MIDNIGHT NOWHERE |
MIDNIGHT NOWHERE |
Detektívka? Horor? Thriler? Áčko? Béčko? Céčko? Chcete sa pozrieť, aké to je, prebudiť sa v márnici vo vreci na mŕtvoly? Saturn+ vám ponúkne letenku prvej triedy do temnej budúcnosti, kde nie je všetko v poriadku.
Tím Saturn+ netreba hráčom adventúr špeciálne predstavovať, na ich konto si pripísali v polovici roku 2002 rozprávkovo ladenú predrenderovanú point'n'clik adventúru Jazz&Faust. Hra, ktorá oslovila svojím spracovaním a predovšetkým jednoduchosťou mladších hráčov. Hľadanie pokladu a lásky však v novom titule vystrieda beznádej, strach a mŕtvolami nasýtená atmosféra. Midnight Nowhere sa prezentoval na obrázkoch a v tlačových správach ako solídna hororová adventúra zasadená do temnej budúcnosti. Hrateľná ukážka ukázala tento titul v inom svetle. Temná atmosféra zostala, strach sa vytratil krátko po spustení, prostredie vyzeralo až príliš umelo a postava sa pohybovala ako slimák (dojmy z dema). Osobne ma veľmi sklamalo a k Midnight Nowhere som pristupoval opatrnejšie než kedykoľvek predtým. Krátko po vydaní dema sa začali objavovať aj prvé recenzie a hra si odnášala nízke hodnotenia. Z očakávaného titulu sa pre mňa stala iba povinnosť recenzenta.
Začalo to niekde v meste s prvými tajomnými vraždami. Do ulíc, kde predtým pokojne žili obyvatelia, sa vkrádal strach. Polícia ani po niekoľkých desiatkach zavraždených nedokáže identifikovať vraha, tzv. kata. Mŕtvoly pribúdajú a jediný z nešťastia ťaží hrobár. Podozrivý je každý, kto sa pohybuje po meste bez preukazu. Zatýkanie a výsluch je na dennom poriadku, ľudia sa zo strachu o svoj holý život začínajú sťahovať, mesto je uzatvorené pre verejnosť, nastupuje izolácia karantény. V opustených budovách už prakticky nenájdete jediného rozumného človeka, snáď iba políciu, ale tých za rozumných nemožno považovať :). A niekde sa predsa rozbúchalo srdce a niekto začal ťažko dýchať. Zdá sa, že je slepý. Nie počkať! On je vo vreci. Vo vreci na mŕtvoly...
|
|
|
Hráč preberá rolu bezmenného hlavného aktéra, ktorý sa prebúdza s dokonalou amnéziou v čiernom vreci na mŕtvoly v nemocničnej márnici. Nie, nešiel si tam pospať, ani zahúliť marišku. Absolútne sa na nič nepamätá, dokonca ani na svoje meno. Po prebudení zisťuje, že v miestnosti mu tvoria spoločnosť páchnúce mŕtvoly. Začiatok je vystrihnutý ako z hororového filmu a to bude asi aj posledná analógia s týmto žánrom.
Midnight Nowhere (MN) využíva všetky vlastnosti dnešných point'n'click adventúr. Predrenderovaná grafika, polygónové postavy a kompletné ovládanie myškou. Pri interface sa musím zastaviť. Moderná doba si vyžaduje jednoduchosť ovládania, aby ho pochopil aj úplný začiatočník. Midnight Nowhere sa však vracia v čase, aby nám pripomenul, aké to bolo hrať adventúry bez inteligentného kurzoru. Preto v ľavej hornej časti obrazovky nájdete päť ikon, predstavujúc činnosti postavy: pozri, hovor, zober, použi a piatu zastupuje monochromatický palmtop, ktorý nájdete niekde v polovici hry. Pred akoukoľvek interakciou s prostredím si musíte najprv zvoliť príslušnú činnosť. Ak chcete zobrať predmet, musíte kliknúť na ikonu zober, čo indikuje zmenený kurzor a až potom je možné požadovaný predmet zobrať. V hre to naozaj tak funguje, nebyť hlúpeho pixelhuntingu a preskúmavania každej obrazovky so všetkými kurzormi. Hneď objasním.
