Torque si nestihne ani poriadne obzrieť celu a budova sa otrasie v základoch. Ponorila sa do tmy a v chodbách sa ozývajú hrdelné výkriky zmiešané so zvukmi pripomínajúce trhanie mäsa. V okolité cely boli vymalované ľudskými vnútornosťami a potrhanými údmi. Torque berie do rúk dlhú čepeľ a snaží sa nájsť cestu von. The Suffering začína ako poriadny psychologický horor. Všetko naokolo funguje ako katalyzátor strachu. Okolité zvuky, blikanie neónov, zúfalé náreky a neustály pocit, že v chodbách nie ste sám. V prvých miestnosťach sa budete pohybovať naozaj opatrne a skripty sa spúšťajú v pravý čas. Ťahanie mŕtveho strážnika do vetracej šachty alebo odpadávajúce mreže vás donútia mať oči na stopkách a pripravujú vás na prvé zaborenie čepele do niečoho, čo kedysi bývalo ľudským tvorom. The Suffering je utrpením. Hrať tento titul je skúsenosťou s ľahkým psychologickým terorom. Neustále si budete klásť otázku: „Kto je vôbec Tourqe?“ Ak nebudete venovať pozornosť početným rozhovorom, ktorým sa môžete vyhnúť, neodnesiete si z hry absolútne nič. Torque nesie ťažké bremeno a kedykoľvek počas hry sa mu vracajú spomienky v tých najdivokejších flashbackoch. Neustále objavovanie sa jeho ženy so sladkým hlasom alebo detí, ktoré otcovi prestali už dávno veriť, ho privádza do tranzu. V takýchto chvíľach je obraz značne rozmazaný a kamerou je veľmi ťažké manipulovať. Tá sa sústredí iba na postavu a jej monológ. Aby útok na psychiku Torqua naberal na obrátkach, nezjavujú sa mu hrôzy činu, ktorý možno ani nespáchal, ale aj Abbot odkrýva svoju odvrátenú stranu. Steny rozprávajú aké barbarské činy a muky tu museli zažívať vojnový zajatci. Celý ostrov je vlastne zlo a Torque je prostriedkom, ktorý využíva na interakciu s hráčom.

Prvý kontakt s nepriateľom je desivý. Monštrum má namiesto údov dlhé čepele a hlava sa drží na tele iba za pomoci klincov. Pohybuje sa veľmi rýchlo a údery sú presné a smrteľné. V Suffering sa nestačí dívať iba pred seba, ale aj na stropy, pretože neraz sa tam nachádza nepriateľ čakajúci na vhodný okamih, kedy vám môže skočiť do úsmevu. S prvým nepriateľom prichádzajú aj druhí a Suffering pomaly opúšťa žáner survival horor a transformuje sa na frenetickú akciu. 

V druhom rade akcia

Zatiaľ čo prvé momenty strávené s hrou sú fantastickou skúsenosťou, o druhej časti sa to povedať nedá. Strašidelná atmosféra sa vytratí a nahradia ju zástupy nepriateľov. Práve v monštrách je možné nájsť analógiu so stavbou neľudských tiel v titule Silent Hill. Takisto sú podivne ružovkasto-biele a groteskne deformované. Moje sympatie si okamžite získal zakrpatený tvor Mainliner s injekciami namiesto očí, ktorý vrhá ďalšie smrteľné injekcie vytrhávané z chrbta. Dokáže sa rýchlo pohybovať a v jeho žilách koluje kyselina. Ostatné monštrá sú takisto „originálne“ a okrem behajúcich čepelí (Slayers) narazíte aj na potkanov žijúcich v dutine brušnej obrovského Festera alebo hlavne samopalov vrastené do zdeformovaného tela Marksmana. Každý nepriateľ znesie inú dávku olovo vypáleného zo strelných zbraní. Chladnú čepeľ na začiatku vystrieda požiarna sekera, revolver, obľúbená a účinná brokovnica alebo samopal. Monštrám môžete pripraviť aj efektný ohňostroj za pomoci, granátov, molotovho koktejlu alebo dynamitu. Nízky počet zbraní je kompenzovaný zaručeným používaním všetkých z nich. Munícia sa veľmi rýchlo míňa a miest, kde si ju môžete doplniť nie je veľa. Pri veľkom počte nepriateľov isto príde vhod stacionárny guľomet alebo strategicky umiestnené krabice s muníciou, ktoré vybuchujú po zásahu guľkou.

