Keď som pred nedávnom spisoval súhrnné informácie o RE Outbreakoch, určite som nezabudol spomenúť fakt, že posledne vydané RE tituly si môžu užívať len hrdí majitelia Nintenda Gamecube. Našťastie ale mám pár vplyvných známych a tak som sa mohol na istý čas doma radovať z prítomnosti tejto bezosporu zaujímavej hernej mašinky. A čo iné si na nej zahrať, ak nie spomínanú hororovú ságu? Keďže som ale tvor poriadkumilovný, svoju púť naprieč mestečkom Racoon City som začal pekne po poriadku a preto vám dnes prinášam svoje zážitky z hrania Resident Evil Zero, ktoré ma pripravili o pekných pár hodín spánku. Dosť bolo ale kecania, je čas na mäsitú akciu!

Ako už je z názvu zrejmé, nový RE titul sa odohráva ešte pred samotným vypuknutím nákazy v Racoon City a čo je dôležité, dokonca aj pred incidentom v tajomnej lesnej usadlosti, o ktorej pojednáva historicky prvý diel tejto série. Keďže s každým novým dňom pribúda hlásení o útokoch neznámych kreatúr, do postihnutej oblasti (konkrétne známeho mestečka Racoon) je vyslaný Bravo tím oddielu S.T.A.R.S, aby spomínanej záhade konečne prišiel na kĺb. Náhoda si ale nevyberá a tak sa ich transportný vrtuľník cestou k inkriminovanému miestu zrúti do lesa, vďaka čomu ostane naša partia dokonale odrezaná od zvyšku sveta. Samozrejme, že taká havária ostrieľanými členmi Bravo tímu nijak vážnejšie neotrasie a tak sa spoločne dohodnú, že tamojší lesík podrobne preskúmajú. Klasická schéma rozdelenia sa tímu na jednotlivcov tu opäť nachádza uplatnenie, načo sa následne každá postava vydáva svojim vlastným smerom.

A práve tu sa po prvý krát stretávame s najmladšou členkou S.T.A.R.S, iba osemnásť ročnou Rebeccou Chambers, ktorá má tu smolu, že počas prečesávania lesu narazí na zdanlivo opustený vojenský voz, ukrývajúci okrem zhnitých tiel aj jeden dôležitý dokument. Informácie, ktoré sa z neho naša hlavná hrdinka dozvie, nebudú práve najpríjemnejšie a hovoria o akomsi väzňovi, ktorý bol v tomto transportéri prevážaný na miesto jeho popravy. Keďže ale po odsúdencovi ani chýru ani slychu, rozhodne sa Rebecca preskúmať danú lokalitu ešte viac do hĺbky, čo ju nakoniec privedie k miestu odstaveného vlaku, ktorý svojou tichosťou a neveští nič dobré. Je nad slnko jasné, že tento vlak nie je len tak obyčajný, o čom sa naša hrdinka presvedčí, akonáhle vstúpi na jeho pôdu. Pozvoľne rozkladajúce sa telá pasažierov a všadeprítomný vlhký zápach privedú našu hlavnú postavu k desivej pravde: vlak sa len pred krátkou chvíľou stal terčom útoku akýchsi maxi-pijavíc, ovládaných tajomnou blonďatou postavou, pripomínajúcou všetko iné, len nie prívetivého domorodého tvora. Otrasená tamojším masakrom, vydáva sa Rebecca na drobnú obhliadku jednotlivých vozňov, pričom veľmi skoro sa jej do cesty pripletie Billy Coen, utečenec, ktorého osud sa mal ešte pred pár chvíľami nešťastne ukončiť. Ich prvé stretnutie nebude práve najprívetivejšie, avšak pohnutá situácia vládnuca navôkol donúti oboch protagonistov k vzájomnej spolupráci, ktorá im neraz zachráni krky. Spoločnými silami sa tak vydávajú na strastiplnú cestu, ktorá im okrem hádzania polien pod nohy prinesie aj viacero objasnení, nielen čo sa týka pôvodu Umbrelly Corp. a smrteľného T-Virusu, ale taktiež aj čo sa týka samotného Billyho, kompletne zahaleného rúškom tajomstiev. Ako vidno, autori si dali na príbehu poriadne záležať a verte mi, že až sa to všetko skončí, budete mať viac otázok, než odpovedí. Bol som spokojný aj s formou prezentácie príbehu, ktorá okrem klasických textových dokumentov zahŕňa aj nespočet in-game a renderovaných animácií, takže pripravte sa na dokonalý filmový zážitok.

