Na scénu vstupuje ako prvý seržant Ben Mitchell, ktorý sa vracia do jednotky rýchleho nasadenia po sérii súdov, keď počas zatýkania zastrelil dieťa. Jeho prvé hodiny v jednotke sú o to ťažšie, že ho kolegovia neustále provokujú a zatínajú tak do živého. Prednosťou Bena je používanie strelných zbraní, nepriestrelná vesta a majáky na streche policajného Citroena. Druhou postavou, ktorá si najviac vyslúžila prívlastok hlavná, je Eddie O' Connor. Boxeristické rukavice zavesil už dávno na klinec a venuje sa nelegálnym aktivitám. Stará telocvičňa však slúži naďalej ako zásterka pripravovaných akcií. Eddie sa spolieha na rýchle reflexy a sily svojich pästí, pri najhoršom siahne po zbrani. Aj keď je v kruhoch polície veľmi „obľúbený“, do auta s majákom si bez problémov nesadne. Najmenej priestoru v hre dostala mladučká hackerka Sam, služby a hlavne vedomosti ktorej nevie nik poriadne oceniť. Sam, ako jediná nemôže zobrať do rúk zbraň, ktorú supluje tichý pohyb, zakrádanie sa za chrbtom nepriateľa a gymnastické pohyby. Sam je blondína a tlačidlo na zapnutie majáku nenájde.

Už od prvého spustenia GBM, menu je znovu účelovo minimalistické, je jasné, že hra bude vlastne filmom. Štýlové prechody, prelety nad mestom, nízko nad vozovkou, zmena ostrosti obrazu a meniaca sa rýchlosť v závislosti od úvodnej skladby z produkcie Nimrod Productions, ktorú musím označiť za smrteľnú. Ono to ani nie je menu, ale skôr malá ochutnávka toho, čo vás čaká po zahájení hry.

GBM otvára Ben v aute zásahovky, ktoré vezie jednotku do akcie. Drogoví díleri sa dlho nedokázali schovávať, nervy povolili, padli prvé výstrely a počítadlo obetí sa začalo otáčať. Relatívne pomalý rozbeh hry však po prvých misiách začína naberať obrátky a do príbehu Bena vstupuje Eddie so svojou skupinou, ktorá sa chystá vylúpiť trezor v banke. Pondelok, ako keby nebol šťastným dňom, niečo sa po**rie a lúpež storočia končí smrťou spoločníkov. Sam sa vďaka obratným pohybom dostala mimo dohľad a snaží sa za každú cenu pomôcť Eddiemu. Hráč má v prvých hodinách strávených s touto hrou pocit, že sú príbehy tri, ale je to jedna časová os, na ktorej autori rozohrali bravúrnu prácu s odhaľovaním udalostí, zvratmi a nečakanými prekvapeniami hlavne vďaka strihu. Od samého začiatku stúpa počet postáv a iba pozorné sledovanie deja speje k záverečnému plesknutiu sa po čele a zapadnutia poslednej časti do značne rozbitej mozaiky udalostí. Príbeh je to najcennejšie, čo GBM má a predstavuje vynikajúci undergroundový pohľad na temnú stránku Londýna z troch perspektív. V hre narazíte na množstvo detailov a nezabudnuteľných scén, ktoré vám budú ešte dlho rezonovať v hlave. A tieto detaily nútia hráča pozorne sledovať dianie na obrazovke. Či je to už nepatrný zvuk počas rozhovoru Bena s veliteľom v telocvični, ktorého zdrojom je Sam, za ktorú samozrejme neskôr hráte alebo telefonický rozhovor bankára so svojim prihriatym spoločníkom, na ktorý sa dívate zo strany volajúceho a volaného. Dej neustále skáče po časovej osy, ku koncu graduje a finále je viac než prekvapivé.

Filmovú atmosféru výborne dopĺňajú dialógy s patričným britským prízvukom, v ktorých narazíte na čierny humor, sympatie, hnev a iné emócie, odrážajúce sa na tvárach postáv. GBM si pred ústa servítky neberie, zachytáva príbeh vo svojej surovej podstate a tak sa šťavnatým rozhovorom nevyhnete. Hojné používanie slova „fuck“ je účelové a nie je iba pubertálnym doplnkom ako v prípade Larryho Magna Cum Laude. Dabing postáv je na veľmi vysokej úrovni, do pamäti sa vám isto vryje jedinečný hlas prihriateho spoločníka, ktorý sa pýta mučeného v pivnici „Good morning. Cigarette?“ a pripáli mu špak o tvár. Zámerne vypúšťam mená, pretože čokoľvek prezradiť z príbehu by bolo od nás nefér, to musí človek vidieť na vlastné oči.