Kdekoľvek v hre sa vám môže stať, že prehliadnete nejaké interaktívne miesto (hot spot). Poviete si, stačí pobehať zopár obrazoviek s aktivovaným kurzorom pozri a všetko je v suchu. Chyba! Síce sa vám podarí v „krátkom“ čase obehať zopár obrazoviek, ale nič nenájdete. A tak budete musieť prepnúť na ďalší kurzor zober alebo použi a obehanie lokácií si zopakujete! Nie každý kurzor zareaguje na hot spot! To však nie je všetko, niektoré interaktívne miesta sú maximálne blízko seba a tým pádom sa nestihne kurzor zmeniť a hráča informovať o novom hotspote. Vytuhnúť v hre nie je problém práve kvôli pixelhuntingu a hľadaniu predmetov. S týmto systémom sa podarilo autorom degradovať hrateľnosť o jeden stupienok smerom dolu. S neustálym pobehovaním sem a tam úzko súvisí ďalší kardinálny nedostatok a tým je pohyb hlavnej postavy. Nielenže sa pohybuje neúnosne pomaly, ale navyše tu nefunguje magický dvojklik na okamžite presunutie sa do inej obrazovky! Ak sa rozhodnete preskúmať ešte raz miestnosti od začiatku, budete sa musieť dívať na postavu, ako sa v pravom uhle otáča a vlečie k najbližšiemu východu. MN klesla o ďalší stupienok smerom dolu.
|
|
|
Ak ste si povedali, že by už mali na rad prísť nejaké pozitíva, tak sa mýlite. Ešte sme sa nedostali k logickým hádankám. Už prvá obrazovka vám kryštáľovo jasne predvedie, čo budete robiť po celý čas v hre. Budete hľadať kľúče a prístupové kódy ku dverám a k zakódovaným súborom. Niekedy sa mi stalo, že som vôbec nevedel, čo hľadám a kam sa mám dostať. Hľadanie strateného kľúča môže byť zábavné na začiatku, ale nie po celú dobu. Mimochodom, ak ste sa tešili na klasické puzzle, tak rýchlo zabudnite! Musíte sa uspokojiť s naháňačkou za kľúčmi. MN opäť klesla na stupnici. Na margo „logických úloh“ musím povedať, že sú striktne logické (pokiaľ nehľadáte ukrytý predmet), pri riešení si môžete pomôcť plagátom alebo pohodeným dokumentom.
MN je postavená na rovnakom engine ako starý Jazz&Faust, čiže predrenderované pozadia a polygónové postavy. O pohybe postáv som sa už zmienil, už len dodám, že každá z nich vrhá na pozadie tieň. Grafika sa mala niesť v duchu hororu, výsledok je však skôr na plač alebo na smiech. Aby krv vyzerala ako priesvitný obdĺžnik? Všetko vyzerá neskutočne umelo, zaoblene a lesklo. To by som od opustených miestností nečakal, navyše je obraz až príliš tmavý, neodporúčam hrať cez deň (iba ak bývate v kobke). Hra je rozdelená do dvoch častí - na nemocnicu a väzenie, do ktorého sa dostanete krátko po opustení nemocničných priestorov. V base sa zoznámite s prvými živými postavami (celkovo asi 5) a konečne využijete ikonu hovor. Dialógy sršia sarkazmom a čiernym humorom podobne ako komentáre postavy na dianie okolo. Ďalším pozitívom sú rôzne propagandistické plagáty visiace na stenách v nemocnici. Kde inde by ste mohli nájsť reklamu na drogy, alkohol alebo sex? Toto je to najlepšie, čo hra môže ponúknuť. Zdá sa to však málo, nemyslíte?
|
|
|
MN svoju hororovú atmosféru veľmi rýchlo stratí, keď sa dostanete von z márnice. Už tam môžete zaregistrovať polonahé a úplne nahé ženské na fotografiách, ktoré sa budú objavovať čoraz častejšie v každej miestnosti, prakticky na každom kroku. Čo tým sledovali autori, sa mi nepodarilo vypátrať. Iba ak si predstavujú zamestnancov nemocnice a policajtov ako bandu onanistov ukájajúc sa nad týmito obrázkami :). Mali tie obrázky a fotky fungovať ako stimulant alebo mali odradiť hráčov od hrania?
Midnight Nowhere zo začiatku pôsobí ako temný triler, postupne sa meniaci na naháňačku za kľúčmi s nepochopiteľným systémom interaktívnych miest. Chabý pokus o hororovú adventúru, ktorú kazí nespočetné množstvo chýb (hra odmieta komunikovať a na akýkoľvek príkaz nereaguje), sexy obrázky a celková pomalosť. Ruky preč!
RECENZIE HRÁČOV |
