Stačí pár obrázkov alebo video zo Station to Station a je vymaľované. Málokto odolá a minimálne hra vzbudí záujem u kohokoľvek, kto zazrie na obrazovke roztomilé vláčiky. Na rozdiel od Railroad Tycoon a jeho klonov ponúka tento nezávislý projekt holandského tímu Galaxy Groove relaxačnú hrateľnosť. Žiadne ponáhľanie sa, žiadne sledovanie tabuliek a grafov. Skrátka sa budete kochať, kochať a kochať. A potom občas zúfalo vzdychať, ale hre to odpustíte. Je totiž príjemne oddychová.

Základ hry je postavený na jednoduchej myšlienke, ktorá nie je zbytočne nafukovaná: spájate konkrétne miesta na mape s cieľom obohatiť svoje konto a rozširovať svoje pôsobenie. Máte farmu produkujúcu mlieko a za kopcom zas manufaktúru vyrábajúcu z mlieka syr. A niekde za humnom je mesto, ktoré potrebuje mlieko aj syr. Pri danom objekte postavíte stanicu so štvoricou výjazdov (s dvomi na každý smer) a stačí už len potiahnuť koľaje a spojiť ich s jednotlivými stanicami. Podobne postupujete pri kombinácii: pole – mlyn – pekáreň.

Nič náročné na pochopenie a vaše mozgové bunky nezaťažia ani pomôcky typu „ak spojím mesto s mliekarňou a mliekareň so syrárňou, nemusím ich už spájať medzi sebou (zvýšené náklady) a dokonca dostanem špeciálny finančný bonus“. Nápady sú názorne vysvetlené a ľahko ich aplikujete do praxe. Nemusíte sa starať o nákup vlakov či navrhovanie grafikonu. Zo štartovnej stanice vyrazí vlak iba na miesto, s ktorým ju spojíte. Vlaky sa nezrážajú, nekazia a nemusíte im venovať žiadnu pozornosť – teda okrem tej, že v rámci relaxácie sledujete, ako sa parné lokomotívy predierajú krajinou a prevážajú tovar.

K dispozícii sme mali trojicu úvodných levelov a prvé dva slúžili výhradne na zoznámenie sa s jednotlivými hernými prvkami. V podstate sa nedalo úroveň ukončiť bez 100% splnenia všetkých zadaní. Až tretia mapa predstavovala výzvu a predstavila prvý z neduhov, ktorý kazí inak skvelú atmosféru. Počas hrania sme nenatrafili na žiadne tlačidlo „undo“ a stanice či koľaje nie je možné po ich postavení nijakým spôsobom upravovať a búrať. Ak prídete na to, že by ste niečo spravili inak alebo chceli upraviť, je jedinou možnosťou reštart danej úrovne.

V úvodných úrovniach to nemusí byť žiadny problém, no neskôr sa reštartovanie môže prejaviť skôr znechucujúcim vypnutím hry. Dôležitou informáciou je, že jednotlivé miesta na mape sa vám odomykajú postupne. Takže najprv sa objaví pole s mlynom a pekárňou a prvým mestom. Celý svet je zobrazený vo vyblednutých farbách. Ak jednotlivé segmenty správne pospájate, časť mapy sa transformuje do pestrých a výrazných farieb. Lenže až po vyššie uvedenom postupe sa na mape objavia nové „budovy“, ktoré musíte pospájať.

Stačí, ak nesprávne navrhnete stanicu na začiatku – to však vôbec netušíte, keďže neviete, kde sa na mape čo objaví – a celú mapu musíte reštartovať. Nemusí sa vám podariť spojiť koľajami dve miesta pre nedostupnosť v teréne alebo sa celá výstavba zbytočne predraží a nemôžete si výstavbu trate dovoliť. Rozpočet totiž nie je nafukovací a finančné ohodnotenie dostanete len po spojení dvoch miest. Žiadne ďalšie nabíjanie peňaženky. Station to Station tak predstavuje skôr logickú hru než stratégiu. Následne sa môže z roztomilej a pohodovej hry stať peklo na zemi z neustáleho reštartovania s skúmania, čo sa dá spraviť inak.

To je však jediná vada, na ktorú sme pri krátkej ukážke natrafili. Samotné grafické spracovanie je v pohybe presne také kúzelné ako vidíte na obrázkoch alebo videách. Voxelová technika má svojské čaro, ktoré je násobené tým, že sa nesnaží o čo najdetailnejšie spracovanie, ale necháva vyniknúť hranatosť jednotlivých objektov. Pohyb voľnou kamerou vás doslova núti obzerať si mapy z rôznych strán a uhlov. Kochať sa impériom, ktoré ste vybudovali. Krajina postavená akoby z malých Lego súčiastok má osobité čaro. Je preto škoda, že do jej profilu a úpravy nemôžete nijakým spôsobom zasahovať.

V hrateľnej verzii sme mali k dispozícii len jeden typ krajiny, avšak v plnej verzii dostaneme k vyskúšaniu minimálne štvoricu, pričom zastúpenie bude mať ako zelená plocha s kopcami a lesom, tak aj zasnežená či púštna krajina. Uvidíme, ako sa prejavia ďalšie mapy, pretože pestrosť sa nám na troch mapách veľmi rýchlo vytratila. Neustále sme spájali rovnaké lokality a nijakým spôsobom sme nemohli okolitý svet ovplyvňovať inak než výstavbou koľají a mostov. Možno by trochu mikromanažmentu v jednotlivých objektoch neuškodilo.

Posledným dodatkom, ktorý aspoň čiastočne diferencuje hrateľnosť, je systém kariet. Nečakajte nič zložité: akonáhle sa posuniete v plnení úlohy, dostanete k dispozícii rôzne karty, ako napríklad koľaje či mosty za polovičnú cenu, dvojnásobný príjem na vybranej trase a podobne. Viac kariet sme zatiaľ nemali k dispozícii a uvidíme, s čím sa tvorcovia pochvália. Ak splníte základnú úlohu (spoj všetko), môžete sa sústrediť aj na sekundárne zadania (skončiť mapu s vyšším rozpočtom a podobne), avšak ak sa vám to nepodarí, musíte level reštartovať.

Station to Station predstavuje v prvom rade relaxačnú hru s jednoduchými a jasnými pravidlami. Spájate jednotlivé stanice a ako to napokon vymyslíte, je iba na vašom zvážení. Inak sa už len kocháte roztomilou krajinou, ktorá je špecificky a s citom prepracovaná – avšak neinteraktívna. Úplne stačí, ak od Station to Station nebudete očakávať nič sofistikované a hra zaručene splní presne to, čo sme mali možnosť ochutnať. Stačí pridať možnosť „undo" alebo možnosť akejkoľvek úpravy už vybudovanej trate a máme tu dokonalý a okúzľujúci relax s vláčikmi.