Ako prežívate sklamanie? Cítite citovú ujmu, obviňujete všetkých naokolo alebo končíte u psychiatra a zo sklamania sa spamätávate niekoľko mesiacov? Driv3r je dobrý dôvod na rozčuľovanie, hnev a oslavu. Vydanie tohto titulu sprevádzala mohutná reklamná kampaň a mediálna masáž zasiahla snáď každého hráča. Veď, čo sa môže pokaziť na úspešnej sérii, keď je v pozadí silný partner a hollywoodska produkcia? Odpoveď je jednoduchá: všetko. Driv3r je jedným z najkontroverznejších titulov tohto roku. Reakcie recenzentov sú odlišné a zatiaľ čo jedno médium ho haní, druhé si ho nevie vynachváliť. Kvôli väčšej objektivite sme sa rozhodli hodnotenie rozdeliť do niekoľkých kategórií, ktoré sme spriemerovali.

Po prvýkrát sme mohli okúsiť na vlastnej koži filmové naháňačky v skutočných reáliach svetových metropol v roku 1999 v revolučnom titule Driver. Jeho druhé pokračovanie sa objavilo exkluzívne na PSone, ale bolo skôr sklamaním. Autori donútili hernú postavičku vodiča vystúpiť z auta von a to bola najväčšia chyba a slabina Drivera 2. Reflections Interactive to neodradilo a po malej odbočke v titule Stuntsman sa vrhli na vývoj Driv3ra.

Tanner je nekompromisný policajt v utajení. Pracuje výhradne sám, je tvrdohlavý, dokonale ovláda autá a na ceste k cieľu neváha porušovať zákony. Jeho praktiky nedokáže stráviť kdekto, ale výsledky hovoria za seba. Jeho príbeh je podávaný retrospektívne a začína v slnečnom Miami. Tanner sa dostane sa stopu gangu, vedenom chladnokrvnou Callitou, ktorý má dodať 40 špičkových športových áut záhadnému kupcovi v Rusku. Chápadlá gangu siahajú až do Európy, kde má dôjsť k predaju a výmene atraktívneho tovaru za farebné papieriky.

Séria Driver bola vždy postavená na filmových naháňačkách a adrenalíne pri rýchlej jazde úzkymi uličkami alebo v preplnenej premávke. Driv3r nie je výnimkou a samotné jazdenie po mestách sa stáva hlavnou náplňou hry. Koncepcia všetkých misií je založená predovšetkým na prenasledovaní a úniku. Do hry opäť vstupujú pešie misie, ktoré sa podpísali na nižšom hodnotení predchádzajúceho dielu. Autori sa snažili, aby sa hráč hlavne koncentroval na jazdenie a vybrusoval si techniku riadenia ponúkaných áut. Za tento krok im patrí veľká vďaka. Ovládaniu hlavnej postavy sa však nevyhnete v každej misii. Samotná hra začína príchodom na policajnú stanicu a malou rozcvičkou na strelnici. V tomto momente dostáva hráč pod kontrolu Tannera a má možnosť okúsiť prvú dávku sklamania. Nech sa akokoľvek snažíte nastaviť citlivosť ovládania, nikdy nebude po vašej chuti. Postava sa veľmi ťažko ovláda a samotná kamera komplikovane nastavuje. Na ovládanie si treba zvykať a pešie misie sa stanú pre niektorých hráčov utrpením. Animácia postavy je úbohá a po prostredí sa nepohybuje, ale svojím sviežim krokom pripomína levitáciu a šmýkanie sa po ľade. Kontrolu nad postavou strácate pri prestrelkách, pretože Tanner je magnetom na projektily a každý jeden výstrel končí v jeho tele. Pri strieľaní tvrdohlavo odmieta poslušnosť automatické zameriavanie. Pri väčšom počte nepriateľov sa stáva prestrelka núteným zlom. Kotúle a krčenie sa je absolútne zbytočné a nevyužité. Tanner je asi retardovaný, ináč si neviem vysvetliť trápny pokus o skákanie.

