Existujú názvy, po vyslovení ktorých si okamžite vybavíte určitú vec. Sú synonymom pre opísanie situácie, veci alebo jej zaradenia. Sú akýmsi benchmarkom, od ktorého sa začína a pri ktorom sa končí. Synonymum pre žáner survival horor je Silent Hill (pompézny návrat série Resident Evil sa očakáva s príchodom štvrtého dielu). Pocit samoty, dôveryhodný charakter, všadeprítomná tma, nervydrásajúca atmosféra a hudba, jediné o čo sa staráte je prežiť sám medzi monštrami. Pekelný tanec na torzách nepriateľov nedávno rozohrala akcia, žáner však potrebuje nový príval vzduchu. Herné prvky aj keď dokonale fungujú nezachráni nový príbeh, či charakter. Potrebuje nové herné mechanizmy.

Popri sérii Silent Hilll vznikali a vznikajú menej známe klony, viac či menej úspešné, na ktoré sa bohužiaľ zabúda rýchlejšie, ako na každoročný letný šláger. Stačí spomenúť na the Thing, neskutočne obtiažny Forbidden Siren, či strachom naplnený Project Zero II (PZ II čaká resurekcia v podobe Xbox verzie s pridanou hodnotou). Všetky prispeli novými prvkami (fotografovanie/zabíjanie duchov, tímová spolupráca, kontrola nad strachom) a aj napriek inováciám sa na ne zabudlo. Prvý titul od francúzskeho tímu Hydravision Entertainment, Obscure, dopadne presne, tak ako horeuvedené tituly. Po čase už o ňom nebudete počuť, čo je veľká škoda. Kde sa stala chyba?

Tou chybou je práve Silent Hill. Obscure sa dostáva na trh v závese za svojou veľkou inšpiráciou, z tieňa ktorej jednoducho nemá šancu vystúpiť. Obscure však nekopíruje len SH, ale autori boli pravdepodobne veľkými fanúšikmi Carpenterovej Veci (the Thing). Obscure nepatrí do kategórie dospelejších hororov, ale do subkategórie, v ktorej študenti/mladí ľudia zomierajú ako na bežiacom páse pod čepeľami/reťazovou pílou neznámeho vraha. Teen horor so všetkým, čo k tomu patrí. Partia mladých ľudí, rockové skladby, bezstarostný študentský život a užívanie si radosti. To bolo dovtedy, kým na školský pozemok nevstúpili obavy.

Obscure sleduje osudy piatich študentov súkromnej strednej školy Leafmore High. Ich problémy so známkami a ich iskrivé pohľady na spolužiačky sa nebudú riešiť. Problémom je Kenny, člen basketbalového tímu, zapálený športovec a lámač ženských sŕdc. Po priateľskom zápase medzi študentami, zostáva v telocvični ešte trénovať hody na kôš. Tréning mu preruší telefonát od Ashley, ktorá by chcela randiť a predhrieva už posteľ. Po krátkom rozhovore Kenny zistí, že mu neznáma postava ukradla vak a beží s ním niekam do záhrady. Túto pasáž ste si mohli vyskúšať v hrateľnej ukážke. Kto hral, vie ako končí kratučké demo. Pre tých, ktorí nemali tú česť, mala rekapitulácia: zo záhrady sa Kenny dostal do chodbového komplexu pod školským pozemkom, kde našiel značne unaveného študenta a narazil na nepriateľsky naladené monštrá. Jediným východom bol železný rebrík ústiaci do malého otvoru, ktorý sa zavrel a Kenny zostal sám v tme. Na druhý deň zvyšná partia študentov Shannon (Kennyho sestra), Stan, Josh a Ashley postráda prítomnosť Kennyho a rozhodnú sa ho po vyučovaní pohľadať. Cesta to však nebude jednoduchá.

