V časoch môjho detstva neboli americké komixy príliš dostupné. Teda vôbec. Jediné komixy, na ktoré sa pamätám, bol Štvorlístok a potom jednostránkový príbeh na pokračovanie v časopise ABC. Hrdinova, ako Spiderman, Batman a im podobní boli v mojej fantázii len neurčitým pojmom. Možno aj pre to teraz s napätím očakávam každé filmové či herné prerobenie klasík od DC či Marvelu. Toto leto mám šťastie, je totiž bohaté na komixy. Okrem netradičného Sin City sa v kinách objavila aj „klasická“ štvorica nepremožiteľných hrdinov z Fantasic Four (F4). Práve na hernú adaptáciu Marvelovskej Fantastickej Štvorky si posvietime v nasledujúcej recenzii.

Dej hry je s filmovým spojený len čiastočne. Presnejšie majú rovnaký začiatok a koniec. Vedecká expedícia doktora Reeda Richardsa, financovaná magnátom Victorom Von Doomom (aké priliehavé meno pre budúceho záporného hrdinu), má za cieľ zaznamenať účinky kozmickej búrky na ľudský organizmus. Pred zhubným vplyvom búrky má tím v zložení: doktor Reed, genetická inžinierka Susan Storm, jej brat Johnny, pilot Bena Grima a Von Dooma, ochrániť silové pole umiestnené okolo výskumnej orbitálnej stanice. Búrka však prichádza skôr, ako ukazovali výpočty a zastihne expedíciu nepripravenú. Každý z tímu je vystavený zvláštnej radiácii, ktorá zmení ich DNA a dodá im nové, neuveriteľné schopnosti. Táto úvodná pasáž je takmer na chlp rovnaká v hre i vo filme. Po nej sa ale dej hry odkloní a na ten filmový sa napojí znova tesne pred finále.

Búrka zanechá na každom z členovi posádky iné následky. Doktor Reeds dokáže predlžovať končatiny a (takmer) ľubovoľne meniť tvar svojho tela. Slečna Stormová získava schopnosť telekinézy, neviditeľnosti a vytvorenia silového poľa. Z mladého Johnnyho sa stáva ľudská pochodeň. Pilota Ben je pri strete s búrkou zasiahnutý najviac, a tak aj jeho premena je najradikálnejšia. Bunky v jeho tele sa transformujú na štruktúru podobnú kameňu. Je tak odolný voči fyzickým útokom a znásobí sa jeho sila. Postupnou zmenou prechádza aj Von Doom. Mená, ako Grim či Richards však nie sú dostatočne komixové, takže z Reeda sa stáva Mr. Fantastic, zo Susan Invisible Woman, z Johnnyho Human Torch, nešťastnému Benovi prischlo The Thing a Von Doom len jednoducho spred mena vypustil Von.

Štvorica postáv s odlišnými schopnosťami by bol možno lepší základ na strategickú alebo logickú hru, vývojári a vydavateľ sa ale rozhodli, že po vzore filmu spravia z hry takmer čistú akčnú záležitosť. Svojim štýlom sa tak F4 najviac podobá staručkému Fighting Force. Hráč vezme do rúk niektorého z ponúkaných hrdinov a snaží sa s ním pomocou kombinácie fyzických úderov a špeciálnych schopností prebiť na koniec levelu. Po skončení úrovne zvyčajne hráč dostane pod kontrolu inú postavu, prípadne celú skupinu a herný charakter si môže meniť plynulo počas hrania jednoduchým stlačením klávesy. Samotné hranie je nutné mierne (ale naozaj iba mierne) upravovať, podľa toho, ktorého hrdinu práve hráč ovláda. The Thing je silný a má viac životnej energie ako zbytok tímu, takže sa špecializuje na priamu konfrontáciu a fyzický boj. Naproti tomu krehká Susan aka. Invisible Woman je miestami nútená spoľahnúť sa na schopnosť, podľa ktorej dostala svoje meno. Väčšie skupinky nepriateľov s ňou treba prechádzať v bezpečí štítu neviditeľnosti a potom sa o nich postarať v štýle Sama Fishera. Nemusíte sa ale obávať žiadnych stealth misií, ak sa aj Susan prezradí, telo zmenené kozmickým žiarením jej umožní vysporiadať sa s nepriateľmi aj po odhalení.

