Hlavným ťahákom novej hernej bondovky je bezosporu singleplayerová kampaň, ktorá svojim rozsahom ponúka štandardnú porciu zábavy o dĺžke 10 až 15 hodín, tu a tam okorenenú nejakou tou novinkou či vylepšením. Ako už iste viete, Rogue Agent nepriamo nadväzuje na titul Golden Eye 007, ktorý bol ťažným koňom Nintenda 64 avšak s tým rozdielom, že tentokrát sa ocitnete na strane tých zlých. V prvej misii sa síce ešte zúčastnite spolu s J.Bondom na jednej akcii, ale vďaka vašej nešikovnosti, ktorá zapríčiní explóziu nálože umiestnenej na samom dne banky, ste z elitného tímu špiónov pre Britské Kráľovstvo vylúčený a len krátky záber na vizitku s ponukou od Goldfingera dá vedieť, kam povedú vaše ďalšie kroky. Nasledujúcich sedem misií tak budete plniť pre tohto lotra bojujúc proti ďalšiemu, niemenej známemu zloduchovi Dr.No. Pri love na spomínaného kriminálneho kripla tak zavítate do Hong Kongu, podvodného sveta či kasína, pričom popri dobre známych zloduchoch narazíte aj na iné filmové charaktery, ako napríklad samotný Bond, Pussy Galore, Oddjob či Xenia Onatopp.

Aby ste to ale proti tej zberbe nemali také ťažké, váš šéf Goldmember (Austin Powers rulez) vás obdarí milým darčekom v podobe očných implantátov, ktoré počas hrania nemusíte takmer vôbec používať. Ak sa však rozhodnete nejakým tým okom prižmúriť, zistíte, že vaša očná guľa dokáže nemalé zázraky. Okrem videnia cez steny dokážete na diaľku ovládať rôzne spínače a blokovať zbrane nepriateľov, vytvoriť pred sebou elektromagnetický štít a nakoniec aj vypustiť telekinetický útok. Ako som už však podotkol, používanie týchto schopností nie je vonkoncom nutné, pričom videnie cez steny použijete možno tak v úrovni, kde ho získate, diaľkové prepínanie spínačov sa taktiež dostane k slovu len ojedinele, jedine ten štít stojí za tu námahu a občas vám aj zachráni krk. Situácia so zbraňovým arzenálom je už, ale o čosi lepšia, aj keď ani tu sa nedá hovoriť o bohvie akej rôznorodosti. Každú misiu začínate s lacnou pištoľkou (s nekonečnou muníciou) a sadou granátov, ale s postupom času sa dostanete aj k lepším hračkám, ako napríklad samopal HS-90, útočná puška AR4 Commando, jednoručné brokovnice, sniperka či akási varianta RailGunu. Ako vidíte, arzenál je naozaj štandardný a z hladiny priemeru ho vytrháva len možnosť používania dvoch zbraní naraz, a verte mi, že s radosťou zabudnete na ostatné kusy, keď zistíte, že kombo dvoch HS-90 či brokovníc je skutočne najúdernejšie a s dostatkom munície si s touto kombináciou vystačíte po zbytok hry.

Popri duálnom zbraňovom móde si Rogue Agent implantoval aj schopnosť autoliečenia, takže stačí, keď si na chvíľku od toho strieľania odpočiniete a vaša zdravotná lišta sa behom okamžiku zázračne doplní. Tento fakt prakticky zmazáva riziko smrti, pretože ak ste dostatočne trpezlivý a medzi kosením nepriateľov si dávate menšie pauzy, neexistuje možnosť, že by ste skončili v márnici. Vašu neporaziteľnosť len podčiarkujú nepriatelia, ktorých variabilita je silne obmedzená a počas hrania narazíte iba na niekoľko základných typov, ktorých je možné skoliť až detinsky jednoducho. Aspoň, že ich umelá inteligencia nie je na bode mrazu a dokážu sa vcelku efektívne kryť a využívať tak prostredie k svojmu prospechu. Keď už som načal prostredia, tak si ich trošku priblížime. Ako som už spomínal, každá z ôsmych misií sa odohráva v diametrálne odlišných priestoroch, všetko je však len na oko (zlaté). V skutočnosti sa budete presúšať medzi podobnými miestnosťami, ktoré sú tvorené prevažne holými stenami plus nejaký ten stôl či iná haraburda, takže občas som si myslel, že hrám nepodarenú kópiu Library misií z iného známeho titulu (Halo).

Ďalším kameňom úrazu level dizajnu je fakt, že hra obsahuje v kampani len 8 misií. Aby sa teda dosiahla prijateľne dlhá herná doba, autori tieto misie roztiahli do obludných rozmerov. Aj keď si to zo začiatku nebudete uvedomovať, už pri prechádzaní striech v Hong Kongu pocítite prvé príznaky nudy, ktoré s pribúdajúcimi odohranými hodinami prerastú až do chronického zápalu mozgových blán. Už ani nehovorím o neviditeľných stenách, ktoré vám bránia v postupe a ak sa rozhodne ísť inou cestou, ako tou, ktorú navrhol sám veľký dizajnér, pár vhodne umiestnených neviditeľných zátarasou vás ihneď privedie k rozumu (druhá misia na konci tento nemilý element už len korunuje). Keď tento fakt porovnám s genialitou misií v Killzone, vnucuje sa mi myšlienka, že „kde asi udělali soudruzi z NDR chybu“. Celkovo sa javí porovnanie GoldenEye: Rogue Agent a Killzone nepodstatné, lebo ten prvý nesiaha tomu druhému ani po kurie oko (samozrejme na nohe).

Menší úsmev na tvári a radosť v duši môže vyvolať prítomnosť multiplayeru, ale aj tu by som radšej ostal chladným. Mapy, ktoré sú súčasťou hry, pozostávajú z prostredí videných v singleplayerovej kampani, ale čo je horšie, ak si chcete zahrať na všetkých mapách, musíte si ich odomknúť, ako bonusový materiál a jedinou možnou cestou odomknutia bonusov je prejdenie kampane pre jedného hráča. Hmmm, že by nový prípad násilia, tentokrát v podobe núteného hrania? Ak sa teda prekusnete cez hlavnú kampaň a rozhodnete sa ochutnať čaro multiplayerového hrania, potom vám hra ponúkne dva režimy a síce mód split-screen pre štyroch hráčov alebo online mód pre ôsmich hráčov. Z hľadiska herných módov však GoldenEye neprichádza z ničím novým, takže si na špecialitky typu Defend and Destroy či Supply Drop z akčnej pecky Killzone môžete s kľudom Angličana nechať zájsť chuť. Priemer, nemastná neslaná hrateľnosť, nuda… tieto slová presne charakterizujú multiplayer nového bondovského titulu a nevidím dôvod, prečo by ste si túto hru kupovali práve kvôli možnosti hry viacerých hráčov (pravdupovediac, nevidím dôvod, prečo by ste si túto hru mali vôbec kupovať - ale možno len preháňam).