Po niekoľko ročnom čakaní sa na plátna kín dostáva azda najočakávanejší film poslednej dekády a vy už určite viete, že sa jedná o posledný diel prequelovej ságy Star Wars, s podtitulom Revenge of The Sith. Nanešťastie sa ale do kín dostáva dabingová verzia, ktorá spoľahlivo znetvorí akýkoľvek potencionálny hit a tak si väčšina hardcore fanúšikov (ako som aj ja) bude musieť chtiac-nechtiac počkať na DVD release, ktorý je ale v nedohľadne. Aby však bolo toto bolestivé čakanie znesiteľnejšie, marketingový tím Georga Lucasa rozhodne nelenil a okrem kvalitnej arkádovej hračky Lego Star Wars nám súbežne s premiérou poslednej epizódy prináša aj jej hernú podobizeň, úplne netypicky nazvanou Star Wars Episode 3: Revenge of The Sith.

V hre preberáte rolu nad oboma hlavnými hrdinami filmového titulu. Či už budete ovládať Obi-Wana alebo budúceho Darth Vadera, vždy sa dočkáte prevažne zbesilej akcie na úkor akejkoľvek mozgovej aktivity. Herné spracovanie novej Epizódy relatívne „presne“ kopíruje dej filmu, samozrejme s nezbytnými odchýlkami, takže nejakých zavádzajúcich scén sa nedočkáte. Naopak, dejové elementy sú v titule tak šialene zostrihané, že pre človeka, ktorý ešte nemal tú česť zhliadnuť Pomstu Sithov, bude herná storyline predstavovať len akúsi beztvarú hmotu, bez ladu a skladu. Až po absolvovaní toho dabingového šialenstva dostane herný príbeh akú takú hlavu a pätu, čím sa hra stane znateľne prehľadnejšou a dokonca aj zábavnejšou. V tomto kontexte je ale zarážajúci fakt, že hra sa na herný trh dostala s poriadnym predstihom pred premiérou a dokázala tak značne naštvať početnú skupinu filmových fanúšikov, ktorí sa tešili na samotný film a hraním hry sa tak pripravili o viacero dejových zvratov a prekvapení.

Herný dej je klasicky rozprávaný z časti filmovými zostrihmi, ale taktiež aj z časti enginovými cut-scénami, ktoré pôsobia neuveriteľne kostrbato, až sa človeku pri pohľade na ten zmätok zahmlie pred očami. Vráťme sa späť k samotnej hre. V singleplayerovej časti na vás čaká 16 ľahkých až stredne ťažkých levelov, samozrejme aj s nejakými tými bonusovými, počas ktorých zavítate do tých najrozmanitejších kútov galaxie a zúčastnite sa tých najznámejších vojnových stretov, aké kedy naše univerzum poznalo. Čo je však horšie, ich dohratie vám zaberie jedno, nanajvýš dve dlhšie popoludnia, takže ak pomýšľate na súvislejší Star Wars zážitok, pozrite si radšej všetky filmové diely zaradom.

Hrubé načrtnutie hry vám ale dozaista nebude stačiť a tak si jej herné mechanizmy teraz priblížime. To, že nový SW titul bude čistokrvnou rúbanicou s veľkým R sa vedelo už od praveku, ale to, že hra sa už v skorých začiatkoch stane stereotypnou, o tom sa v duchu politických prešľapov akosi pomlčalo. Obidve postavy sú hrdými majiteľmi jednak lightsaberov, tak aj rôznych Force schopností, ale samotná prítomnosť týchto špecialít nemusí hneď znamenať úspech. Používanie svetelného meča je potom definované úzkym počtom útočných pohybov, ktoré je navrch možné poskladať do ešte obmedzenejšieho repertoáru smrteľných komb, takže prepracovanosť boja v štýle POP: Warrior Within sa nekoná.

Používanie sily je poznačené inými SW titulmi a tak sa môžete tešiť na klasiku v podobe Force Jump, Force Push, Force Manipulate či obľúbený Mind Trick. Aby som ale len nekritizoval, hra pridáva do hack´n´slash žánru aj drobec RPG prvkov v podobe skill bodov, ktoré získavate počas jednotlivých misií za predvedenie obzvlášť vydarených akčných sekvencií. Tie budete môcť na konci misie rozdeliť medzi desiatku kategórií (napr. automatické liečenie, zručnosť v sile, ovládanie lightsaberu a pod.). Veľkým kixom zo strany autorov je rozhodne prvá polovica hry, ktorá je až zúfalo nudná, za čo jednoznačne môže malá škála bojových manévrov a dookola sa opakujúci nepriatelia, predstavujúci len malé množstvo kovových, či polokovových droidových foriem (neskôr sa dostanete aj k ľudským protivníkom, ale tí taktiež nestoja za reč). Aspoňže sa situácia časom zlepší a vy sa tak dostanete k zaujímavejším a hlavne údernejším kombám, s ktorými sa zábavnosť hry občas vyšplhá aj na úroveň LEGO Star Wars.