Pochôdzky po meste bez poriadneho kvéru by boli nanajvýš trúfalé. Tanner má prístup k širokému palebnému arzenálu od revolverov, cez uziny, brokovnice až po útočné pušky a ničivý granátomet. Všetky pištole, revolvery a samopaly majú bez rozdielu rovnaký dostrel. Je jedno či stojí nepriateľ vedľa vás alebo o niekoľko blokov ďalej. Ak je zameriavač zafarbený do červena zaiste sa trafíte, pokiaľ hra nerozhodne inak. Nepriatelia majú prakticky iba dve zásahové zóny, hlavu a zvyšok tela. Automatické zameriavanie v kombinácii so super citlivým ovládaním však znemožňuje niekedy zásah do hlavy. Zameriavač je pevne zameraný na telo a po pohybe kamerou, sa od protivníka odlepí a už mierite úplne vedľa. Veľmi často sa pri hraní objavujú neviditeľné steny alebo projektily prechádzajú cez múry a iné nepriestrelné predmety. Tieto steny znemožňujú úspešne zasiahnuť protivníka, keď je v aute alebo keď má schovanú dolnú polovicu tela za prekážkou. V takomto prípade sa treba začať pohybovať a z rôznych uhlov ho zasypať streľbou. Pri úspešnom zásahu vibruje ovládač. Prekvapujúce však bolo, keď som eliminoval dvoch pištoľníkov cez pol metrové murivo. Maličká chybička? Pešie misie nie sú dotiahnuté do konca a evidentne im nebola venovaná taká pozornosť ako jazdeniu. Sú jednoznačne najslabším článkom v hre.

Každé jedno mesto ponúka svoj špecifický vozový park rozdelený do troch skupín: lode, motorky a autá. V Miami sa budete preháňať po uliciach v tradičných amerických muscle cars, v Nice to budú rýchle športiaky a v Istanbule staré, nemotorné sedany. Autá nie sú licencované, ale v modeloch určite budete spoznávať reálne predlohy Lamborghini, Mustanga alebo Citroenov. Medzi autami ďalej narazíte na ťažký ťahač s návesom, autobus alebo nákladiaky. Motorky zastupujú rôzne mopedy, nízkootáčkové stroje a ultra rýchle špeciály. Lodiam je venovaná najmenšia pozornosť, ale vyhliadka na rýchločlne alebo malej jachte sa neodmieta. Podobne ako pri peších misiách je ovládanie veľmi citlivé. Pri autách a motorkách zostalo tlačítko burnout, čo je vlastne plynový pedál na podlahe. Burnout oceníte hlavne pri rozbiehaní. Pri väčších kubatúrach je zbytočný, pretože prešmykujete na mieste. Proklamované reálne chovanie vozidiel sa však nekoná. Najväčšou chybou je nereálne brzdenie bez rozdielu auta, dokážete zastaviť z maximálnej rýchlosti prakticky na pár metroch. K reálnosti neprispieva ignorovanie zotrvačnosti. Po zložení nohy z plynu auto začne svojvoľne a veľmi rýchlo spomaľovať. Fyzikálny model sa nemôže porovnávať s maximálnou špičkou v GT: Prologue. Napriek tomu sa každé auto chová na ceste inak a má svoje špecifické zvuky. Okamžite poznáte rozdiel, že jazdíte v rodinnom aute, a že nedokáže sedieť na ceste tak, ako športiak.

   