Obscure sa odohráva iba v školskom komplexe, ktorý tvorí niekoľko oddelených budov. Prechádzaním otvorených lokácií sa dostávate k vodítku, či kľúču a tým sa odomyká prístup do uzamknutých budov. Na tomto princípe boli postavené aj prvé tri diely SH. Budovy sú navzájom prepojené centrálnym námestím, ktoré slúži aj ako miesto stretnutia všetkých charakterov. Sem sa môžete kedykoľvek vrátiť jediným tlačítkom a vymeniť si postavy. Orientáciu v prostredí zabezpečuje mapa, ktorú nájdete vždy po vstupe do novej budovy. Podrobne zaznamenáva zavreté dvere, polohu postáv a miesta, kam sa isto ešte vrátite. Prostredia sú navrhnuté tak, aby sa nestalo, že pri hraní niekam zablúdite a na niektorých miestach budete potrebovať pomoc druhej postavy.

Skupinu ovládateľných postáv tvoria štyria študenti, hrať však môžete iba s dvomi, pričom si charaktery môžete vymieňať a prepínať medzi nimi. Každý z nich má inú špeciálnu vlastnosť: Kenny dokáže bežať najrýchlejšie, Shannon má vždy dobrú radu na jazyku a dokáže sa rýchlejšie vyliečiť, Ashley ovláda špeciálny útok, Stan ľahko otvorí zámok aj bez kľúča a očiam Josha neunikne žiaden predmet, či hotspot. Obrovským mrhaním potenciálu sú samotné postavy a ich počet, ktorý zostal nevyužitý. Autori sa mohli uchýliť k logickým hádankám, ktoré vyžadujú prítomnosť minimálne dvoch postáv na úplne odlišných miestach. S podrobnou mapou by sa eliminovalo hľadanie ostatných postáv a hrateľnosť by sa tým oživila. Pravda je však iná. Autori šli cestou jednoduchosti, priamočiarosti a čoraz obľúbenejšej krátkosti. Pri hraní nenarazíte na zložité hádanky (našiel som iba dva klasické puzzly), hrateľnosť sa obmedzuje iba na hľadanie kľúča/osoby a vybíjanie zlosti na netvoroch. Vždy máte na scéne dve postavy, pričom ovládate iba jednu z nich a o druhú sa stará AI. Všetky postavy majú spoločný inventár, staráte sa iba o distribúciu zbraní medzi študentov a ich kombinovanie s baterkami. Počas súbojov má však druhá postava tendenciu vyjsť v ústrety monštrám a hodiť sa im pod ohavné údy. AI nevie nájsť výhodnú palebnú pozíciu, pri nabíjaní sa neskrýva, čo núti hráča pri akcii rýchlo prepínať medzi oboma postavami.

Iným riešením je pripojenie druhého gamepadu ku konzole, kedy každú postavu ovláda jeden hráč. Druhý hráč sa môže kedykoľvek do hry pripojiť a odpojiť. Hrateľnosť takto naberá na obrátkach, kooperáciou ľahšie eliminujete hrozbu a môžete sa medzi sebou radiť, aký bude ďalší postup. Jeden sa môže venovať otváraniu zámku a druhý mu zatiaľ kryje chrbát. Prechádzanie hry je takto rýchlejšie, zábavnejšie, ale trpí tým atmosféra. Tá ide bokom, pretože s druhým človekom sa cítite v bezpečí a prekvapenia nefungujú tak, ako pri hre jedného hráča. Obscure má pripravené štandardné situácie a prekvapenia, kedy do miestnosti znenazdajky vtrhnú monštrá, preletia cez stenu alebo vás prepadnú zo zálohy. Celková atmosféra sa nemôže zrovnávať s majstrovskou prácou s depresívnou náladou v sérii SH.

