Na začiatok si dáme malý test. Ktorej postave môže ďakovať žáner 3D behačiek najviac? Ktorú hernú postavičku pozná každý hráč bez rozdielu veku? Čo sa vám vybaví pri vyslovení slova Nintendo ako prvé? Ak ste na každú z otázok odpovedali Mario, tak ste na správnej adrese, držte si čapice, pretože sa vraciame v čase späť.

Keď v roku 1980 Nintendo America vydali arkádu Radar Scope s cieľom dobiť herný trh, pohoreli. Na sklade zostalo cez 2000 kusov a prezident Hiroshi Yamauchi požiadal výtvarníka Shigeru Miyamota, aby navrhol hru podľa vlastných predstáv. A tak sa zrodil Donkey Kong, kde hral hlavnú postavu Jumpman, obézny tesár v červenom a modrom. Neskôr bol premenovaný na Maria, krátko potom ako prišiel majiteľ skladu Mario Segali a vypýtal si nájomné. Písal sa rok 1981 a zrodila sa legenda, postavička Mario.

Maskot Nintenda sa do dnešných dní objavil v množstve titulov a na jeho sláve sa priživilo dostatok vedľajších postáv, ktoré si odštartovali vlastné série. Nás však nezaujímajú všakovaké racingy, tenis ani tancovanie, ale rok 1996, kedy Mario a platformovky všeobecne dostali nový rozmer. A bola to práve konzola Nintendo 64, pre ktorú vznikol Super Mario 64, revolučná behačka, do dnešných dní považovaná za neprekonanú.

Od roku 1996 pretieklo veľa vody a vystriedalo sa niekoľko generácií hardvéru. Mario je však nesmrteľný a Nintedo vzkriesili SM64, aby sa po druhýkrát stal pilotným titulom, tentokrát handheldu NDS. Bolo to vsadenie na istotu. Výborná hrateľnosť a obľúbené postavičky s novým rozmerom zaútočili po druhýkrát a majú čo povedať aj znalcom pôvodného titulu (ja medzi nich bohužiaľ nepatrím). Obavy o kvalite portu, grafike, ovládaní a nových prvkoch boli zbytočné. Do dnešných dní je Super Mario 64 DS najpredávanejšou hrou pre NDS a dokonca v dobe uvedenia handheldu u nás, bol tento titul beznádejne vypredaný.

Medzi pôvodným dielom a novodobou reinkarnáciou sú rozdiely, ale týkajú sa iba v pridanej hodnote v podobe mikrohier, trochu pomenej ceste celým príbehom a pridaním troch hrateľných postáv. Hlavná kostra príbehu zostala rovnaká. Lotor Bowser ukradol všetky hviezdy, ktoré chránili hríbikovský zámok princeznej Peach. Aby toho nebolo málo, uniesol princeznú a skôr než stihli ochutnať práve upečený koláč pozvaní, sa Mario, Wario a Luigi ocitli takisto pod zámkom. Pred hradom zostáva stáť Yoshi a jedine on môže uväznené postavičky vyslobodiť.

Mario 64DS sa napriek odlišnému začiatku drží ako kliešť svojej predlohy. V obrovskom hrade je množstvo dverí zatvorených určitým počtom hviezd (Power Stars) a ešte viac obrazov, ktoré predstavujú portáli do levelov. Vďaka štyrom hrateľným postavám sa možnosti hry nafúkli, rozšírili sa pohyby a hlavne narástla variabilita pri plnení úloh. S Yoshim nemôžete predviesť skoky medzi dvoma stenami, ktoré sú špecialitou Maria, ale ten zase ako Luigi nevie behať po vode. Aby ste mohli postupne odomknúť všetky miestnosti, musíte plniť úlohy a získavať hviezdy.

Ono, poviete si, že zbierať hviezdy je banálna vec, opak je však pravdou. Celkovo ich je v hre 150 a pozbierať všetky, je takmer nadľudský výkon. Hviezdy nepadajú samé z neba, ale ich získaniu predchádza zbieranie rôznych iných objektov, alebo plnenie nepreberného množstva úloh. Sú tu strieborné hviezdy, ďalej rafinovane schované červené mince (môžu byť aj vo vnútri nepriateľov), špeciálne mince, časovo obmedzené úlohy s krkolomným riešením, rôzne preteky a iné. Každá úroveň pritom ponúka jedinečnú sadu úloh, ktorú dopĺňajú extra bonusové, ako pozbieranie 100 zlatých mincí, ktoré normálne dopĺňajú život. Bez odomknutých postáv a možnosti rozbíjať kamenné bloky nebude možné nazbierať potrebný počet, alebo si vybrať odmeny v debnách.