Ako ste si už iste všimli, namiesto jedného strateného osudu sa vám do rúk dostanú hneď dva, takže pripravte sa na dvojnásobnú prácu, pretože udržať tieto osoby pri živote bude poriadna makačka. Z tohto hľadiska sa javí Billyho životná púť ako ta ružovejšia, pretože jeho telesná schránka znesie predsa len viac útokov a navyše, vďaka svojej sile dokáže Billy posúvať aj obzvlášť ťažké predmety, takže jeho použitie v prvej línii bude mať pádny argument. Na druhú stranu sa krehká Rebecca uplatní pri mixovaní všadeprítomných liečivých rastlín a tak sa chtiac-nechtiac stane aj akousi zberňou liečivých predmetov (Billy bude vždy primárne nosičom zbraní), kde sa ešte viac zvýrazní prehnaná obmedzenosť inventárov oboch protagonistov. Aspoňže autori pridali do hry možnosť kedykoľvek odhodiť ľubovoľný predmet a tak si spraviť v inventári voľné miesto, pretože ako iste dobre viete, v predchádzajúcich RE tituloch ste sa mohli zbaviť vecí jedine uložením do špeciálnych truhlíc, čo uznáte, že nie je práve najelegantnejšie riešenie.

Možnosť zanechania predmetu pre neskoršie účely má ale aj svoje negatíva v podobe rýchleho zabudnutia jeho polohy a tak pre nás, sklerotikov, je k dostaniu veľmi užitočná mapa, v ktorej sú zaznačené všetky možné aj nemožné predmety na ktoré ste počas svojej púte narazili a tým pádom máte dokonalý prehľad o tom, čo ste kde zašantročili. Jednu vec však autorom neodpustím – akúsi harpúnu, ktorú nájdete hneď v prvej lokácii (konkrétne vlak) a použijete ju na pritiahnutie sa k výškovo nedostupným miestam. Problém je ale v tom, že tento predmet zaberá až 2 políčka vo vašom inventári a nanešťastie ho budete musieť zo sebou ťahať (alebo v prípade odhodenia ho vkuse hľadať - môj prípad) až takmer 2/3 hry, pretože nejaký chytrák z Capcomu si povedal, že sekvencia s nedostupnými miestami je tak cool, že by bola škoda ju do hry nezahrnúť hneď niekoľkokrát. Zarazilo ma to hlavne z toho dôvodu, že väčšinu príbehových predmetov (hlavne kľúče) použijete len raz, načo vám hra oznámi, že daný predmet je nepotrebný a umožní vám ho natrvalo odhodiť, zatiaľ čo  prekliata harpúna vás bude sprevádzať až desivo dlho.