Sadu monštier v Obscure tvoria výsledky experimentu s rastlinnou DNA. Ich výzor nie je prekvapivý a niektoré sa náramne podobajú na tie z the Thing, o hlavnom bossovi ani nehovoriac. Narazíte na pomaly pohybujúce sa hory mäsa, rýchlych pavúkov alebo ležiaceho nafúknutého, kedysi študenta s deravým bruchom, odkiaľ vychádzajú červy. Ich jedinečnosť spočíva v čiernej aure, ktorá ich obklopuje a je prvým príznakom prítomnosti niečoho zlého. Steny v miestnosti sa začnú meniť na niečo organické, čo je signál na tasenie zbrane. Bojovať a usmrtiť monštrum je na začiatku sťažené absenciou strelných zbraní. Jedine zbavením sa na svetlo citlivej čiernej aury, sa dostanete nepriateľovi na kožu a až vtedy mu môžete zasadiť smrteľný úder. V počiatočnej fáze hry, bude vaším spoločníkom basebalka a zatiahnuté okenice, rozbíjaním ktorých vpustíte do miestnosti svetlo a to sa postará o monštrá. S príchodom baterky a prvej zbrane si už na palice a oceľové trubky ani nespomeniete. Na každú jednu strelnú zbraň je možné namontovať pomocou lepiacej pásky baterku.

Baterka v Obscure hrá dôležitú rolu, podobne ako všetky zdroje svetla. Baterka dokáže emitované svetlo zahriať (boost), čím sa zbavíte čiernej aury. Potom už stačí iba pár výstrelov a nepriateľ sa zosype v smrteľnom výkriku na zem. Pri baterke musíte sledovať aj jej prehrievanie, pretože klasické svetlo je pre auru neškodné. Počas hry prejde vašimi rukami niekoľko druhov bateriek a zbraní (brokovnica, pištoľ, revolver). Prístup k zbraniam a predmetom je okamžitý bez nutnosti otvárať inventár. Ich počet, podobne ako nízka variabilita monštier je daná celkovou krátkosťou hry. Hrateľnosť na najnižšej obtiažnosti sa ledva vyšplhá nad 5 hodín čistého herného času. Jediným lákadlom je tak odomknutie všetkých bonusov, ktoré závisia od zvolenej obtiažnosti. Tie tvoria nové šaty pre preživších študentov, áno hru môžete dohrať s ľubovoľným počtom postáv, nové zbrane, videoklipy rockových kapiel (SUM 41, Span) a dokument o výrobe hry.

Problémom Obscure je predvídateľnosť, či už príbehu alebo príchodu monštier. Počas hry narazíte na niekoľko (dve?) NPC postáv a množstvo dokumentov, denníkov, v ktorých sa ďalej rozvíja príbeh. V Obscure už zhruba od polovice viete, kto za všetkým stojí, ale ženie vás dopredu túžba zabiť to (zámerne nepoužívam ženský ani mužský rod, aby ste neprišli o prekvapenie). V scenári je možné natrafiť na niekoľko nelogickostí, či drobností v podobe otázok, na ktoré niet odpovedí. Obscure neprekvapí ani technickým spracovaním, grafika je plynulá a hladká. Prostredia školy sú bohaté na objekty, postrádajú však väčší počet predmetov a interaktívnych miest. Pozitívom je vynikajúca hudba (po dohraní si môžete prehrávať všetky skladby) s vokálmi detského zboru.

Obscure nie je tragédiou, je to typický survival horor, ktorý doplatil na jednoduchosť, nevyužitý potenciál postáv a slabú atmosféru. Veľkým prínosom je kooperatívna hra, ktorá isto zabezpečí, že po dohraní, začnete hrať Obscure odznovu v Special móde a na vyššej obtiažnosti. Prvý pohľad na titul odhalí zaužívané princípy, ako automapping, zaznačovanie dôležitých lokácií, dokumenty a delený inventár medzi zbrane a zvyšok predmetov. Pri druhom pohľade objavujete silu tímovej spolupráce, aj keď trochu nevyužitej a zaujímavý príbeh. Tretí pohľad vám vtlačí slzu do oka, že je všetkému, tak rýchlo koniec.