Kto sa bojí, nesmie ísť do lesa. Občas však nemáme v živote na výber a musíme nabrať odhodlanie, aby sme svoj strach prekonali. Kedysi dávno to pochopila hlavná postava prvého Forestu, odhodlaná nájsť a zachrániť svojho syna z rúk domorodých obyvateľov. Teraz je rad na nás. Máme ten istý strach a podobnú úlohu, no s jedným malým rozdielom - je nás viac. Vieme viac. Sme deti lesa a sme v tom spolu.

Toľko na úvod našich dojmov z hry, ktorá v súčasnom predbežnom prístupe prílišnou výpravnosťou neprekypuje. Niežeby vo Foreste nebol žiadny príbeh, skôr ide o to, že jeho premisa je rovnako jednoduchá ako v prvej časti. Vašou misiou je spolu so skupinou skupinou vojakov nájsť trojčlennú rodinu na lesnatom ostrove. „Nečakane" ale havarujete a iba vy a váš verný kolega, ktorého meno si stále pletiem - Kelvin, prežijete. Úloha vám pritom zostáva - musíte nájsť boháčov a dostať sa preč z ostrova.

Ako vidíte, o oscarový scenár fakt nejde, ale rovnako ako aj pri jednotke, tak aj tu to v podstate stačí. Hráči, ktorých príbeh nezaujíma, už aj tak dávno preskočili tých zopár filmových scén. Zatiaľ čo tí ostatní majú k dispozícii vágne prostredie a rozprávanie príbehu a milión videí na YouTube. Záver príbehu má viacero variácií. Štýlovo mi pripomína prvý Resident Evil, pričom sa líši podľa toho, koho zachránite a koho nie.

Veci potrebné na posun v príbehu sú pritom v Sons of the Forest naznačené o niečo lepšie, na rozdiel od konkurencie. Nie je to však dokonalé ani tu, pretože aj keď viete, kde sa nachádzajú dôležité príbehové body, neraz sa mi stalo, že som k nim potreboval iný úlohový predmet. Toto sa udialo hneď pri niekoľkých dôležitých miestach v príbehu. Často som tak musel precestovať celý les, len aby som zistil, že to bolo úplne zbytočné, lebo na danej lokácií buď nebolo nič extra, alebo ma tam čakala smrť v podobe príliš silných mutantov.

Nepomáha tomu ani fakt, že pokiaľ nevyhľadávate konflikt s miestnymi alebo nezbierate veci na stavanie, tak by sa veľká časť hry dala popísať ako nudná survival prechádzka lesom. Možno s občasným sánkovaním v prípade, že si vyrobíte sánky v 3D tlačiarni, čo je v hre. Titul má, samozrejme, aj iné mechaniky, ale často ich nevysvetľuje dostatočne. Na druhej strane, málo ktoré survival hry sú známe rozsiahlymi návodmi. Stále si však myslím, že mi tá hra mohla aspoň povedať, že GPS sa dá oddialiť stlačením kolieska myši. Ušetrilo by mi to veľa času. To by sme v každom prípade mali za sebou najväčšie nedostatky hry.

Za zmienku však stojí aj technický stav, keďže pády fps, trhanie a bugy boli doslova badateľné ako na počítači s RTX 2060, tak aj na laptope s RTX 3060. Akoby nestačilo, že aj na najvyšších nastaveniach textúry nevyzerali príliš dych berúco. Dalo sa to však tolerovať, keďže hra je stále v predbežnom prístupe. Navyše, lesy, pohoria a pláže vôbec nie sú na prvý pohľad škaredé, ba naopak vytvárajú spolu krásne scenérie. Hra bola navyše nejaký čas vo vývoji, takže technologické meškanie s dobou sa dá očakávať.

