Pražiace slnko. Piesok. Tony piesku. Sem tam oáza. A Níl. Všemocný Níl. Pri jeho brehoch sa sústreďuje všetok život, každoročné záplavy prinášajú úrodnú pôdu, ale aj obchodníkov z cudzích krajín. A tak práve vďaka Nílu egyptská kultúra rozkvitá. Egyptom boli oddávna ľudia fascinovaní. Preto sa netreba čudovať, že z jeho bohatej kultúrnej minulosti neraz čerpali námety aj tvorcovia hier. Výnimkou nie sú ani vývojári z (mne) neznámeho štúdia Tilted Mill, ktorý si práve prostredie Egyptu vybrali ako základ svojej budovateľskej stratégie Immortal Cities: Children of Nile (IC).

Zamyslime sa na chvíľu, čo hráč očakáva od manažmentovej stratégie z prostredia Egypta. Očakáva pyramídy (tie v hre sú),  manažment civilizácie (v hre sa nachádza), veľké množstvo budov a jednotiek (áno, aj to IC ponúka, ale o tom, či je to dobre si povieme neskôr), rozmanité misie (v hre ich je 5) a nakoniec niečo, čo v bežnej manažmentovke nenájdete a to súboje (aj keď bez väčších taktických nastavení, ale možnosť tu je). Skúsme si to trošku rozobrať:

Základom všetkého v IC je Níl. Táto rieka nielenže slúži ako primárny zdroj vlahy (a obživy), ale ako som spomínal v úvode, je zároveň aj dôležitou obchodnou cestou. V IC je použitý systém striedania dňa a noci, ktorý zároveň reprezentuje striedanie ročných období. Aj tie sú úzko spojené s Nílom. V prvom období (PERET) sa totiž sadí nová úroda, v druhom (SHEMU) sa táto úroda zbiera a v treťom (ACHET) sa čaká na záplavu. V našich zemepisných šírkach je slovo „záplava“ vnímané veľmi negatívne, ale v Egypte sa len vďaka každoročným záplavám dostávala na polia úrodná pôda. Niektoré roky sú záplavy chudobnejšie a tým pádom je menej úrody. Niekedy, keď sa Níl rozvodní viac, tak okrem zlepšenia pôdohospodárskej situácie môže priniesť problémy so zničením budov postavených príliš blízko pri brehu.

Druhým pilierom je obchodovanie, ktoré je potrebné pre uspokojovanie potrieb bohatších rodín. Tie totiž vyžadujú drahé a nedostupné výrobky, ktoré sa musia dovážať a to buď po Níle alebo klasickými karavánami. Vyslanie karavány prebieha tak, že sa hra prepne do veľkej mapy Egyptu a kliknutím na príslušnú ikonku sa začne obchodné rokovanie. Ako v jednej z mála stratégií sa v IC nehrá na peniaze. Základnými tovarmi sú jedlo a tehly. Jedlo je priamo späté s výdatnosťou záplav a s počtom fariem, dostupnosť tehiel zase súvisí s tehlármi a murármi.

Budov je v IC strašne veľa. Možno by som nemusel použiť slovo strašne, ale vyše 70 druhov budov sa mi ozaj zdá príliš. Budovy sú rozdelené do piatich kategórií – súkromné, vládne, obchodné, zamerané na infraštruktúru a monumenty. Výber je ozaj široký, od jednoduchých príbytkov pre farmárov a obchodníkov, cez trhoviská, kasárne až po megapyramídy. Navyše, napríklad základný obchodník môže predávať 4 rôzne typy výrobkov, čím sa počet budov, resp. ich kombinácií ešte zvyšuje. Každá budova zvyčajne znamená aj jedného obyvateľa. Teda v každej inej hre. V IC je napríklad rodina tehlára zložená z muža, ktorý vytvára tehly, jeho manželka ale chodí na nákupy a dieťa do školy. 

Ako v každej správnej budovateľskej stratégii, všetky budovy sú poprepájané výrobnými alebo obchodnými cyklami s ostatnými, čiže ak napríklad umrie význačný člen bohatej rodiny, nestačí mu len postaviť hrobku, ale aj „mumifikačné centrum“, v ktorom musí byť zamestnaný kňaz, ktorý má samozrejme svoju budovu. Prekvapivo, kňazov tiež môže byť rovnako viac druhov... môže slúžiť v chráme, liečiť chorých, učiť na škole alebo pracovať, ako mumifikátor. Navyše niektoré postavy môžu vykonávať aj viac povolaní. Táto časť je rovnako prepracovaná priam do detailov. A tu narážame na hlavný problém tejto hry – všetko je komplikované, zdĺhavé, rozvláčne a nebojím sa povedať, že v niektorých fázach až nudné (možno pre hard-core manažérov to bude tak akurát). Za všetko hovorí jasný príklad: tutorial IC som hral (síce vlažnejším tempom, ale predsa) asi dva dni. A nie, žeby to boli dva dni poctivého klikania, ale boli to dva dni, keď som zadal nejaký príkaz, prepol som sa do inej aplikácie a po pár (desiatkach) minútach som sa prepol späť skontrolovať, ako pokročila výstavba. Hra síce umožňuje reguláciu rýchlosti (aj najvyššia je pomalá) a dokonca aj aktívnu pauzu, ale neviem si predstaviť situáciu, kedy by bol hráč donútený ju použiť. 

