrovský, a preto vám v jeho zdolávaní bude napomáhať verný prízrak rohatého koňa Torrent. Toho si môžete pomocou prsteňa darovaného vašou „finger maiden” Melinou kedykoľvek privolať a presúvať sa tak po svete efektívnejšie. Torrent zároveň poskytne výhodu v súbojoch, nakoľko súboje z konského sedla sú teraz žeravou novinkou. Torrenta je možné vkusnou animáciou takmer kedykoľvek vyčarovať zo vzduchu a zase ho nechať zmiznúť. Okrem rýchlejšieho pohybu po svete vám okrem šprintu a dvojitého výskoku prízrak umožní vyskakovať aj na doteraz nedosiahnuteľné miesta práve vďaka akýmsi vzduchovým tunelom.

Zameranie na vertikálny pohyb v Elden Ringu sa nedá poprieť, a tak okrem Torrenta vie skákať aj nami ovládaný poškvrnený. Spoliehať sa na správne načasované kotrmelce v behu je už teda minulosťou. Rovnako bol výrazne zredukovaný aj fall damage, takže pády, ktoré by boli v Dark Souls istou smrťou, sú v Elden Ringu úplnaá malina. S poškvrneným si, žiaľ, stále nezaplávate a redukcia zranení pri páde sa Torrentovým dvojskokom veľmi nezmení. Preto sa mi aj zopárkrát podarilo spáchať nechcenú samovraždu pri zoskoku z mierne vyššieho útesu. Napriek tomu však znížený fall damage, výskoky a všeobecne väčšia voľnosť pohybu idú plynulo ruka v ruke s otvoreným svetom.  

Lands Between sa však neskladá len z rozsiahlych plání, ale obsahuje i menšie a stiesnené bludiská, ale aj takzvané Legacy Dungeony, ktoré tvoria lineárnejšie lokácie známe z predchádzajúcich Souls titulov. Každé z bludísk, ktoré sa mi v preview podarilo navštíviť, bolo zakončené súbojom s bossom. Čerešničkou na tejto dungeon torte je potom slušná nová výzbroj, ktorú aj tak kvôli vyžadovaným atribútom nemôžete používať a elegantný teleport na začiatok.

Zarytých Dark Souls fanúšikov určite zaujímajú aj takzvané Sites of Grace, ktoré nahrádzajú ikonický bonfire. Dizajnom určite neoslovia, no pohľad na ne bude pre vás vždy úľavou. Po smrti sa totižto nanovo objavíte práve na týchto miestach, avšak ak sa nachádzate kdekoľvek vo svete s ťažkou výzvou alebo v blízkosti bossa, môžete sa znovuobjaviť aj pri takzvanej Stake of Marika. Grace vám poskytne možnosť sadnúť si, pretočiť na inú časť dňa, vylepšovať svoje elixíry na liečenie a dopĺňanie FP, prezerať inventár a predovšetkým levelovať jednotlivé atribúty vašej postavy. Osobne som si všimol, že v lineárnejších častiach sa Sites of Grace nachádzajú požehnane, avšak pri pohybe otvoreným svetom je ich výskyt rozhodne redukovaný. Marikine sošky však slúžia iba na respawn a vo voľnom svete ich nájdete hojne, obzvlášť pri bossoch.

Bossovia sa totiž nachádzajú v podstate kdekoľvek. Okrem ich garancie v Legacy či iných bludiskách ich však nájdete aj kade-tade rozhádzaných po svete. Takto natrafíte napríklad na hrozivého draka, ktorý sa nečakane vyrúti z oblohy, copy-paste Dancer of the Boreal Valley, či dokonca oživnutú kôru prastarého stromu. O kvantitu bossov teda núdza nebude, ale veru ani o kvalitu. Každé jedno stvorenie pôsobilo unikátne nielen z hľadiska dizajnu, ale aj mechaník. Bosovia v Elden Ringu však rozhodne nie sú ľahkým cieľom. Áno, narazíte aj na „polobossov”, ale všetky väčšie bossfighty, na ktoré som narazil, ma najprv zaskočili a po opakovanom zlyhávaní aj neskutočne na*****.

Bossovia sú totiž extrémne agilní a každá rana je bolestivá. Preto sa nečudujte, keď narazíte na škriatka s levou hlavou, ktorý na vás skáče cez celú boss arénu a vymaľuje vašou mŕtvolou všetky steny už po dvoch úderoch. Nekonečné kombá vám spôsobia kŕče v prstoch z rolovania a keď sa konečne dostanete k jednému úderu, až vás to prekvapí. Bossovia aj iné výzvy sú skutočné náročné a práve preto vám majú pomôcť vyvolané prízraky či iní hráči. Prízraky viete vyvolať po získaní takzvaných Spirit-Caller's Ash a aj to iba na špecifických miestach (pri monumentoch), ktoré ukážu hráčovi špeciálnu ikonu. Takto si viete vyvolať vlčiu armádu, zopár nemŕtvych, či dokonca obrovskú medúzu.

Prístupnejšou sa v Elden Ringu stáva aj online PvE kooperácia až pre štyroch hráčov, PvP režim aj invade mechaniky, na ktorých vyskúšanie som však nemal počas preview príležitosť. Multiplayer ma vlastné menu s prehľadom všetkých predmetov, ktorých je skutočne požehnane. Od odrezaných prstov, cez prstene, až po zlaté figúrky, či dokonca odrezané jazyky. Klasicky si tak umiestňujete znamenia, cez ktoré vás môže niekto privolať do svojho sveta, či povolíte, aby mohol niekto pomôcť vám, prípadne napadnúť vás vo vašom svete. Typické sú aj pohyby iných hráčov v podobe akýchsi prízrakov, či krvavé škvrny zobrazené kdekoľvek po svete, ktoré zobrazujú smrť akéhokoľvek iného hráča.

Vo svete sa po vzore iných From Software hier nenachádza veľa NPC postáv, avšak len za tých pár hodín hrania som narazil na viac dialógov ako v celom Dark Souls 3. Väčšina z týchto postáv má pre vás akúsi úlohu a vy ste tak nepriamo nútení do prieskumu nádherného sveta. Stretnete tak predavačov nomádov, služobníctvo z hradu, lovcov, či dokonca rozprávajúce hrnce a kríky. Vo svete sa nachádza množstvo obsahu na objavovanie. Narazíte nielen na bossov a NPC, ale aj na náhodné eventy, keď sa napríklad v noci vynoria záhadné monštrá a napadnú Marikiných vojakov. Cez deň narazíte v ruinách na chrápajúce netopiere, ktoré vás v noci zožerú, prerastené myši sa taktiež chovajú rozdielne vzhľadom na časť dňa a tá z trailerov známa štvornohá chodiaca veža so zvonom medzi nohami sa tam objaví tiež!

Obával som sa, ako zvládnu vývojári otvorený svet, no jeho prieskumom zistíte, že je nielen obrovský, ale aj plný obsahu. Na každom rohu sa nachádzajú nielen nepriatelia, ale aj neutrálne monštrá, obrovské monumenty, NPC postavy, bludiská, skryté predmety na vrchole strmého útesu a mnoho iného. Hrady, ktoré sa týčia v pozadí, ma lákali hneď z prvých ukážok a preto som sa počas mojej krátkej zastávky v Lands Between, orientoval hlavne na južnú časť mapy. Tá ma lákala nielen hradmi a zrúcaninami, ale aj útesmi prevísajúcimi nad azúrovým oceánom. Hrad Mourne a všetky lokácie v jeho blízkosti som v žiadnom network teste ešte nevidel, tak som ich považoval za ideálny štart môjho dobrodružstva.