Vráťme sa ale späť k naším hrdinom. Je nad slnko jasné, že dvom ubieha cesta omnoho rýchlejšie ako jednému a hra z tohto pravidla aj adekvátne čerpá. Navyše, keďže obe postavy môžu používať akúkoľvek z dostupných zbraní, likvidovanie jednotlivých zombíkov a inej hávede je vo dvojici nielen že jednoduchšie, ale taktiež aj efektívnejšie, pretože munície nikdy nie je dosť a z tohto hľadiska sa šetrenie u oboch charakterov náramne vyplatí. Avšak autori neostali len u bezhlavej akcie a okrem klasického hľadania kľúčov a iných predmetov, potrebných pre vstup do neprístupných zón nám prinášajú aj množstvo zložitejších hádaniek, vyžadujúcich priamu kooperáciu medzi hlavnými postavami. Spomedzi kolektívnych rébusov spomeniem napríklad hru na piáne, pomocou ktorej uznávaný virtuóz Billy otvorí tajnú miestnosť, ukrývajúcu jeden dôležitý predmet (konkrétne sa jedná o batareu). Ak však Rebecca tento predmet zoberie, daná miestnosť sa hermeticky uzavrie a naša postava tam ostane uväznená. A tú prichádza na radu opäť pianista Billly, ktorý svojou hrou znovu docieli otvorenie tajnej miestnosti a tým aj vyslobodenie svojej spoločníčky. Na podobnom princípe je založených mnoho hádaniek a verte mi, že pár z nich vám dokonale potrápi vaše mozgové závity.

Ďalším spestrením, ktoré vás počas hrania neminie, bude občasná odluka oboch charakterov ktoré aby prekonali určitú pasáž, musia sa chtiac-nechtiac rozdeliť. Tieto rozdelenia sú pritom obzvlášť na nervy, pretože sledovať môžete len jednu postavu (hra totiž neumožňuje obraz v obraze), zatiaľ čo o tej druhej nemáte ani len poňatie. A vezmite jed na to, že práve v takejto napätej situácii dôjde k tomu najhoršiemu v podobe priameho útoku na obidvoch protagonistov. A zatiaľ čo sa snažíte horko ťažko zachrániť Rebeccu od blížiacej sa smrti, do sluchátka vám ziape Billy, že je v bezprostrednom ohrození a že máte ihneď zasiahnuť. V takýchto okamihoch potom pomôže len spásonosná pauza, šálka kávy a prechádzka po vonku, pretože taký nápor na nervový systém je poriadne nebezpečný. Dôležitým znakom týchto úsekov je potom častá výmena predmetov medzi postavami prostredníctvom miestnych mini výťahov, kde zvyčajne bude platiť pravidlo, že Rebeccou nájdene predmety potrebuje Billy a naopak. A ak by som mal byť úplný, spomeniem aj časť herného príbehu, ktorú si prejdete len v koži Rebeccy, pretože váš spoločník sa po hrdinskom čine stane na niekoľko dlhých minút nezvestný a vám tak neostane nič iné, len pokračovať v hre osamote.

Iste vás teraz zaujíma, ako bolo vyriešené ovládanie dvoch postáv naraz, keďže predvedený komunikačný systém v RE Outbreakoch mal do dokonalosti poriadne ďaleko. Na tomto mieste vás ale musím upokojiť, pretože vývojársky tím tohto titulu sa pochlapil a priniesol nám pravé stelesnenie ergonómie. Nielenže môžete druhému spoločníkovi jednoduchým stlačením čudlíka prikázať aby stál, resp. nasledoval vás, ale druhou páčkou ovládača ho môžete dokonca aj priamo ovládať! Ďalšie dôležité nastavenia vás čakajú v menu inventára, ktoré vám ponúkne možnosť nastaviť u AI ovládanej postavy to, či bude na útoky nepriateľov reagovať, alebo ju to nechá chladnou. Výhodou tohto menu je aj možnosť vzájomnej výmeny predmetov medzi charaktermi, čo sa vám neraz zíde (hlavne čo sa týka zbraní a nábojov). Ostatné herné aspekty RE Zero sú už ale klasicky v duchu jeho predchodcov a to sa týka aj zombifikovaného osadenstva.