Okrem trojčasťového tutorialu sa samotná hlavná kampaň IC skladá z piatich misií. Päť misií sa môže zdať veľmi málo, ale keďže sa jedná o ozaj zdĺhavú manažmentovku, zdanie klame (veľkú časť akčných stratégov IC pravdepodobne prestane baviť už po tutoriale). Ku kampani je pripojených aj niekoľko scénarov a editor vlastných misií.

Ciele jednotlivých misií sa väčšinou týkajú ukazovateľa prestíže, ktorá musí dosiahnuť vopred stanovenú hodnotu. Niekedy treba postaviť určitý monument, alebo sa postarať o rozvoj urodzených rodín. Prestíž sa zvyšuje postavením monumentov, vylepšením faraónovho paláca alebo napríklad rozdaním potravín medzi chudobných. A propos, keď sme už pri tých chudobných, každá sociálna vrstva má v hre takmer rovnaké priority. Chudobní aj bohatí potrebujú základné tovary, ako potraviny, koše a pod., potrebujú mať miesto, kde sa môžu modliť k bohom (bohov je mimochodom v hre 14 a v jednom obyčajnom chráme sa dá naraz modliť len k jednému, čo je zase zbytočne komplikované), tiež potrebujú základnú zdravotnícku starostlivosť a miesto na svoj posmrtný odpočinok. Vyššie vrstvy majú navyše tendencie organizovať oslavy a míňať peniaze na luxusné tovary.

Samozrejme, ak bude faraón príliš dlho ignorovať niektorú zo sociálnych potrieb svojich poddaných, kruto sa mu to vymstí. Stačí jedna morová epidémia spojená s nedostatkom nemocníc a kňazov-lekárov a mesto opustí polovica farmárov, všetci remeselníci a boháči nechajú svoje vilky s bazénmi a odsťahujú sa do vedľajšej oázy.

V IC je zakomponovaný aj akýsi menší odvar bojov. Samozrejme, ako všetko ostatné aj, vytvorenie armády je komplikované – treba budovy na jednotky (kopijníci, lučištníci, jazda alebo mestská stráž), na vojenské vybavenie, na vojenského veliteľa a na vojenský tréningový tábor. Takže si pomaličky vypiplete malú armádku, ktorú aspoň základne vycvičíte, prepnete sa na mapu Egypta a skúsite armádu poslať na nepriateľskú základňu. Jediné, čo z boja vidíte je tabuľka s akou pravdepodobnosťou vaša armáda vyhrá. Áno, pripúšťam, že toto je budovateľská stratégia, ale napriek tomu mohli byť boje vyriešené zaujímavejšie. Och, skoro som zabudol, niekedy sa k vám do mesta rozhodne vtrhnúť pár vetrom ošľahaných púštnych nájazdníkov. Vtedy naozaj vidíte, ako si s nimi vaša mestská stráž ne/poradí.

Ovládanie a samotné hranie IC pokračuje v chodníčkoch vyšľapaných ostatnými stratégiami. Hra je komplet v 3D a teda nechýba možnosť rotovania a približovania kamery stredným tlačidlom na myši. Ľavé tlačidlo slúži na výber z menu a potvrdzovanie, pravé na rušenie príkazov. Samotné stavanie budov je taktiež klasické, na hráčom zvolenú parcelu príde pracant, ktorý (ak má dostatok stavebných materiálov) budovu postaví. Keďže je všetko spojené so všetkým, stáva sa, že sa čaká na nejaký stavebný materiál alebo na určitú špeciálnu jednotku, bez ktorej stavba nezačne. Po dokončení budovy treba chvíľu počkať, pokým sa do nej nasťahuje tá správna osoba. Ako príklad si môžeme vziať nášho obľúbeného kňaza: po dokončení jeho budovy mu priamo môžeme určiť, ktorú špecializáciu ma vykonávať, alebo to môžeme ponechať na počítači. Počas hry treba často kontrolovať, aké sú nálady jednotlivých domácností, čo im chýba a podľa toho plánovať ďalší plán výstavby, prípadne vyhlásiť nejakú oslavu. Dôležitými faktormi sú aj viera a hlavne zdravotníctvo, ktorých nedostatok, resp. zlá kvalita vedú k odchodu populácie z vášho územia.

Ku grafike hry nemám výhrady. Dosahuje slušný štandard, ako sa môžete presvedčiť z okolitých obrázkov. Veľmi pekne je urobený prechod dňa a noci, keď sčervenie celá obloha a tiene sa začnú predlžovať, až sa všetko ponorí do tmy. Nedotiahnutá sa mi zdá obloha počas dňa. Nikdy som, ale v Egypte nebol, a tak neviem posúdiť, či tak náhodou nevyzerá aj v skutočnosti. Taktiež nepoznám egyptskú architektúru, ale všetky budovy v hre sa na seba dosť podobajú a keďže je ich tak veľa, niekedy je problém určiť, ktorá budova na čo slúži. Hudba sa však naozaj podarila, dokonca som párkrát použil spustený IC v pozadí namiesto WinAmpu.

Immortal Cities: Children of Nile odporúčam študentom politológie, sociológie alebo egyptológie a najlepšie takým, čo študujú tieto tri vedné disciplíny naraz. Možno si na svoje prídu aj fanúšikovia manažmentoviek mesta, ktorí majú dostatok trpezlivosti. Ak si budeme my, ostatní radoví hráči, chcieť zahrať nejakú podobnú manažmentovku, vrátime sa radšej ku starým dobrým Settlerom. No a keď nám bude smutno za Egyptom, spustíme si radšej starý dobrý Pharaoh.