Realistický je však deštrukčný model aplikovaný na každé vozidlo okrem lodí. Pri nárazoch trpí nielen auto, ale aj vodič a pri tých najdivokejších kúskoch sa zraníte. Zomrieť za volantom sa mi však pri akejkoľvek havárii ešte nepodarilo. Každý jeden náraz deformuje plechy, odpadávajú nárazníky, kapota, praskajú sklá, otvára sa kufor a dvere. S otvorenými dverami je možné zrážať chodcov na chodníkoch alebo si ich nechať odtrhnúť iným autom. Pri totálnej deštrukcii sa stáva vozidlo nepojazdným a nevybuchuje ako v GTA. Ani prevrátenie na strechu nekončí explóziou. Demolovaním prednej časti auta nakoniec prichádza vytúžený oheň a sa vozidlo sa rozletí na súčiastky. Tlaková vlna odhadzuje všetko naokolo, či je to už auto alebo ľudia. Občas však fyzika zlyháva aj tu a nepriateľ sa aj pri epicentre výbuchu smeje na vás ďalej. Granátomet je jedna z najzábavnejších zbraní v hre. S týmto kúskom a poriadnym množstvom munície roztancujete každú jednu ulicu aj bez kokakoly. Autá skáču, vybuchujú vo vzduchu a na zem dopadajú iba trosky. Návšteva pešej zóny v meste tak končí spúšťou. Deštrukčný model je vynikajúci podobne, ako modely áut.

Vlastnosti áut sa medzi sebou líšia, každé má inú akceleráciu a inak sedí v zákrutách. Pri ľahkých vozoch nie je problém pri divokej jazde otočiť auto na strechu. Naháňačky alebo unikanie pred políciou sú veľmi náročné. Citlivé ovládanie vyžaduje trpezlivosť a naučiť sa rezať zákruty a jazdiť s ručnou brzdou chce poriadny tréning. Osvedčila sa jazda bez používania brzdy a tesne pred zákrutou pustiť plyn, auto dobrzdí samé. Polícia je veľmi agresívna a ich vytuningované malé Renaulty dokážu držať krok s najrýchlejšími autami v hre. Pri prenasledovaní nerobí chyby, naráža výhradne do vás alebo do reťazových havárií. Je absolútne jedno s akým autom pred nimi unikáte, stále sú vám v pätách. Polícia má však rešpekt pred plnením misií a v meste sa objavuje sporadicky, prakticky nikdy. To, že sa naháňate na nákladiaku a robíte diskotéku s granátometom nikoho netrápi. Ak sa už na vás zavesia muži zákona, na každom rohu je pochôdzkar a koordinuje prenasledovanie. Na každom rohu do vás niekto páli. Polícia je neutrálna, gangstrov necháva na pokoji, ale ak to na nich príde, máte čo robiť, aby ste ich striasli.

Príbeh Driv3r sa ťahá od Miami na starý kontinent do francúzskeho prímorského mesta Nice až po zapľuvaný Istanbul. Každé mesto bolo vymodelované podľa skutočnosti a ich veľkosť je naozaj impozantná. Autori zvolili tri úplne odlišné mestá so svojskou architektúrou a komunikáciami. Miami je placka plná blokov, rovných ciest a výškových budov. V Nice nájdete aj kopce, smrteľné serpentíny a v Istanbule si užijete úzke cestičky preplnené chodcami a autami. Samotná doprava je vyriešená katastrofálne. Funguje na princípe, kde je hráč, tam sú aj nejaké autá. Predpripravené scenáre zahŕňajú dokonca rovnaké modely áut na akom sa veziete. Úplne bežná situácie je ak si ukradnete kamión, tak na cestách budete stretávať výhradne ťažké nákladiaky. Ak sadnete do mustanga, čo budete obiehať ako prvé? No predsa Mustang a dokonca v rovnakej farbe! Pri motorkách je situácia rovnaká a evidentná je táto chybička krásy v Nice. Istanbul nie je výnimkou a pri bežnom jazdení sa mi stalo, že za päť minút som nestretol rozdielne auto ako som mal ja. Chovanie dopravy podlieha prísnemu skriptovaniu a pri opakovaní misií stretáte autá na identických miestach.