Aká by to bola hra podľa komixu, keby hrdinovia nedisponovali superchopnosťami použiteľnými proti zlosynom prahnúcim po moci? Celý bojový systém je postavený z rôznych komb, ktoré síce majú pre každú postavu iný vizuálny kabátik, k ich prevedeniu však treba stláčať rovnaké klávesy. To hodnotím pozitívne; ak by bolo nutné učiť sa pre každú postavičku iné kombá, z hry by sa stal nechutný guláš a skončilo by to rozbitou klávesnicou alebo myšou. Všetky kombá pozostávajú vždy iba z dvoch kláves, lenže ovládacích kláves je 6 (primárny útok, sekundárny útok, use, supersila – vysvetlím neskôr, skok, blok) a najefektívnejšie kombá sa vykonajú až po správne načasovanej štvorkombinácii niektorých z týchto kláves. Každá postava má cca 12 (čo sa týka kombinácie kláves rovnakých, ale efektovo iných) komb pozostávajúcich nielen zo špeciálnych úderov, ale aj z unikátneho využitia sily jednotlivých členov Fantastickej Štvorky. Mr. Fantastic dokáže „vyvolať“ robotických pavúkov, alebo roztočiť svoje elastické päste do šialeného kolotoča, Human Torch by sa v strieľaní fireballov nedal zahanbiť ani čarodejom z hociktorej RPG a v schopnosti smaženia (nepriateľov) sa mu nevyrovná ani kuchár bez čapice. The Thing používa chmaty a hmaty odpozerané z wrestlingu a Neviditeľná Žena disponuje ničivým prúdom energie alebo silným výbojom.

Na použitie týchto špeciálnych útokov je potrebná energia, ktorej ukazovateľ sa nachádza hneď pod teplomerom zdravia. Tak, ako zdravie, aj energia sa dopĺňa zo zabitých nepriateľov prípadne zo zničených objektov. Ak z nepriateľa vypadne zelená gulička, dobije sa ňou zdravie, ak modrá, tak energia. Jednoduché. Po zabití dostatočného počtu nepriateľov sa navyše naplní ukazovateľ tzv. supersily, ktorú je v tej chvíli možné jednorázovo vyvolať. Mr. Fantastic sa napríklad zroluje do kolieska a ničí všetko, čo sa mu postaví do cesty. Zabíjanie nepriateľov slúži nielen na naplnenie zdravia, energie a supersily, ale je to zdroj upgradovacích bodov. Za tieto body je možné jednotlivé kombá vylepšovať, čo sa odrazí nielen na ich efektivite, ale aj efektnosti.

Keď už poznáme jednotlivých hrdinov a ich schopnosti, je na čase ozrejmiť si princíp hrania F4. Ako som už na začiatku spomenul, hra sa nedrží filmu, preto sa po úvodnom leveli vo vesmírnej stanici pozrieme do Brooklynu, metra, džungle, Egyptského múze, na Londýnsky Timesqure, tajných laboratórií, späť na orbitu a odtiaľ do Reedovho mrakodrapu. Každý level pozostáva z 2-5 misií. Tie majú jednotnú náplň – prejsť zo štartu do cieľa, pomocou komb sa vysporiadať s nepriateľmi, pritom neumrieť a v poslednej misii zabiť koncového bossa. Hra je nadizajnovaná tak, že v rámci jedného levelu budete ovládať každého hrdinu aspoň raz a taktiež je pravidlo, že sa celá štvorka znova spojí pri súboji s bossom. Okrem fádneho prechádzania z bodu A do bodu B hra ponúka aj postranné úlohy typu: zachrániť civilistov, alebo zabiť X monštier v danom čase, za splnenie ktorých pribudne na konto pekný balík upgradovacích bodov na kombá.

