Na to, aby ste si mohli užívať krásy Guild Wars, budete si musieť na začiatku vytvoriť vášho hrdinu. Ak ste si zvykli na široké spektrum rás, ktorými sa vyznačuje napr. EverQuest 2, musím vás ihneď schladiť. Totižto, ľudské plemeno je jedinou hrateľnou rasou tejto hry a jediná možnosť, ako svoju postavu diferencovať, je zvoliť príslušné pohlavie, výšku a ďalšie aspekty jej fyzického výzoru. Aspoňže autori poskytli väčší výber povolaní, medzi ktorými nechýba evergreen bojovník, necromancer alebo elementalista, takže podľa vlastnej chuti a uváženia si vyberie naozaj každý. Čo je ale dôležité, pred samotným budovaním charakteru si musíte zvoliť jeden z ponúkaných herných módov. Ak sa budete orientovať na príbeh a s ním spojené dobrodružstvá, potom zvolíte možnosť vytvorenia role-playing postavy. Je tu ale aj druhá možnosť. Totižto, ak nemáte záujem o budovanie svojho hrdinu od tej najspodnejšej úrovne a príbeh máte úplne na háku, pričom túžite len po neľútostných PvP bojoch, potom siahnete po vytvorení PvP charakteru. Pri druhej možnosti si totiž postavu vytvárate už na 20 úrovni, so všetkými náležitosťami, ako sú skills, zbrane, zbroj a pod., pričom na výber dostanete aj viacero prednastavených povolaní, ako napríklad Pyromancer (elementalista špecializovaný na hrátky s ohňom) alebo Minion Master (necromancer, trénovaný na vyvolávanie záhrobných sluhov). Vráťme sa ale najprv k tomu príbehovému módu (nebojte, druhú možnosť si priblížime neskôr).

Váš charakter sa teda, podobne ako aj v iných online hrách, objaví po prvýkrát v akejsi usadlosti, kde si bude môcť prechodne zložiť kosti, nakúpiť nejaké tie krámy na cestu, poprípade pokecať s inými hráčmi. Tu však prichádza charakteristická črta tohto titulu, a síce rozdelenie sveta na bezpečné zóny, a zóny dobrodružné. Zatiaľ čo bezpečné lokácie slúžia na vytváranie skupín, gíld, nákup a predaj vecí, tie dobrodružné už predstavujú divočinu, plnú všakovakej hávede a sú teda primárnym cieľom pre plnenie hromady questov. Háčik je ale v tom, že akonáhle opustíte brány bezpečnej zóny, ocitáte sa v prírode úplne sám (v prípade, že ste vytvorili grupu, tak aj s jej členmi), pričom pri jej zdolávaní narazíte nanajvýš na pár NPC. Čo z toho vyplýva? No predsa žiadne otravné PK, žiadne kradnutie quest itemov, žiadne preplnenie serveru... skrátka, celý svet je vytvorený len pre vás a vašich blízkych, takže jedinou vážnou hrozbou sú pre vás všadeprítomné hordy viac či menej ohavných monštier.

Tento systém ma viacero výhod, ako napríklad možnosť prejdenia hry na vlastnú päsť, dostatok nepriateľov na zvyšovanie XP atď., ale žiaľ, má aj sadu záporných vlastností. Medzi ten najväčší zápor rozhodne radím potlačenie sociálneho systému a s tým súvisiacej komunikácie medzi hráčmi. Počas hrania sa mi totiž ani raz nestalo, že by ma v základniach kontaktoval iný hráč a pokiaľ som dostatočne neotravoval ostatných, nikto by sa so mnou nebavil. Guild Wars akosi popiera základy MMOPRG žánru, ktorý je založený na priateľskom obchodovaní medzi postavami, dobrodružných výpravách aj 20 členných skupín a v neposlednom rade aj na priateľstve medzi jednotlivými hráčmi, kde je často zvykom, že dvojica namiesto spoločného plnenia questov len sústavne kecá. V tomto titule je síce tvorenie gíld a skupín taktiež možné, ale omnoho jednoduchšie a často aj rýchlejšie, je naverbovať do svojej grupy partu štyroch AI riadených spoločníkov a vyraziť do prírody sám. Hráčska klientela je totiž zameraná na sólovanie (vďaka reklame tohto titulu, ktorá vyzdvihovala práve tento aspekt) a nájdenie tímovo orientovanej gildy dá poriadne zabrať. Osobne som od začiatku hrania nebol členom ani jednej výpravy a čo je dôležité, nikto o členstvo v mojej skupine neprejavil ani najmenší záujem. Z toho teda vyplýva, že Guild Wars sa hrá skôr ako klasické akčné RPG ala Diablo, než ako pravý online titul a ak si potrpíte práve na úzku spoluprácu s inými hráčmi, potom vám odporúčam zvoliť iný titul.