K architektúre a stavbe mesta nemám výhrad. Je rozmanité a každé jedno z nich skrýva množstvo príležitostí kde roztrieskať auto alebo nájsť si alternatívne cestičky, ktoré nie sú na mape. Tu sa dostávame asi k najväčšiemu problému a tým je využitie mesta a náplň misií. Hlavný herný mód Undercover tvorí a teraz pozor iba 25 misií! Na celom koncepte misií sa už asi nedá nič revolučne vymyslieť. Čiže zostáva chodenie z bodu A do bodu B, kde niekoho zabijete a potom rýchly útek do bodu C. Spája sa tu využitie ovládanie postavy a jazdenia po meste. Osobne som sa však ani pri jednej misii nenudil a dokázal vydržať až do konca. Veľkosť ponúkaných miest je však obrovská a než sa stihnete zorientovať v novom prostredí, už cestujete do ďalšieho mesta. Takto zostal celý potenciál nevyužitý a všetky zákutia budete môcť preskúmať iba v móde Take a Ride, čo je vlastne iba chodenie po meste. Nefunguje tu odomykanie jednotlivých častí, od samého začiatku je prístupné celé mesto. Keby sa autori poriadne pohrali isto by zakomponovali krádež spomínaných 40 áut, takto sa len z rozhovoru dozviete, že autá sú už pripravené na export a prakticky ste ukradli iba tri. Je to veľmi smutné. S väčším počtom misií by stúpla hrateľnosť a s integrovaním bočných úloh, by ste si osvojili orientáciu v meste.

Celá singleplayer kampaň je však veľmi dynamická a skvele hrateľná, nebyť zbytočných chýb (o nich neskôr). Náplne misií sú rôznorodé a užijete si naháňačky, prenasledovanie vlaku alebo nákladiaku, z ktorého vypadávajú vybuchujúce sudy. Medzi najlepšie možno zaradiť kradnutie troch áut a naloženie ich do idúceho kamióna v presnom časovom limite alebo kradnutie kontajnera na ťažkotonážnom ťahači s návesom. Pri úteku prerážate policajné blokády a môžete za jazdy odpojiť náves. Úspešné dokončenie misie vedie cez niekoľko alternatívnych ciest, avšak iba jednej bola venovaná pozornosť autorov. To, čo nechcel dizajnér vám hra nedovolí spraviť a tak napríklad prestrelenie pneumatík na aute, ktoré budete o niekoľko sekúnd naháňať nie je možné. Konkrétne túto misiu som si zopakoval asi 100x a nakoniec som ju vyriešil malým podvodom, chybou v hre. Nechal som sa zraziť a v plnej rýchlosti som sa ocitol na kapote auta! Stačilo zopár výstrelov a vodič zomrel za volantom. Niektoré riešenia sú samovraždou, pretože neboli systematicky rozložené lekárničky. Útek z tajného úkrytu policajtov v Nice je možný cez predné dvere, kde sa prestrieľate a na konci doplníte život alebo zadným východom pre loď, kde uniknete iba s minimom života. Prechádzanie Undercover módu môže byť pre niektorých hráčov doslova utrpením. Driv3r je nabitý chybami, ktoré degradujú hrateľnosť a hráča privádzajú do zúrivosti. Opakovať desaťkrát misiu nie je problém, ale pri stom opakovaní začína gamepad v rukách svrbieť a máte ho chuť tresnúť o zem a DVDčko rozbiť na márne kúsky. To, že je doprava skriptovaná sme si už povedali. Pri naháňaní má AI pripravených niekoľko alternatívnych ciest, vrátane atraktívnych jázd cez trhovisko alebo hustú premávku. Na manévrovanie auta a udržanie ho na ceste sa dá relatívne rýchlo zvyknúť, čo však nemožno autorom odpustiť je nedoladenosť herného kódu. Pri rýchlej jazde medzi domami alebo kľučkovanie medzi autami nepríjemne klesá framerate a hra sa stáva nehrateľnou! To je pri titule, kde každá chyba znamená reštart misie, opovážlivosť! Z jazdy s kamiónom v Nice sa stáva pri prejazde policajnou blokádou slideshow! Páni a to sme na PS2! Nevyladenosť korunuje „spičková" AI nepriateľov. O extrémnej inteligencii nemožno hovoriť, panáci sa vôbec neschovávajú ani sa nepohybujú. Mušku majú však ultra presnú.