Hrá sa GBM rovnako dobre, ako sa pozerá? Autori znovu vsadili na všadeprítomnú realitu, ktorá pravdepodobne odradí niektorých hráčov. Pýtame sa však, videli ste niekedy počas filmu údaj o počte nábojov v zásobníku hlavnej postavy? Nie? V GBM po vzore predchodcu absentuje HUD, nenájdete tu žiadne údaje o počte nábojov, minimapu, žiaden inventár ani merač energie. Postava však dáva vždy najavo, kedy život visí na vlásku, môžete sa na chvíľu oprieť a oddýchnuť si alebo nájsť lekárničku a život doplniť. Pri takmer prázdnom zásobníku sa ozýva ovládač a vibrovaním dáva znamenie, že je treba prebiť.

Orientáciu v meste zjednodušuje blikanie smeroviek, ktoré už tentokrát vedia reagovať aj na alternatívne cesty pri zlom odbočením a navigujú hráča presne do cieľa. Veľkou pomôckou je aj mapa celého mesta so zaznačenými pozíciami a smerom jazdy ovládaného auta. Pridanie mapy poukazuje na zjednodušenie obtiažnosti a je to naozaj tak. GBM je jednoduchší ako pôvodný The Getaway, ale nie tak ľahký, aby ste ho prechádzali s prstom v nose. Každá z 22 misií (s opakujúcimi sa úlohami nedochádza k frustrácii) je rozdelená na niekoľko checkpointov a na prvý pokus sa vám väčšinu misií nepodarí prejsť vďaka stále zlej manipulácii s kamerou (dovolí vám doslova otáčať iba krkom postavy, ak sa chcete pozrieť za seba, treba otočiť celou postavou a počkať kým sa kamera otočí požadovaným smerom) a chaotickým automatickým zameriavaním. A potom je tu súboj s časom. Každá misia je ohraničená časom a pomalý postup končí reštartom. Čas plynie ako na filmovom plátne a každé zaváhanie sa počíta, limity však nie je sú kritické.

Tieto drobnosti spolu s absenciou deštrukcie prostredia na uliciach, arkádovejším fyzikálnym modelom všetkých áut sú testom nervov. Zvykanie si na ovládanie je nutnosťou, čo v prípade áut a motoriek platí dvojnásobne. Prakticky skoro v každej misii budete jazdiť na aute, presúvať sa z miesta na miesto, prenasledovať, unikať alebo naháňať. V prvom rade si treba uvedomiť, že v Londýne sa jazdí vľavo, čo spraví poriadny zmätok. Pri jazdení budete neraz búrať do okolitého prostredia pri kľučkovaní medzi autami, stĺpmi a tak veľmi rýchlo zistíte, že v plnej rýchlosti jednoducho neprevalíte malé zábradlie. Autá reagujú po čelnom náraze ako z gumy, jednoducho odlietajú pred vás. Deštrukčný model je zhovievavejší aj v prípade áut, keďže sú licencované (Citroen, Peugeot, Opel (tu Vauxhall), Nissan, Mercedes, Lotus). Žiadne odpadávanie karosérie alebo výbuchy vrakov. Nájdete tu autá, ktoré bežne vídavate na cestách od sedanov, cez dodávky, motorky až po klasické londýnske doubledeckre a každé z nich sa inak ovláda.

GBM vo všetkom predčí svojho predchodcu, nielen počtom postáv, rozlohou mesta, množstvom áut, ale aj technickým spracovaním. Zvukovú stránku sme si už prebrali, len dodám, že všetky zvuky pôsobia veľmi verne. Grafika je fotorealistická (keď sa dostanete s Benom na strechy budov budete žasnúť), použité textúry majú vyššie rozlíšenie a sú detailnejšie. Veľkou škodou je šetrenie na polygónoch pri postavách (Ben vyzerá, ako keby nemal krk), ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť, inak sú vynikajúco animované a v množstve prestrihových filmov podávajú skvelé herecké výkony.

The Getaway: Black Monday je interaktívna kriminálka a pomer medzi sledovaním a hraním (ak presne viete, kam ísť a nerobíte chyby) je rovnaký. Načo je zbytočne veľké mesto, v ktorom sa stratíte a pri prechode z jedného bodu do druhého strávite 15min? Keď tu si presne v dejovej stopáži, naháňačku v úzkych uliciach odohráte sám a ste stále v napätí. Načo hráča odvádzať od pozornosti plnením bočných úloh? To nie je devíza GBM. Jeho sila spočíva v sprostredkovaní filmu v najinteraktívnejšej podobe, akej je to možné. Dlhé minúty prestrihových animácií strieda akcia v hrateľnom kolotoči. Odmenou za dokončenie hry je odomknutie rôznych minihier, ako Chase (naháňate zlodejov), Black Cab (rozvážate zákazníkov na taxíku), Race (pretekáte na niekoľkých tratiach) a Free Roaming (voľné jazdenie po Londýne), ktorý je odomknutý od začiatku.