A ako je to nakoniec s hrateľnosťou? Ovládanie Spider-Mana je na tak elementárnej úrovni, že by sa ho naučil aj môj hafan, pričom vám stačí poznať len základné klávesy pre pohyb plus vedieť správne narábať s krysou. Jeden čudlík vládne všetkým. Tak by sa dalo v krátkosti charakterizovať ľavé myšítko, pretože v hre zastáva hneď viacero funkcií. Len pre istotu spomeniem, že reklamovaná voľnosť pohybu je čírym do neba volajúcim nezmyslom a ak ste sa tešili na slobodné a bezstarostné poletovanie veľkým jablkom, tak vás musím poriadne schladiť. Náš dobrý sused Spider-Man, v prípade že si chce zaplachtiť, môže sa svojimi pavúčími lanami zachytiť len na dopredu určených miestach a aj to len v prípade, že sa crosshair zmení na lietajúcu ikonku. Okrem toho sa ten Jeden čudlík používa aj na mlátenie nepriateľov (vtedy sa vám zameriavač zmení prekvapivo na útok), strieľanie pavučín, lezenie po stenách a v niektorých prípadoch vám bude umožnené aj metať pavučinové zhluky.

Ďalším obrovským lákadlom hry sú súboje s bossmi, ktoré predstavujú vrchol stupidity. Hra sa pred každým takýmto súbojom automaticky zapauzuje a do najmenšieho detailu vám vysvetlí, čo a kedy urobiť, aby ste vyhrali. Táto pomôcka spolu s detsky primitívnym ovládaním môže evokovať názor, že hra bola primárne určená pre detské publikum, ale celkový chorý design hovorí jednoznačne o tom, že tento titul bol šitý pekelne horúcou ihlou (a k tomu ešte nekvalitným pavúčím vláknom) a jeho vydanie pre osobné počítače nebolo zo začiatku plánované. O tom taktiež svedčí kratučká hracia doba, kde dokončenie Spider-Mana 2 za menej než štyri hodiny nepredstavuje problém ani pre šesťročného caparta a hra sa tým pádom stáva horúcim adeptom pre zápis do Guinessovej knihy rekordov.

A ako je na tom hra s technickým spracovaním? Mno, osobne si myslím, že aj keď má nejaká gamesa malé vady v designu a minoritné nedostatky v hrateľnosti, v prípade, že z grafického a zvukového hľadiska exceluje, ľahšie sa nad ňou zmilujem a pri celkovom hodnotení prižmúrim aj nejaké to (zlaté, poprípade kurie) oko. To, ale samozrejme nie je prípad Spider-Mana 2. Ešte tak pred dvoma rokmi by som mohol hovoriť o podarenom grafickom stvárnení, ale v súčasnosti, v ére super enginov typu FarCry, už to skrátka nestačí. Keďže 99,9% hry strávite pofľakovaním sa mestskou zástavbou, tak by človek očakával, že autori pristúpia k architektúre budov so štipkou originality. Opäť ide len o zbožné prianie a tak všetky budovy sú si takmer navlas rovnaké, hranatého krabicovitého typu, a rozlišujú sa jedine vo výške a v chabých textúrach. Taká istá chudoba postihla aj všetky postavy mimo hlavných hrdinov, s ktorými sa náš hrdina Spider-Man dostáva do styku. Tieto persóny sú zväčša tvorené nízkym počtom polygónov a ich animácie sú žalostne komické. Zvuková stránka hry si zasluhuje priemerné hodnotenie. Aspoň, že sú hlavné postavy nahovorené skutočnými hercami, ale napríklad Tobey Maguire znie, ako po chlastpárty a jeho hlášky sú suchšie než púšť Sahara. A ak má hra nejakú hudbu, tak je tak šedivá a nevýrazná, že sa ľahko stratí medzi všetkými tými nedostatkami.

Záverečný verdikt nemôže byť zákonite pozitívny. Absolútne nerozumiem, ako mohol vôbec niekto poslať tento hnusný humus do lisovne. Hra, ktorá neoplýva žiadnymi kladnými stránkami a ešte k tomu má slúžiť ako propagačný materiál k naozaj výbornému filmu, mala byť zničená už v štádiu vývoja. Keď ešte k tomu pripočítam aj to, že majitelia konzol sa môžu tešiť z neskonale lepšieho pokračovania Spider-Mana, napadajú ma len dve slová. Ruky preč!!!