Isté rozptýlenie poskytujú aj logické minihry, ktoré spočívajú v správnom pozapájaní elektrických obvodov dr. Reedsom (Mr. Fantastic). Na niektorých miestach v misii sa nachádzajú farebné krúžky, oznamujúce, že sa tam má daná postava (podľa priradenej farby) postaviť a po stlačení správnej kombinácie kláves sa otvoria dvere, zavrie potrubie s vodou, rozbije prekážka v ceste atď. Postup v hre sa tak už po skončení prvých levelov stane fádnym a hráč dokáže ľahko predpokladať, čo ho ďalej čaká. Stereotyp rozbíjajú len spomenuté postranné úlohy, ktoré ale príliš nezaujmú. Výnimkou je posledný level, kde sa k slovu dostanú aj stacionárne zbrane alebo súboj za asistencie mecha ozbrojeného rotačným guľometom a raketometom. Škoda, že autori do hry nezakomponovali viac takýchto nápadov.

Kapitolou samou o sebe sú súboje s bossmi. Hlavným záporákom je samozrejme Doom, ale kým sa k nemu dostanete, budete sa musieť prebiť cez Molemana, Diabla, Puppet Mastera, Plazmového červa a iných. Každý má inú slabinu, ktorú treba najprv odhaliť a potom na ňu v niekoľkých cykloch zaútočiť. Väčšinou si zabitie bossa vyžaduje správnu kooperáciu celého tímu. Okrem bossov na konci levelu sa stretnete aj s menšími bossmi a s radovými nepriateľmi. Tých je dostatočný počet, čo sa týka množstva aj druhov. Roboti, pavúky, prerastené potkany, oživené rastliny, výtržníci, domorodci, zmutované včely atď atď. Flóra a fauna je zastúpená naozaj v početnom množstve.

Fantastic Four sa bohužiaľ nemôže pochváliť špičkovým grafickým prevedením. Vizuálna stránka hry je priemerná, za čo môžu hlavne low-polygónové modely a menej kvalitné textúry. To je daň, ktorú majitelia PC platia za multiplatformovosť tohto titulu. Interakcia s prostredím je na minimálnej úrovni, všetko, čo sa dá zničiť, je už na prvý pohľad rozpoznateľné. Väčšinou sa jedná len o sudy a rôzne krabice. Hra je snímaná trocha prihlúplou kamerou, ktorá ma tendenciu zasekávať sa, prípadne snímať bojisko z nepoužiteľného uhla. Ak som spomenul konzolovú grafiku, nesmiem zabudnúť ani na konzolový systém ukladania. Hra sa automaticky „sejvne“ po skončení každej misie, čo mi prekvapivo nevadilo. Misie sú totiž dosť krátke a prejdenie celej hry je otázkou jedného, maximálne dvoch popoludní.

Za relatívne dobrú môžem označiť AI. „Relatívne“ v tomto prípade znamená, že sa mi ani raz počas celej hry nestalo, že by zomrel počítačom riadený člen tímu. To považujem za úspech, pretože v iných hrách býva zvykom, že počítačoví spolubojovníci majú tendenciu záhadne rýchlo umierať a tak je s nimi viac starostí, ako radostí. Umelá inteligencia protivníkom nie je nič extra, ale ako sa vraví, kto nemá v hlave, má v rukách. Táto slovenská ľudová múdrosť platí aj vo F4, a tak si pod neustálym prívalom nepriateľov nebudete mať čas všímať, že sa sem-tam niektorý zasekne o stôl alebo sa točí na mieste. Spoluhráč riadený AI však nie je to pravé orechové, čo si uvedomili aj autori a tak je možné hru hrať aj v režime kooperatívneho multiplayeru, kedy hrajú na jednej obrazovke dvaja hráči, každý za iného hrdinu.

Hra Fantastic Four rozšíri už aj tak masívne zástupy priemerných hier podľa komixu. Ak by autori dokázali hru ozvláštniť a vniesť do levelov nejaké originálne a zábavné prvky, mohla by zaujať viac. Takto sa z nej stala ďalšia pomerne fádna mlátička s komixovou a filmovou licenciou. Jediným šťastím tohto je, že na trh prichádza v uhorkovej sezóne a tak hráči siahnu aj po takomto výtvore.