Okrem klasických pomalých zombies sa tešte aj na ich rýchlejších bratov (konkrétne leech zombies), pozostávajúcich výlučne z prerastených pijavíc, na T-Vírusom nakazenú zver (psy, pavúky, opice atď.) ale taktiež sa pripravte aj na dobre známych hunterov, ktorí tu zažívajú doslovný comeback. Nechýba ani množstvo súbojov s bossmi (obávaný Tyrant, obrovitý netopier, ešte väčšia stonožka atď.) takže o akciu rozhodne nebude núdza. Samozrejme, že proti takejto hávedi máte aj dostatok pádnych argumentov v podobe zbraní, ktorých je dostatočné množstvo a navyše sú aj dobre vyvážené, takže jednoznačného kandidáta na ultímatívnu zbraň budete hľadať len veľmi ťažko. Z ďalších vecí, ktoré ostali verné značke RE spomeniem klasické loadingy v podobe dverí, či savovanie pomocou písacích strojov. Nanešťastie ostalo aj značne archaické ovládanie, ktoré bráni postavám v rýchlom otáčaní a tak sa pripravte na to, že kým sa postava svojim slimačím tempom obratí požadovaným smerom, vyrastie vám aj vŕba na zadku. Ako vidíte, autori sa rozhodli ísť cestou miernych, prípadne žiadnych vylepšení čo znamená pre fanúšikov tejto série len jediné: klasickú hororovú zábavu, na ktorú boli všetci tak zvyknutí. A ako bonus pre všetkých vytrvalých sa po dohratí hry otvorí zábavná mini hra s názvom Leech Hunter, v ktorej za nazbieranie určitého počtu pijavíc získate viacero zaujímavých cien. Skrátka, klasický Resident Evil.

Neviem ako začať tento odstavec, pretože taká technická extáza sa nekoná každý deň. Vizuálna stránka RE Zero je jedným slovom dychberúca a hneď vám aj objasním prečo. Do bodky detailné a vysoko polygónové postavy svojou vizážou prekonávajú všetky stanovené medze a tak sa budete pri pohľade na nich cítiť, ako keby ste sústavne sledovali renderovanú animáciu. Dlhé hodiny práce je možné vidieť aj na prepracovanej mimike jednotlivých charakterov a nesmiem zabudnúť ani na design zombíkov a ostatných nepriateľov, ktorý nemá ďaleko od dokonalosti a svojou nechutnou ohavnosťou vám neraz pripravia šokové predstavenie. To je ale len jedna časť vizuálnej hostiny. Tou druhou je totiž puntičkársky navrhnuté a neuveriteľne prepracované prostredie, ktoré na vás dýchne neopakovateľnou atmosférou hrôzy a nefalšovaného hororu. Čo je ale dôležitejšie, jednotlivé lokácie doslova prekypujú životom a obzvlášť vlaková pasáž si zaslúži pozornosť, nielen vďaka neustále sa kotúľajúcim fľašiam ale taktiež aj vďaka iným vizuálnym finesám, ako napríklad prskanie oleja v panvici vo vlakovej kuchyni, či dokonalé spracovanie dažďa pri vysokej rýchlosti. Klobúk musím zložiť aj pred audio stránkou tohto Residenťáka, ktorá okrem kvalitne namixovaných zvukov (streľba, vlečenie sa zombies, rôzne ruchy a vŕzganie) ponúka aj veľmi zaujímavý soundtrack, kde mi nedá nespomenúť Leech Zombie melódu, ktorá ma dokázala tak nesmierne vydesiť že som sa vždy takmer po..al. Skrátka, dokonalé technické spracovanie vytvára tak intenzívny herný zážitok, že by ho mohol Capcom predávať aj na gramy. Bravó!

Nový Resident Evil skrátka nesklamal. Desivá a strhujúca atmosféra, neskutočne mrazivý príbeh a k tomu aj dokonalé technické spracovanie robia z Resident Evil Zero „a must have“ gamesu, pred ktorou sa musia všetky jeho klony len pokorne skloniť (samozrejme, že Silent Hill nie – to je predsa iný štýl). Ak teda aspoň trošku fandíte žánru hororových adventúr, rozhodne by ste pri kúpe Gamecube-u mali žiadať aj tohto Residenta, pretože taký zážitok vám v súčasnosti poskytne len máloktoré médium. Lovu zombíkov zdar!