Každý náboj sa počíta. Z každého škreku naskakuje husia koža. Vo svete No More Room In Hell môže každý náhodný zombie v okolí znamenať vašu smrť. Pokračovanie sľubuje obťažné a stresujúce potýčky s hordami nemŕtvych, podstatne desivejších, ako ste zvyknutí napríklad z Left 4 Dead. Mali sme možnosť si vyskúšať túto kooperačnú hororovú hru pred vydaním vo verzii s predbežným prístupom a teraz vám o nej niečo prezradíme.

Prístup sme mali k jednej mape, kde sa postava vždy oživuje v inej lokácii, vopred danej hrou. Mapa je relatívne rozmanitá, sú tam nejaké domčeky, pumpa, cintorín. Nie je veľmi čo prehľadávať a zbierať do inventára, väčšinou sa budete len snažiť vyhýbať zombíkom. Cieľom je dostať sa do základne v strede mapy, čo eventuálne znamená kooperáciu s ostatnými, pretože minihry a vlny zombíkov určite nezvládnete sami.

Zo začiatku sa tak nejako zorientujete a so zombíkmi si poradíte, dokonca vám hra aj označí hlavný cieľ a vedľajšie ciele na mape, takže sa nikdy nestratíte. Ak mám byť úprimný, hra začne byť fakt ťažká, až keď sa dovalíte do základne. Tam vás už čakajú minihry, pri ktorých vás určite musí niekto brániť pred nemŕtvymi, inak by vám vždy prerušili progres. Obecne sa to tu zombíkmi bude len hemžiť a čím skôr sa všetci zoskupíte, tým lepšie.

Ako je to ale so zombíkmi samotnými? Nuž, sú veľmi nemotorní a pomalí - väčšinou. Niektorí na vás dokážu vybehnúť dosť rýchlo. Desivé sú ale skôr ich počty. Tiež toho vydržia celkom dosť. Nedokážete sa im veľmi vyhnúť. Jediný spôsob je byť dostatočne ďaleko, lenže pred vami sa vždy nejakí zjavia a keď vás začne naháňať jeden, tak si môžete byť istí, že sa k nemu pridajú aj jeho kamoši. Čo ma ale trochu zarazilo, je nekonečný šprint. Stamina bar sa vzťahuje len k útokom zbraňou na blízko, takže zombíkom vždy utečiete a eventuálne sa na vás vykašle celá horda, len stačí utekať dostatočne dlho.

Okrem toho nie je priveľa typov zombíkov, vlastne aktuálne len dva – obyčajní a červenookí, ktorí sú už vyložene vyhladnutí a tým pádom agresívnejší a rýchlejší. Myslím si, že medzi nimi mal byť trochu výraznejší vizuálny rozdiel, červené oči nie sú príliš badateľné. A čo sa týka ich AI, nuž, väčšinu času sa správajú tak, ako som ich už opísal. Stalo sa mi ale, že za mnou z nejakého dôvodu nevedeli vliezť do miestnosti, hoci tam ani neboli zatvorené dvere. Skrátka sa všetci zasekli pri vchode a ja som do nich mohol mlátiť hlava - nehlava.

Čo sa týka zbraní, každý hráč začne s páčidlom, ktoré má pomerne malý dosah a malé poškodenie. Ak si vyberiete správnu postavu, získate aj pištoľ so šiestimi nábojmi. Neskôr v hre môžete naraziť aj na brokovnicu, pušku a granáty. Munícia je veľmi vzácna, každý výstrel sa počíta, čo sa cení. Osobne nemám šajnu, ako dostať predmet z inventára do rýchleho slotu. Snažil som sa tam preniesť barikády, ktorými môžete zatarasiť dvere, ale jednoducho to nešlo. To isté platí aj o obväzoch.

Ďalší menší bug nastane v nastaveniach, kde sa vás hra opýta, či chcete uložiť zmeny vždy, keď menu nastavení otvoríte. Preskočíte na inú časť nastavení, napríklad z videa na zvuk a aj vtedy, keď menu chcete vypnúť. A to bez ohľadu na to, či ste v nastaveniach niečo zmenili alebo nie. Tiež sa mi asi dvakrát stalo, že mi hra skrátka zrušila hľadanie ďalšieho zápasu a hodila ma späť do menu.

Graficky je hra veľmi podarená. Hudbu som si sotva nejakú všimol, audio celkovo je ale asi najlepším neherným aspektom No More Room In Hell 2. Pomaly som vyskočil z kože vždy, keď som počul nejakého zombíka kričať alebo nariekať od zlosti alebo hladu. Ozvučenie zbraní je tiež výborné.

Celkovo by som povedal, že ukážka bolo zábavná, hoci sa nezaobišla bez pár bugov. Určite by to chcelo viac typov zombíkov a ich AI ešte chce trocha práce. Gunplay je ale zatiaľ celkom slušný a celkovo survival horor aspekt funguje dobre. Ste pomalí, nemotorní a relatívne bezbranní, vaši nepriatelia nemilosrdní.