Čím dlhšie hráte Driv3ra, tým viacej chýb objavíte. Kolízia polygónov je úplne normálna a prepadávanie do hlbín mapy na dennom poriadku. Náhla smrť za volantom je mi záhadou, podobne ako narážanie do neviditeľných stien a nemožnosť v niektorých okamihoch vyjsť na obrubník. Tieto chyby rapídne degradujú hrateľnosť a ak nie ste trpezlivý a nechcete vedieť, kto vlastne tie autá kupuje, tak vás Driv3r prestane baviť po niekoľkých hodinách. Teraz je už jasné prečo autori nechceli Driv3ra prirovnávať ku GTA. Hra je postavená hlavne na filmových naháňačkách a v tých vyniká. Horšie je to z využitím mesta, stavbe misií a postranných úloh, tu je GTA séria neprekonaná.

Driv3r okrem Undercover obsahuje druhý hlavný mód Take A Ride, v ktorom sa len veziete a robíte čo chcete. Po meste sú rozostavené skoky a sú ideálnou príležitosťou na filmovanie vlastného krátkeho klipu. Po mestách sú rôzne umiestnené skryté autá (v každom tri) a obdoba skrytých balíčkov v podobe špeciálnej postavy, ktorú treba zabiť v meste desaťkrát. Tento mód je úzko spojený s Director módom, v ktorom si editujete replay a režírujete dianie na obrazovke. Môžete si prepínať rôzne režimy kamery alebo ju postaviť ľubovoľne do scény, ďalej pridáte blur, spomalíte scénu alebo spravíte detail na vodiča. Kreativite sa medze nekladú. Tu však narazíte takisto na chyby, zasekávanie sa o steny, nemožnosť postaviť korektne kameru alebo sa prepadnete pod mapu mesta. Pridanú hodnotu mali tvoriť herné módy Quick Chase, Quick Getaway, Trail Blazer, Checkpoint Race, Gate Race a Survival mód. Jazdenie cez vymedzené brány, alebo zrážanie kužeľov sme už videli, najzaujímavejším je Survival, kde sa snažíte čo najdlhšie vyhýbať policajným vozom a prežiť čo najdlhšie.

Grafická stránka hry svojou kvalitou nikoho neurazí ani neohúri. Najhoršie sú na tom asi rozmazané textúry na budovách a animácie postavičiek. Je jedno, či sú v hre alebo v inak špičkových holywoodskych animáciach. Pohyby nie sú realistické a motion capture by isto nezaškodil. Kvalita grafiky stúpa a klesá. Použité textúry majú nielenže malé rozlíšenie, ich kvalitu znižuje aj jednofarebnosť alebo použitie maximálne dvoch odtieňov na budovách. Najkrajším mestom je Istanbul a modely áut, ktoré oproti pozadiam pôsobia ako päsť na oko. Deštrukčný model poslúcha na slovo a každá havária sa podpíše na aute. Pri hraní si môžete spomaliť prejazdy Thrill kamerou, kedy sa na auto pozeráte z diaľky a obraz je spomalený a rozmazaný. Zaujímavá vychytávka hlavne pri haváriách. Kamera, ktorá zaberá vozidlo je nešťastne vyriešená, je posadená tesne za zadnú časť auta a nedá sa vôbec korigovať, jedine prepnúť hru do 1^st person módu. Pri 3^rd person nevidíte pri jazde z kopca pred seba, čo je fatálne pri rýchlej jazde.

Za titulom Driv3r stojí hollywood a ten sa podpísal na vysoko kvalitných CGI animáciách a dabingu. Samotná propagácia bola zverená spoločnosti RSA (Ridley Scott Associates), ktorá natočila krátky hraný film inšpirovaný hrou Run The Gauntlet. Dabing Tannera sa zhostil Michael Madsen (Reservoir Dogs), Calitu nadabovala Michelle Rodriguez (Resident Evil, Swat), hlavného záporáka Jericha nahovoril Mickey Rouke (Once Upon a Time In Mexico) a malú rybu Baccusa Iggy Pop. O kvalitu hlasov sa nemusíme vôbec starať, horeuvedené mená dodávajú hre správnu filmovú atmosféru. Horšie je to s hereckým výkonom renderovaných hercov v CGI animáciách, ktorý je úbohý, až na zaplakanie. O masívnosti soundtracku Vice City môžeme naďalej snívať. Výber skladieb je výborný, avšak ich počet je veľmi nízky a hudobné motívy sa opakujú.