Našťastie je inak Sons of the Forest celkom zábavný survival s hororovými časťami. Áno, má ešte nejaké chyby a dostanem sa k nim, ale väčšinou ide len o malé drobnosti. Spomenul som horor a hoci titul na prvý pohľad tak možno nevyzerá, nenechajte sa oklamať. Najmä počas noci má totiž parádnu atmosféru, čomu napomáhajú jeho husté tmavé zábery, no najmä zvuky. Rovnako ako prvý diel má totiž parádne audio ozvučenie. Či už ide o stekanie potôčikov, šumenie mora alebo čvirikanie vtákov, hru je jednoducho radosť počúvať. Zvuky navyše viete využiť ako svoj nástroj. Možnosť počuť nepriateľa z diaľky tak nikdy nebola užitočnejšia. Alebo desivejšia? Nie je totiž nad dobrú paranoju, keď si myslíte, že sa za vami niečo pohlo, aby ste nakoniec zistili, že sú to len priestorové ruchy jaskyne. Strach zo zvuku sa pritom dá potlačiť príjemným soundtrackom, ktorý tvorí zmes syntetizátora a vojnovej hudby.

Prejdime na hrateľnosť. V hre sa nachádzajú zbrane na blízko aj na diaľku. Tie na blízko umožňujú ľahké a ťažké útoky a blokovanie. Tieto útoky ubúdajú z vašej výdrže. Je to jednoduchý boj, ale vďaka odsekávaniu končatín vcelku uspokojivý a mäsitý. Satisfakčná je aj obťažnosť, ktorú si môžete presne nastaviť pomocou rôznych posuvných ukazovateľov. Len je škoda, že tá najťažšia je nevyvážená a nepriateľ vám bez zbroje dokáže dať aj instakill.

Ďalej tu máme výrobu, ktorú postava fyzicky robí v inventári. Inventár sa pritom správa ako diegetická batožina, a teda všetko, čo doňho nazbierate, tam reálne uvidíte. V rovnakom štýle fungoval aj prvý diel. V dvojke je však inventár presne rozdelený na sekcie a je tak oveľa prehľadnejší. Obsahuje aj quality of life veci, ako napríklad svetelné pásy, aby ste videli jeho obsah v tme. Toto isté platí aj pre malý batoh, ktorý môžete z inventára vytiahnuť a ktorý slúži ako taká diegetická forma s rýchlym prístupom.

Hra je v prvom rade survival a musíte si preto v nej manažovať tri údaje: spánok, jedlo a vodu. Na rozdiel od konkurencie však ignorovanie týchto potrieb neznamená smrť, ale len menšiu maximálnu výdrž na úkony ako beh, šplhanie a súboj. Ide o dosť super nápad, ktorý zabraňuje repetitívnosti z neustálej nutnosti napĺňať potreby postavy. A nie je to jediná zaujímavá mechanika, ktorú autori do hry implementovali. Vaša helikoptéra na začiatku môže napríklad havarovať na troch rôznych miestach.

Hra má dokonca aj NPC spoločníkov. Prvým z nich je náš Kalvin, ktorý po páde vrtuľníka onemel a ohluchol, a druhým je štvorruká mutantka Virginia. Obaja títo spoločníci majú svoje unikátne vlastnosti. Kevin, keďže je nemý, tak reaguje iba na pokyny, ktoré mu napíšete na papier. Tie môžu byť rôzne, od prostého „stoj", „nasleduj", „prines", až po komplexnejšie ako napríklad „pomôž so stavbou základne".Virginia má zase vďaka svojim mnohým rukám schopnosť strieľať s viacerými zbraňami naraz. Veľmi sa mi pritom páčila jej implementácia do hráčovej partie. Sprvu sa na vás pozerá len z diaľky, no postupne sa k vám približuje viac a viac, obzvlášť keď ju zachránite pred domorodcami. Neskôr vám začne nosiť nejaké veci, no stále sa vás bojí. Až napokon sa k vám pripojí a vy s ňou môžete dokonca aj odísť z ostrova. Na survival hru ide o dosť unikátny charakterový vývoj.

Podobne jedineční sú však aj nepriateľskí domorodci. Tí sa neboja schovávať do lístia, aby vás prepadli, pozorovať vás z diaľky tesne pred útokom, či iba zbežne komunikovať a interagovať medzi sebou. Dokonca sa vedia aj báť, najmä keď im pred vašou základňou dáte násilnú ukážku toho, čo sa stane, ak budú z toho krovia priveľmi vyskakovať. Bohužiaľ, AI celkovo nepreukázala príliš veľa ľudskej logiky, najmä počas súbojov. Vystavovanie sa nebezpečenstvu a zasekávanie sa o objekty bolo pre ňu preto častá samozrejmosť.