Pozrime sa teraz na in-game interface, systém questov a ďalšie elementy herného systému. Veľkým plusom Guild Wars je rozhodne kamera, ktorá vám umožňuje sledovať dianie nielen z vlastného pohľadu, ale vďaka možnostiam zoomu preniesť kameru až takmer do vtáčej perspektívy, čím výrazne vzrastie váš prehľad o okolí. Keďže herný svet je enormne obrovský, určite by ste v ňom bez mapky ľahko poblúdili. Tá je v tomto titule spravená na jednotku a nielenže sa v nej vyznačujú ciele aktívnych questov, takže sa k nim rýchlo dostanete, ale dokonca je zobrazovaná aj trasa, ktorú ste od vstupnej brány do divočiny urazili, takže spomínané blúdenie si pre tentokrát musí dať pauzu. Ďalšou výnimočnou vlastnosťou mapy je aj možnosť teleportovať sa do bezpečia kedykoľvek počas hrania, čo sa v neskorších častiach hry náramne hodí. Apropo, questy. Ich množstvo je priam obrovské a sú aj dostatočne rozmanité na to, aby vás udržali pri monitore na nekonečne dlhú dobu.

Z klasických questov spomeniem zber určitých predmetov, likvidáciu určitého životného druhu, poslíčkovanie, oslobodzovanie zajatcov, ale aj také špecialitky, ako zapaľovanie sviec za účelom obradného rituálu, či obrana určitej lokácie pred útočiacimi vlnami nepriateľov. Všetky aktívne questy máte prehľadne usporiadané vo vašom debilníčku, pričom kedykoľvek môžete hociktorý z nich opustiť. Niemenej dôležitou súčasťou dobrého MMORPG je systém kúziel a tzv. quick-launch lišta, do ktorej si umiestnite vaše najobľúbenejšie z nich. Tu ma však čakalo mierne sklamanie a keď ste si zvykli na veľkorysosť lišty vo WoW, tu si budete musieť vystačiť iba s ôsmymi položkami. Teraz zisťujem, že som vám akosi zabudol ozrejmiť tzv. dualitu povolaní. Ta totiž znamená, že popri hlavnom povolaní si počas hrania budete musieť zvoliť ešte druhotný class, ktorý vám síce neposkytne všetky jeho výhody, ale na druhú stranu budete môcť využívať aj nejaké to kúzlo z jeho repertoáru, čo sa môže náramne hodiť.

Osobne som slávil úspechy s kombináciou elementalista/necromancer, vďaka ktorej som dokázal posielať na nepriateľov série prekliatí, vyvolávať si do služobníctva pekelné stvorenia a popritom aj zosielať nejaký ten fireball či ohnivý dážď. Veľmi príjemne na mňa pôsobí inventár, ktorý má dostatok voľných miest (ďalšie si môžete dokúpiť vo forme brašní, vakov a iných úložných predmetov) na to, aby ste sa nemuseli zbytočne vracať do základne po každom piatom nájdenom predmete. A že ich je požehnane! Takmer každé mŕtve torzo skrýva zaujímavú vecičku a popritom sa vo svete Tyria vyskytujú v hojnom množstve aj rôzne tajné skrýše, takže ak ste lovcami pokladov, v Guild Wars budete zažívať doslovna extázu.

Čo som ešte nespomenul je štýl hrania, ktorý má najbližšie k spomínanému Diablu a teda žiadne komplikované manévre na vás nečakajú. Zameranie na konzumného hráča a nie na RPG fanatika potvrdzuje aj systém umierania, ktorý vás v prípade smrti nijak materiálne alebo skúsenostne nepenalizuje a jediné, čo sa vám môže stať, je reinkarnačná nevoľnosť, krátkodobo ovplyvňujúca niektorú z vašich štatistík. Ako teda vidíte, hra vám nehádže pod nohy žiadne výraznejšie polená a vy sa tak môžete naplno venovať hraniu tohto úžasného titulu.

Vrátim sa teraz k druhej hernej možnosti, a síce k vytvoreniu PvP charakteru. Ako som už spomínal, postavu si tu budujete komplexne a po jej vytvorení ste postavení pred jedno závažné rozhodnutie. Ak máte chuť na zbesilú tímovú akciu a väčšie množstvo hráčov po hromade vám nevonia, potom zvolíte možnosť Aréna. Charakteristika arény je jednoduchá ako facka, pričom týchto súbojov sa zúčastnia dva štvorčlenné tímy. Vašou úlohou je potom tímovo zlikvidovať všetkých členov opozície a súčasne sa udržať pri živote. Pozitívom tohto módu je aj to, že už od začiatku zavítate do takých krajov, do ktorých by ste sa v príbehovej časti hry dostali až po niekoľkomesačnom hraní. Ďalšou možnosťou je Tournament (turnaj). Základom tohto módu sú dve osem členné skupiny, ktoré sa snažia obsadiť Hall of Heroes (halu hrdinov). Čím dlhšie má jeden tím túto miestnosť v držbe, tým si získava väčšiu priazeň od bohov a s ňou spojené nádeje na víťazstvo. Posledným variantom PvP bojov sú Guild Wars, ktorých sa môžu zúčastniť len členovia gíld a teda v prípade, že akosi nemáte záujem o zlučovanie sa do väčších skupín, tento mód si (podobne ako ja) žiaľbohu nezahráte. Jeho princíp je podobný Aréne (teda skupinový súboj do poslednej kvapky krvi), iba s tým rozdielom, že v prípade víťazstva zvyšujete rating nielen sebe, ale aj celej gilde. Tak či onak, druhá herná možnosť ponúka minimálne takú istú zábavu ako príbehová časť a rozhodne stojí za vyskúšanie.