Driv3r je titulom, na ktorý ste sa nesmierne tešili a robíte všetko preto, aby ste sa k nemu dostali čo najskôr. Keď ho už máte v rukách opadne vzrušenie a možno po pár minútach končí v koši. Prvé minúty strávené za volantom auta boli neopísateľné, avšak po dôkladnom zahraní, je vzrušenie nahradené sklamaním. História sa opakuje. Veľký hype, reklama, hollywood a plané sľuby autorov. Daikatana? Enter The Matrix? Vo výsledku pôsobí Driv3r ako beta verzia, na ktorej sa malo pracovať minimálne ešte pol roka. Je to veľmi veľká škoda, pretože tento titul skrýval obrovský potenciál, ktorý nebol využitý ani na tretinu. Môžeme sa iba modliť, aby PC verzia dopadla na jednotku a všetky chyby budú vo finále vychytané.

   

Hodnotenie Driv3ra je ošemetná záležitosť. Osobne som sa pri hraní nesmierne bavil, dokázal som opakovať misiu aj 100x za sebou. Je to, ale technické spracovanie a množstvo zbytočných chýb, ktoré degradujú hrateľnosť. Vo vypätých chvíľach s množstvom objektov a pri rýchlej rotácii kamery klesá neuveriteľne framerate a hra sa stáva nehrateľnou. Kvôli väčšej objektivite sme sa nakoniec rozhodli rozdeliť hodnotenie do niekoľkých kategórií. Finálne hodnotenie je priemerom troch nasledujúcich verdiktov.

Je vaším obľúbeným titulom Vice City? Nedáte naň dopustiť a už odpočítavate zostávajúce dni do vydania San Andreas? V tom prípade ruky preč od Driv3ra! Koncept je síce rovnaký, ale možností v meste je iba minimum. Zabudnite na postranné misie a samotnú kampaň, ak sa snažíte, zdoláte za 20 hodín. Zostanú vám iba naháňačky, jazdenie v meste a možno hrča na čele, čo vám zostala od ventilovania hnevu o stenu, keď ste si Driv3ra kúpili.
Hodnotenie: 60%

Ste začínajúcim režisérom a obľubujete naháňačky a výlety po meste, pri ktorých skoro dostávate erekciu? Neváhajte a siahnite po Driv3rovi, po meste sa nachádza niekoľko vychytených miest, odkiaľ je možné nasnímať tie najdivokejšie kaskadérske kúsky pri prenasledovaní policajtmi. Mestá sú obrovské, Director Mode sa stane vaším denným nástrojom a Take A Ride náhradou za prechádzku v prírode. Inšpiráciu môžete brať z jednotlivých misií, ktoré budete opakovať dovtedy, pokiaľ nebudú podľa vašich režisérskych predstáv, musíte byť však veľmi trpezliví a vytrvalí.
Hodnotenie 80%

Posledné hodnotenie je pre fanúšikov série Driver. Vždy to bolo o naháňačkách, búračkách, prenasledovaní a unikaní. Kvalitný deštrukčný model, obrovský priestor realizácie v mestách. Chovanie áut vôbec nezodpovedá realite, hranie znepríjemňujú zbytočné chyby a pešie misie sú utrpením. Čo sa však stane keď prejdete všetky misie? Ďalšie herné módy sú na jedno kopyto a neponúkajú nič, čo by ste už predtým nehrali. Plač a smútok.
Hodnotenie: 65%

Jednoduché tipy na hranie:
-naučte sa jazdiť bez bŕzd a využívajte chybu zotrvačnosti
-nie je nič jednoduchšie ako prenasledovateľa odstreliť
-pozor na automatické mierenie, vibrovanie ovládača signalizuje úspešných zásah
-pri riešení misií sa dajú využívať podvody
-buďte veľmi trpezlivý pokiaľ si nezvyknete na ovládanie