Úrovne sa pritom od seba neodlišujú iba prostredím a úlohami, ale aj sadou prekážok, ktoré vám v dosiahnutí cieľa stoja v ceste. Chytro navrhnuté pohyblivé aj statické plošinky, výškové prevýšenia, do toho tajné miestnosti, nepriatelia a nebezpečná láva, jedovatá voda či chrliče ohňa. Po vstupe do novej úrovne, neviete čo skôr. Či vyskúšať pozbierať bonusy, alebo sa vrhnúť do zadanej úlohy. Tie sa po každej splnenej po opätovnom navštívení levelu menia, resp. máte možnosť výberu.

Je to až neuveriteľné, že takmer desať ročný dizajn a navrhnuté úlohy dokážu zabaviť rovnako ako v roku 1996. Mario 64 sa stal zdrojom inšpirácie mnohých vývojárov, ale v takejto podobe ho snáď prekoná iba Mario 128, ktorý vzniká výhradne pre Revolution. Maniakálny dizajn počíta s každým jedným objektom v úrovni. Také drevenné koly nie sú tu iba pre dekoráciu, ale skrývajú v sebe mince. Takisto v korunách stromov je možné naraziť na zaujímavé bonusy. No a keď sme pri objektoch, také obrovské čierne gule, ktoré v podstate postavičku prevalcujú, je možné zničiť a získať špeciálne bonusy!

Mario 64 ponúka obrovskú variabilitu, ako postupovať hrou. Do ničoho vás netlačí a nenúti plniť všetky úlohy. Ak by sa vám podarilo v obrovskom hrade zablúdiť, všade sú rozosiate informačné tabule, ktoré slúžia zároveň ako tutorial. Hrateľnú dobu si netrúfam odhadovať. Mario vás zamestná na desiatky hodín a hrateľnosť predlžujú úžasne návykové odomykateľné mikrohry. Po vzore WarioWare vsádzajú na jednoduchosť a okamžitú chytľavosť. A potom je tu možnosť distribúcie obsahu DS Download Play na druhý handheld. Aj s jedným kartridgom si môžete zasúťažiť s ďalšími troma hráčmi na niekoľkých tratiach. Kto bude v cieli ako prvý?

Ovládanie hry, ktorá využívala na manipuláciu kamery analógovú páčku bolo bravúrne zvládnuté aj obyčajnými digitálnymi tlačítkami. Touchscreenom ovládate pohyb postavičky a dodatočne otáčate kamerou. Na začiatok odporúčam štandardné nastavenie namapovaných tlačítok, než si skúsite iné profily (autori mysleli aj na ľavákov). V tomto móde môžete bez problémov kompletne ovládať hru tlačítkami. D-padom sa pohybujete a ľavým shiftom otáčate kamerou. Na tento systém si však treba zvykať. Pohľad na svet si môžete vzďaľovať a preskúmať ho aj vo freelooku, kedy sa nemožno pohybovať.

Prostredie Maria 64 vyzerá až príliš sparťansky. Ale svojím prepracovaným dizajnom má čo povedať aj dnešným hrám. Grafika vyniká hlavne na postavách, ktoré sú roztomilo animované. Mario predvádza rôzne saltá, trojité skoky, vie plávať. Joshi pre zmenu dokáže zožrať malých nepriateľov a Wario ich vie poriadne zatočiť a vyhodiť do vzduchu. Širokú paletu pohybov oceníte nielen pri prechádzaní levelov, ale aj v boji s bossmi. Rozprávkovo ladenú farebnú grafiku dopĺňa jedno z najlepších ozvučení medzi NDS hrami. Mario 64 podporuje virtuálny surround.

Reinkarnácia Maria zo stolovej konzoly na handheld sa zaobišla bez akýchkoľvek problémov. Je tu stále vysoká hrateľnosť, neuveriteľné množstvo spôsobov ako získať hviezdy a k tomu sú tu nové postavy, pohyby a mikrohry. Mario 64 DS dokonale preveruje všetky možnosti handheldu NDS, predstavuje ideálnu kúpu a pobaví vás na dlhé hodiny.