Aj tak to však nezmení pocit priam detinskej obtiažnosti hry, ktorá vám bráni akokoľvek sa zapotiť a na brutálne orgie typu Devil May Cry môžete s kľudom Yody zabudnúť. Väčšinu času tak budete tráviť pohodovým katovaním takmer dementných nepriateľov, ktorí sa často nezmôžu na seba menší odpor, a ak by sa aj k tomuto kroku nebodaj odhodlali, nič vám nebude brániť v použití bloku, ktorý vás spoľahlivo ochráni pred zranením. Drobným spestrením, ktoré vás sem tam vytrhne z desivej nudy, budú občasné súboje s bossmi, predstavujúcimi viac či menej známych záporákov filmovej epizódy, ale aj u nich vám postačí natrénovaná škála pohybov, takže obávaným oponentom zamávate až nezvykle rýchlo. Čo ma ale totálne dožralo, bolo neustále respawnovanie protivníkov, ktorí sa bez akýchkoľvek zábran objavovali na miestach, kde by to nepovedala ani najväčšia nepravdepodobnosť.
 

Singleplayerová časť je teda veľkým sklamaním a nebyť multiplayeru, hra by sa ani nestihla ohriať na pultoch obchodov, a už by skončila v temnotách vesmíru. Aby som vás ale zbytočne nenabažil, spoločne si budete môcť zahrať iba s jedným pozemšťanom, pretože okrem hry dvoch hráčov sa u nového SW titulu s Deathmatchom, alebo CTFkom nestretnete. Z ponúkaných možností si teda budete môcť s kamošom zahrať v móde Versus, kde si to rozdáte na férovku, alebo siahnete po kooperatívnom móde, kde si single časť prejdete ešte raz, tentokrát s pomocou vášho kolegu. Tu musím uznať, že multiplayer je vskutku zábavný a svojou chytľavosťou ľahko porazí nemastnú neslanú kampaň. Ďalším drobným plusom je otváranie nových bonusov, či už to budú nové misie (ktoré si prejdete za iné charaktery než Obi/Anakin), artwork alebo video galéria. Všetky tieto možnosti pridávajú hre na znovuhrateľnosti, ktorá by v opačnom prípade nemala žiadne opodstatnenie. Tak či onak, z hry je neustále cítiť odfláknutosť, čo potvrdzuje aj technická stránka, ku ktorej sa práve dostávame.

Grafická stránka hry je vskutku obstojná a nájdu sa v nej okrem slabších chvíľok, aj tie svetlejšie. Medzi ne sa rozhodne radí design a architektúra jednotlivých prostredí, začo môžeme vďačiť štúdiu Georga Lucasa, ktoré poskytlo vývojárskemu tímu všetky potrebné filmové nákresy a podklady, aby boli virtuálne interiéry a exteriéry čo najpodobnejšie tým filmovým. Ďalším pozitívom tohto titulu sú animácie postáv, obzvlášť našich dvoch hrdinov, ktorí sa pohybujú na nerozoznanie od svojich reálnych proťajškov, takže počas hrania sa budete cítiť, akoby ste ich dobrodružstvá prežívali na vlastnej koži. V súvislosti s animáciami musím ešte dodať, že choreografia súbojov s lighsabermi je špičková a podobné baletné kreácie nevzhliadnete ani v národnom divadle. A teraz ta temná stránka.

Práca kamery je až neskutočne zbabraná a najviac je to viditeľné v obzvlášť úzkych koridoroch, kedy sa na vás nepriatelia valia zo všetkých smerov a vy ani poriadne nevidíte, odkiaľ bude vedený najväčší nápor. Najväčšie slová chvály si ale rozhodne zaslúži zvuková resp. hudobná stránky hry, ktorá v súčasnosti predstavuje to najlepšie z audia na PS2, s výnimkou dabingu. Ten je totiž spravený absolútnymi začiatočníkmi a preto sa štýl konverzácií až náramne podobá mexickým telenovelám. Holt, Obi Wan a Anakin mali v dobe vývoja asi plné ruky práce bojovaním v klonových vojnách a na dabing im už skrátka neostal čas. Tak či tak, technická stránka znateľne prevyšuje ostatné aspekty hry, takže nezmieniť sa o tomto fakte by bol priam kacírsky počin.

Hry na základe filmovej licencie nikdy nemali na ružiach ustlané a pravdu povediac, tituly ako ten dnešný by ani nemali vznikať. Veď uznajte: jednoduchosť, repetívnosť, krátkosť, stupídna AI... mohol by som ešte dlho pokračovať, ale výsledok by bol stále ten istý. Titul, ktorý zaujme len skutočne skalných fanúšikov a aj tí budú musieť čo-to pretrpieť, aby ho vôbec dohrali. A práve do tejto kolonky sa radí aj Star Wars: Revenge of the Sith..., gamesa, robiaca fenoménu Star Wars akurát tak hanbu. Mal by som pre ňu aj lepšie meno... Revenge of The Shit.