V závislosti na používanej zbrani a počtu zabitých nepriateľov sa napĺňa Rage Meter. Keď dosiahne svojho stropu začne preblikávať a v tomto momente môžete uvoľniť beštiu v Torquovom tele. Premena sa deje za efektného krúženia kamery okolo hlavnej postavy a perspektíva sa patrične rozmaže silným blur efektom. Beštia ťaží predovšetkým z rýchlych pohybov a silných úderov. Naporcovať skupinu nepriateľov nebude problém. V premenenej podobe nie je možné používať zbrane alebo lekárničky, ale je možné využiť ohnivú tlakovú vlnu, čoby špeciálnu silu. Dlhé zotrvanie v takomto stave má zdravotné následky. Inteligencia nepriateľov pri takejto akcii nie je dôležitá. Útočia vždy v početných skupinkách a niektorí sa dokážu aj respawnovať, pokiaľ im neuseknete hlavu. Krvavosť scén sa odráža aj na tele hlavného hrdinu, ktorý je po každom strete s nepriateľom pokrytý krvou.

Prvotné zemetrasenie, ktoré vpustilo na ostrov pekelné kreatúry neprežíva Tourqe sám, ale aj množstvo iných NPC postáv. Väčšinou čakajú na vašu pomoc, ale občas pomôžu pri zabíjaní a prekonávaní prekážok. Záleží iba na vás, či im pomôžete alebo ich zabijete. Vaše činy rozhodnú na samom konci o osude Torqua a hra končí jedným z troch možných koncov. Pri rozhodovaní sa počujete v Tourqovej hlave dva hlasy, ženský radí, aby ste zúfalcovi pomohli a mužský požaduje okamžitú exekúciu. Ak sa chcete hrať na hrdinu, pripravte sa na ťažkú skúšku, pretože NPC sú podobne ako ostatní nepriatelia veľmi tupí a neraz vám vbehnú do vypálenej dávky. Zomierajú rýchlejšie, než stihnete preskúmať terén. Takto budete môcť robiť spoločnosť strážam a odvádzať ich do bezpečia alebo pomáhať väzňovi v zasypanej jaskyni.

Ostrov Carnate je obrovský, ale jeho potenciál zostal nevyužitý. Nájdete tu okrem samotnej väznice Abbot, cintorín, maják, vojenský bunker alebo jaskynný systém. Aj napriek veľkým rozostupom medzi jednotlivými lokáciami, je možné uraziť veľkú vzdialenosť v relatívne krátkom čase. Úrovne nie sú veľké a dizajn levelov vám nedovolí zablúdiť. Na chodbách sú prístupné iba tie dvere, ktoré sú nutné na ďalší postup a sú značne stereotypné. Tu by rôznorodosť textúr určite nezaškodila. Či už je to interiér alebo exteriér vždy budete mať pocit, že ste tu už predtým boli. S príchodom veľkého počtu nepriateľov na scénu prestane panovať ponurá hororová atmosféra a hranie sa značne zrýchli. Pri pohodovom hraní je možné dokončiť The Suffering za dva dni a to nie je veľa. Istá dávka znovuhrateľnosti sa skrýva v bočných úlohách a nutnosti vidieť všetky tri konce. Hrať po druhýkrát The Suffering už nie je ono, naskriptované sekvencie, ktoré fungovali ako katalyzátor strachu majú opačný efekt.